Skúsenosti s obnovou dubových porastov na Školských lesoch Cemjata: Mali by sme konečne nájsť spôsob, ako radikálne znížiť stavy raticovej zveri
- Zverejnené v O čom sa píše
- Komentáre (1)
Školské lesy Cemjata hospodárili v predošlom decéniu v rokoch 2012 - 2021 na výmere 1 180 ha porastovej plochy. Nachádzajú sa západne od Prešova, v Šarišskej vrchovine, majú pahorkatinný charakter v nadmorskej výške od 260 m n. m. do 500 m n. m, teda tretí lesný vegetačný stupeň s dvoma HSLT a to živné dubové bučiny a vlhké dubové bučiny. Decenálny etát predstavoval okolo 75 000 m3, v každom roku sme obnovovali približne 12 ha. Dosiahli sme 65 % podiel prirodzenej obnovy s drvivou prevahou dreviny buk.
Ako obnoviť dubové porasty?
Podľa schváleného PSOL na roky 2012 - 2021 sme mali vykonať aj obnovu niekoľkých porastov na výmere asi 35 ha so zastúpením duba zimného okolo 80 % v kombinácii s jedľou 10 %, s bukom 5 % a borovicou 5 %, podrastovým hospodárskym spôsobom maloplošným. Obnova týchto dubových porastov bola veľmi problematická z jediného dôvodu a to extrémne premnoženej diviačej zveri. Tieto porasty zaostávali v obnove aj predchádzajúce decénium z toho istého dôvodu. Posledný porast, vzniknutý z prirodzeného zmladenia duba, sme naposledy evidovali ešte v roku 1998 v dielci 96.
Pre porovnanie uvádzam, že normované kmeňové stavy diviačej zveri boli v osemdesiatych rokoch minulého storočia v našom revíre 12 kusov a skutočné kmeňové stavy sa nám darilo udržať v norme tak do roku 2000. V neskoršom období skutočné stavy diviakov stúpali, v predmetnom decéniu sme lovili v každom roku okolo 60 až 70 ks diviačej zveri až do roku 2023, kedy boli stavy diviačej zveri zdecimované africkým morom ošípaných (AMO) na minimum aj v našom režijnom revíre.
Pokus č. 1
Myšlienky, ako obnoviť úspešne aj kvalitné dubiny, sme sa nevzdávali. V roku 2016 sme urobili v troch porastoch 107, 931, 734 prípravné ruby. Znížili sme zakmenenie veľmi opatrne na 0,8, aby nám nezaburineli. V roku 2020 prišiel vytúžený semenný rok duba. Počkali sme do jesene, kým žalude nepadli na zem. Mali sme istotu, že by sme mohli urobiť semenný rub, ale aj strach, že nám diviačia zver požerie všetko semeno. Nakoniec sme sa rozhodli, že v dvoch porastoch v blízkosti diaľnice v dielci 931 s výmerou 2,41 ha a 734 výmerou 4,62 ha urobíme semenný rub v novembri a decembri. Znížili sme zakmenenie na 0,6, uhadzovanie haluziny sme urobili až v apríli a máji, aby sme sťažili zveri prístup ku semenu.
Odhad bol dobrý. Hluk okolo diaľnice a zvyšky po ťažbe splnili naše očakávania. V týchto dvoch porastoch sa dostavil dubový nálet rovnomerne takmer na celej výmere porastov. V mesiacoch máj, jún sme ešte odstraňovali podúroveň tenkého, košatého hraba za účelom prístupu svetla k náletu. Po piatich rokoch sa nálet zachoval, jeho výška je okolo 30 cm a teraz je potrebné robiť presvetľovacie ruby. No v ostatných dubových porastoch sa neobjavil ani jeden semenáčik. Dubové porasty boli celú zimu niekoľkonásobne preryté diviačou zverou.
Pokus č. 2
V dielci 107 sme zvolili odlišný postup. Na skusnej ploche 0,50 ha (50 x 100 m) sme urobili v novembri 2020 semenný rub. Zakmenenie sme znížili na 0,6, nechali sme aj niekoľko jedlí. Úplne sme odstránili podrast hraba. Celú plochu sme zároveň veľmi rýchlo uhádzali. Kým sme vykonávali tieto pestovné opatrenia, zároveň sme vo vlastnej réžii zhotovovali drevené oplôtkové rámy podľa vzoru trubačov Českí markazíni z ich zalesňovacieho videoklipu.
Koncom novembra bola celá plocha oplotená. Celú zimu sme jej venovali zvýšenú pozornosť, oplôtok bol pravidelne kontrolovaný pred obavou škôd spôsobených diviačou zverou. Výsledok nášho úsilia bol nádherný. Na ploche vznikol súvislý koberec dubových semenáčikov. Oplôtok nebol až do leta 2025 ani raz poškodený. Dubový nárast sa vyskytuje rovnomerne na celej ploche, je vysoký okolo 60 cm a viac v miestach, kde je viac svetla a doplnený prirodzeným zmladením jedle a borovice. Nálet jedle je vysoký aj 30 cm, miestami hustý. Na ostatnej ploche obnovného prvku v dielci 107 na výmere 2,19 ha sa neobjavil ani jeden semenáčik duba ani jedle.
Pokus č. 3
Rok 2024 mal dub opäť semenný rok. Situácia bola radikálne odlišná od roku 2020. Stavy diviačej zveri nedosahujú ani normu. Po opade semena na zem sme na ostatnej časti dielca 107 na výmere 2,19 ha, ale aj v iných dielcoch s prevahou duba, vykonali v zimnom období semenný rub. Uhadzovanie haluziny sme urobili až v marci a apríli, aby sme čo najviac bránili prístupu diviačej aj inej raticovej zveri ku semenu. Výsledok bol opäť dobrý. Na celej ploche obnovného prvku, ale aj v iných porastoch, sa vyskytuje dubový nálet aspoň na 70 % plochy.
Záver
Obnova dubových porastov podrastovým hospodárskym spôsobom je možná a bezproblémová aj napriek tomu, že dub je slnná drevina. Avšak snaha mnohých lesníkov je neustále konfrontovaná s premnožením a vysokými stavmi diviačej zveri. V tomto období nám pomohol AMO. Poľovníci zosmutneli, ale lesníci, vlastníci lesov a ich užívatelia ožili. Znovu sa vytvárajú lepšie podmienky na obnovu porastov z prirodzeného zmladenia. Clonná obnova je božím darom, zachovávame genofond kvalitných porastov, radikálne znižujeme náklady na pestovnú činnosť. No nepriateľom lesa, obnovy porastov, nárastov, mladín a žrďkovín je aj jelenia a danielia zver.
Trend jej vysokých, neúnosných stavov je za posledné desaťročia stúpajúci a všetky doterajšie opatrenia na úseku poľovníctva za účelom ich zníženia sú neúčinné. Nedávno som zaregistroval príhovor ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, že do štátneho podniku LESY SR smeruje 36 miliónov eur na ich obnovu, revitalizáciu. Skôr, než ich začneme na tento účel používať, by sme mali už konečne nájsť spôsob, ako radikálne znížiť stavy raticovej zveri, ktorá je vážnou hrozbou pestovania krásneho slovenského lesa, zloženého z hlavných hospodárskych drevín.
Ing. Jozef Daňko


















Komentárov
Tu sa pojednáva, hodnotí a pokusne pracuje v cca 1200 ha poľovnom revíri a cirka podobnej ploche lesa.
Je tu potencia pomerne silného a profesionálne zdatného manažmentu. Ďalej potencia lesníckeho dorastu pôsobiaceho v rámci rôznych druhov praxí a cvičení na školskom polesí.
A čo my ostatní, ktorí neužívame takéto a podobne benefity. Holými rukami, s osemdesiatročnou technikou, vymierajúcou generáciou kvalifikovaných lesných robotníkov a buzeráciou zo strany štátu a EK sa dennodenne musíme postaviť čelom k problémom lesníctva.
Pýtam sa do kedy ešte? Kedy nám konečne spoločnosť začne systematicky refundovať ekosystémovú službu? Kedy si začne vážiť našu prácu?
Fenomén zveri ani nezmieňujem. Vyjadrujem sa k nemu pomerne často.
Ani tento náš školský model na Cemjate sa s tým nevedel vysporiadať, čo potvrdzuje príspevok Jožka Daňka. Čo potom my ostatní v prenajatých poľovných revíroch, kde poľovníckym hospodárom je aj "rýchlokvasený" topmanažér, alebo s prepáčením traktorista bez celoživotného vzdelávanie a preskúšavania v poľovníckej oblasti. Od tohto ťažko očakávať vzťah k lesu ..., jeho stavu ...
Podoba a formy poľovníctva sklonku 20. a tohto storočia totálne zlyhali. Štát v tejto oblasti žije stále v národnom fronte s vedúcou úlohou "lobistu poľovníka".
Nech sa naši zástupcovia z hradného kopca, z ktorých vyše stovky sa "motá" okolo poľovníctva konečne zamyslia, čo schváliť a ako novelizovať. Dajte konečne a skutočne vlastníkovi právo poľovať a téma škôd zverou bude postupne "blednúť". A nebojme sa ani naši vlastníci nie sú hlúpi a nevybijú všetko. Chvála Bohu tu nemáme vojnový stav ...
RSS informačný kanál kometárov k tomuto článku.