TÝŽDŇOVKA: O prírode blízkom hospodárení v lese opäť trochu inak. Čo bude ďalej s prírastkami a zásobami po jemných a citlivých zásahoch?

V jednom z najbližších vydaní časopisu LES & LETOKRUHY si budete môcť prečítať profilový článok o rodákovi z Rožňavy a absolventovi lesníckej fakulty vo Zvolene, ktorý začínal ako taxátor – vonkajší terénny pracovník HÚL. Ďalej bol okrem iného aj námestníkom riaditeľa Lesoprojektu pre lesné hospodárske plány, riaditeľom Ústavu pre hospodársku úpravu lesov Národného lesníckeho centra, vedúcim taxačnej skupiny Mestských lesov Košice a šesť rokov pracoval na pozícii vedúceho Polesia Čermeľ v košických mestských lesoch.

Na jeseň 2019 na Lesníckom dni v porastoch objektu Pro Silva Kráľovčík pri Prešove sa pozrel na takzvané prírode blízke hospodárenie inak ako jeho ortodoxní zástancovia. V decembri toho istého roka, v besede s ďalšími dvoma skúsenými lesníkmi Ing. Milanom Tóthom a Ing. Petrom Šiškom, uverejnenej v časopise LES & LETOKRUHY pod názvom O prírode blízkom obhospodarovaní lesov trochu inak, okrem iného povedal:

„Prírode blízke obhospodarovanie lesov (PBOL) má svoje plusy aj riziká. Treba povedať, že hlavný rozdiel medzi hospodárskymi spôsobmi podrastovými, ktoré teraz na Slovensku fungujú a prezentovaným prírode blízkym hospodárením je dvojnásobne natiahnutá obnovná doba. Na Slovensku máme v súčasnosti v 90-percentách 30-ročné obnovné doby v bučinách, v bukových porastoch s primiešaným dubom alebo v jedlinách. Pri predlžovaní obnovnej doby na 60 rokov si treba uvedomiť, že pre porasty, ktoré majú 100 rokov a v tomto veku sa v nich začínajú uplatňovať princípy PBOL, je už neskoro.“

Odvtedy viackrát verejne prezentoval vecné argumenty, skúsenosti a pripomienky k tejto téme na odborných exkurziách v teréne i v článkoch, publikovaných v odbornom časopise LES & LETOKRUHY a na portáli Lesmedium.sk. Na našom nedávnom stretnutí zhrnul svoje poznatky a opäť inak, ako býva na lesníckych fórach v súčasnosti zvykom, sa vyjadril k tejto problematike. Tá podľa niektorých zástancov prírode blízkeho hospodárenia v lesoch rozdeľuje lesníkov na moderných a tradičných.

„Na Slovensku máme zastúpenie drevín, v ktorom prevládajú listnaté dreviny (65 percent). V zastúpení po vekových stupňoch máme dostatok (nadbytok) porastov najmä v rubnom veku. Štruktúra lesov Slovenska je tvorená prevažne jednovrstvovými porastami. A najmä, 73 percent lesov je v kategórii hospodárskych lesov, v ktorých je hlavným cieľom produkcia kvalitnej drevnej hmoty. Keď vezmeme do úvahy všetky tieto skutočnosti, tak u nás jednoducho nemôže byť predlžovaná obnovná doba buka na 50 - 60 rokov.

Zabúda sa na jednu podstatnú veličinu – a tou je prírastok dreva. V priemerných podmienkach Slovenska v poraste s výmerou 10 ha u dreviny buk nám vo veku 100 rokov prirastie za 10 rokov cca 700 m³. To znamená, že predpísané obnovné zásahy v rubných porastoch na úrovni do 15 percent pri obnovnej dobe 60 rokov nám neznížia zásobu porastu, ale ju prenesú o 10 rokov do staršieho vekového stupňa.

Na Slovensku je výmera porastovej plochy 1,95 mil. ha a celkový bežný prírastok, teda objem dreva, ktorý v lese prirastie za jeden rok je cca 6 m³/ha. Za celé Slovensko je to necelých 12 mil.m³. Pre hospodársko-úpravnícke porovnávanie ročných ťažieb je ukazovateľom práve ročný celkový bežný prírastok (vykonaná ročná ťažba sa vyjadruje aj percentom z ročného celkového bežného prírastku).

Prírastok sa tvorí vo všetkých porastoch na Slovensku. Disponibilný prírastok máme k dispozícii v plnej výške v hospodárskych lesoch, v ochranných a lesoch osobitného určenia len čiastočne a pre potreby ťažby nemôžme počítať s prírastkami v 5. stupni ochrany prírody. Odčerpávanie zásob v územiach s vysokým podielom náhodnej (asanačnej) ťažby, najmä smreka, výrazne prekračuje prírastkové možnosti. V týchto lokalitách je utlmovaná úmyselná ťažba. V lokalitách s listnatými porastami je odčerpávanie adekvátne prírastkovým možnostiam.

Mestské lesy Košice majú priemerne ročne prírastok dreva v porastoch cca na úrovni necelých 6 m³ ročne na 1 ha. Pri obnove programov starostlivosti o lesy (PSL) v roku 2018 na prevažnej výmere mestských lesov sme sa rozhodovali, ako nastaviť odčerpávanie zásob prevažne v bukových rubných porastoch. Zvolili sme cestu podrastového hospodárskeho spôsobu a jeho maloplošnej formy, ale podstatné bolo nastavenie obnovnej doby na 25 až 30 rokov pri rubnej dobe 110 až 120 rokov.

Po siedmich rokoch takto nastavených PSL v spolupráci s vyhotoviteľmi sa ukazuje, že sme zvolili správnu cestu. Takto nastavená ťažbová úprava v košických mestských lesoch funguje už od založenia spoločnosti, teda takmer štyri desaťročia. Zohľadňuje stav porastov, ich rozpracovanosť, terénne podmienky, približovacie možnosti a najmä výslednú ekonomiku spoločnosti.

Stále sa treba pozrieť do minulosti, myslím si, že to je tá najlepšia lesnícka škola. Štyridsať rokov sa v podmienkach Slovenska hospodári podrastovo, predtým holorubom. Teraz máme storočné a staršie porasty, ktoré boli vypestované na holoruboch a najmä listnaté porasty máme v dobrej kondícii.

V 80-tych rokoch sme v bučinách prešli na podrastový hospodársky spôsob a dosiahli sme maloplošnými, ale aj veľkoplošnými clonnými rubmi výborné výsledky. Takže sa nič zlé nestalo. Máme v súčasnosti 50-ročné porasty a staršie, ktoré už prinášajú v prebierkach zisk. A to je výsledok predchádzajúceho hospodárenia podrastovým spôsobom. Potvrdzuje, že sme postupovali správne.

Chcem zdôrazniť, že nie som proti prírode blízkemu hospodáreniu v lesoch. Chýba mi v ňom ale to podstatné: Čo bude ďalej s prírastkami a zásobami po zrealizovaných jemných a citlivých zásahoch na úrovni prírastku? Je možno namieste otázka: Prečo hospodársky spôsob podrastový a jeho maloplošné formy s kvalitnými následnými porastami nie sú považované za prírode blízke...?“

Jozef Marko