Rozsiahle dielo o dejinách lesníctva: Drevo bolo a bude rozhodujúcou komoditou lesného hospodárstva

Hlavná pozornosť sa sústreďuje na vývoj lesníctva po 2. svetovej vojne, v ČSR, najmä  v Čechách, resp. v Českej republike. Osobitne sa analyzuje transformácia lesníctva v Českej republike (ČR) v roku 1992. Nakoniec sa podľa autora publikácie uvádza taktiež ďalší vývoj a súčasná situácia v lesníctve ČR.

Vývoj a súčasný stav

Autor začína konštatovaním, že lesníctvo sa vyvíjalo plynule ako súčasť baníctva a poľovníctva, neskoršie ako samostatná hospodárska činnosť. Obdobne ako ostatné profesie a remeslá spočívalo na praktických skúsenostiach, ktoré prechádzali z generácie na generáciu. Takto vznikli lesnícke tradície, ktoré sú súčasťou kultúrneho dedičstva. Úpadok generačného dedičstva je dôsledkom zániku remesiel. Obnova je komplikovaná až nemožná. V lesníctve hrajú väčšiu úlohu ako v iných profesiách čas a prírodné sily.

Lesníctvo je disciplínou, ktorá sa vie dívať sto rokov späť a dopredu. Spočíva viac na empirických skúsenostiach ako na teórii. Je konzervatívne. Vyvíja sa ale plynule. Nové generácie lesníkov rozvíjajú to, čo prevzali od predchádzajúcich. Každá vykonaná práca zanecháva hmotné a nehmotné stopy. Často si ani neuvedomujeme, koľko práce sa vykonalo, čo všetko sa realizovalo, kým sme dospeli do dnešného stavu. Odsudzovať predchodcov za to, že niekedy skúsili cestu, z dnešného pohľadu nie celkom optimálnu, či chybnú, je lacné a úbohé. Pretože tak nerobili zo zlého úmyslu - uškodiť ďalším generáciám, ale konali ako im doba ukladala – hľadali cestu vpred.

Nevyhovárať sa na predchodcov, ale nadviazať na úspešné riešenia

Historickou úlohou súčasnej generácie lesníkov nie je vyhovárať sa na predchodcov. Ale nadviazať na úspešné riešenia, a na úrovni súčasného poznania hľadať nové cesty. A to aj za cenu, že to bude poznamenané chybami, a že bude opäť záležať len na ďalšej generácii, ako naloží s poznatkami získanými dnešnou generáciou.

Lesné hospodárstvo (LH) prešlo rokmi mierovými a vojnovými. Obdobím rozmachu a stagnácie. Vývoj lesníctva sa postupne zrýchľoval, až v rokoch 1945 – 1992 prebehol technologický skok od ručného náradia i k viacoperačným strojom. Z roztriešteného odvetvia, s nedostatkom pracovných síl a primitívnymi výrobnými postupmi vznikol rezort riadený samostatným Ministerstvom lesného a vodného hospodárstva (MLVH).

Imperatívom MLVH bolo vytvoriť organizačnú štruktúru štátnych lesov tak, aby sa kryla so správnym usporiadaním štátu. Druhým orgánom štátnych lesov sa stali Vojenské lesy a majetky. Úlohou bolo vybudovať vlastné strojárske kapacity (od údržieb po Podnik technického rozvoja). Rozvinúť aktívne zlepšovateľské hnutie, vydávať odborné rezortné časopisy, so štátnymi pôdohospodárskymi nakladateľstvami uverejňovať odbornú lesnícku literatúru.

Vybudovať vlastnú  výskumnú základňu, urýchliť prenos výsledkov výskumu do praxe. Z vlastných devíz za exportované drevo nakupovať stroje zo zahraničia, aby v lesníctve nevznikla výrazná technologická priepasť za vyspelými štátmi. S lesníckym združením Českou lesníckou spoločnosťou udržiavať odbornú úroveň členov, aby sa lesníctvo nedostalo do medzinárodnej izolácie.

Systémom vzdelávania od vysokoškolského, cez stredoškolské, až po učňovské zabezpečovať kvalifikované pracovné sily. Organizovať súťaže zručnosti, športové podujatia. Poskytovať odbornú pomoc rozvojovým krajinám. Zabezpečovať starostlivosť o pracovníkov v lesoch, závodných lekárov, vybudovať ubytovne, kuchyne, zabezpečiť stravovanie, dopravu na pracoviská, ochranné odevy, rekreačné zariadenia, škôlky a dopravu pre deti.

História lesníctva so storočiami preverenými lesníckymi princípmi

Na začiatku 90. rokov bolo československé lesníctvo odvetvím s niektorými problémami, s ťažkopádnou štruktúrou. Investičný rozvoj nebol dostatočný, dovozy technológii nekompletné, kusová výroba mechanizačných prostriedkov v rezorte nebola efektívna. Deľbou práce v rámci Rady vzájomnej hospodárskej pomoci sa nedosahovalo zvýšenie úrovne výrobkov. Dochádzalo k hromadeniu chýb v organizácii práce, v špecializácii a riadení výrobných procesov.

V rámci transformácie LH v roku 1992 sa politickým rozhodnutím presadili prvky nezodpovedajúce tradíciám v Českej republike. Tridsať rokov je lesníctvo v hlbokej kríze, navonok prekryté podkôrnikovou kalamitou. Podľa autora publikácie transformácia bola slepou cestou a je na čase priznať, že politicky presadené zmeny  nie sú odborne zdôvodnené a musia sa korigovať. Autor ďalej píše, že kniha ponúka komplexný pohľad na históriu lesníctva, z ktorej zreteľne vystupujú storočiami preverené lesnícke princípy.

Hospodársky les vytvorili lesníci ako umelý ekosystém s vedomím, že nemôže byť celkom stabilný, a preto bude v priebehu svojho rastu vyžadovať zámerné a cielené lesnícke intervencie. Vedeli, že prirodzená odolnosť lesných porastov klesá po dosiahnutí 80 rokov. Rubná doba bola okolo 90 rokov. V roku 2018 bola v hospodárskych lesoch 111 rokov, v ochranných lesoch 149 rokov. Poklesli výmery prerezávok a prebierok, ale priemerná vyťaž z výchovných zásahov sa podstatne zvýšila.

Zásada výchovných ťažieb „mierne a často" sa nahradila zásadou „občas ale intenzívne". Dôsledkom je neúčinná úprava štíhlostného koeficientu. Lesnícky princíp trvalosti a vyrovnanosti produkcie je len inou formuláciou troch pilierov trvale udržateľného lesníctva. Ochranárske poňatie však akcentuje len ekológiu, pri podceňovaní ekonomiky a ignorovaní sociálnych funkcií.

Lesníctvo vždy spočívalo na kvalifikovanom miestnom personáli. Preto vlastníci lesov stavali lesovne, hájovne a režijné budovy so služobnými bytmi, robotnícke domy, stajne pre kone a pred rokom 1990 celé lesnícke sídliská vo vonkajších obciach. Zamestnanci „lesov" boli po transformácií štátnych lesov z lesov vypudení. Výberové riadenie na komplexné objednávky na všetky práce rozvrátili nielen lesníctvo, ale celý vidiek. Predaj režijných budov navodil stav, keď technický personál denne dochádza na pracoviská, počas víkendu na vidieku jednoducho nie je.

Drevo bolo a bude rozhodujúcou komoditou LH a vyvedenie jeho predaja od Lesov Českej republiky k iným subjektom bolo politickým trikom, ako bez privatizácie štátnych lesov previesť tržby za drevo vyprodukované v štátnych lesoch do súkromných rúk. Súčasťou tohto triku bolo zavedenie predaja dreva na pni.

Druhové zloženie lesov začalo byť výrazne menené od konca 2. svetovej vojny v prospech listnáčov

 Pestovanie lesov bolo vždy produkčnou disciplínou, vychádzajúcou z miestnych prírodných podmienok a výrobných pomerov. Na základe výberu optimálnych ekotypov, obohatenia drevinového zloženie porastov o introdukované dreviny, provenienčných pokusov sa  odstupňovali modely obnovy a výchovy  porastov. Súčasná prezentácia takýchto postupov je však rozpačitá a pôsobí skôr ako náuka, ktorá má preniesť hospodársky les na umelý prales, tvorený komerčne nezaujímavými lesnými drevinami, ktoré bude najlepšie ponechať samovoľnému vývoju.

Druhové zloženie lesov začalo byť výrazne menené od konca 2. svetovej vojny v prospech listnáčov. Podiel náhodných ťažieb dreva dosahoval vtedy 10 % z celkovej ťažby dreva. Od roku 1950 do roku 2019, t. j. za 69 rokov  sa podiel ihličnanov znížil o 14,8 %. Pretože súčasná hmyzia kalamita znižuje temer výhradne výmeru smrekových porastov, naďalej sa preferuje výsadba listnáčov. K tvrdeniu, že rastom podielu listnáčov sa zvýši stabilita porastov sa pripojila mantra o nutnosti približovania sa k prirodzenému drevinovému zloženiu lesov. Tá je však priradená ku klíme, k čomu sa nepribližujeme.

Samofinancovanie LH spočíva na princípe, že tržby za drevo a iné komodity pokryjú všetky náklady LH vrátane nákladov na celospoločenské funkcie lesov a ešte zostane na zisk. Súčasná vízia, že financovanie LH vyrieši dotačný kapitalizmus, je ekonomickou utópiou.

Maximalizácia produkcie má v lesníctve tradíciu ako optimalizácia objemovej a hodnotovej produkcie. Tá dostala súčasným spôsobom predaja dreva smrteľnú ranu. Predaj dreva je predmetom outsourcingu. Dôsledkom je, že zamestnanci štátnych lesov nemajú o speňaženie dreva zodpovedajúci záujem. Neustále klesá podiel guľatiny a vlákniny, rastie podiel paliva.

Od roku 1992 do konca roku 2019 sa preťažilo 88,5 mil. m³ dreva, čo je etát na 7 rokov. Súčasne sa české lesy stále viac vzďaľujú normálnemu zastúpeniu vekových tried. Preťažby a nerovnomerné zastúpenie vekových tried budú mať v blízkej budúcnosti fatálny dopad na samofinancovanie LH a likvidačné dôsledky na tuzemské spracovanie dreva.

Lesný hospodársky plán bol vždy predovšetkým nástrojom štátnej lesníckej politiky, a až potom nástrojom vlastníka lesa. Po roku 1992 sa deklaroval ako nastroj vlastníka. Dôsledkom je jeho nízka úroveň a faktická nezáväznosť. Na Slovensku dráždil tento pojem natoľko, že ho nahradili pojmom Program starostlivosti o lesy, čo jeho nezáväznosť vystihuje.

Štátny dohľad nad lesmi ustanovil dvorsky dekrét  v roku 1789. Je to dôsledok toho, že lesy poskytujú nie len drevo, ale i nenahraditeľné celospoločenské funkcie. Ide o zvláštny majetok, principiálne neumožňujúci plnú liberalizáciu nakladania s nim, a preto od tej doby podlieha štátnemu dozoru bez ohľadu na formu vlastníctva.

Kvalitné sadenice  a ich vhodná proveniencia  boli ideálom lesníka. Už v roku 1948 bolo dokonca nariadené zákonom zriadiť a riadne udržiavať lesné škôlky, pestovať v nich dreviny stanovište vhodné. V súčasnom systéme je proveniencia sadeníc vecou dôvery, pretože pri výseve osiva nemusí mať škôlkar ani tušenie, kto vypestované sadenice kúpi.

Odporúčaný hospodársky spôsob rešpektoval nezvratný fakt, že les vekových tried je jediným, pri všetkých  okolnostiach prevádzkovo zvládnuteľným spôsobom hospodárenia. Legislatíva vždy výberný spôsob umožňovala, ale nikdy nepresadzovala ako jediný prípustný. Čas od času sa objavujú snahy o kategorické uzákonenie „jediného správneho" spôsobu hospodárenia s rozličným názvom, ako les blízky prírode, dauerwald, nepasečný (nerúbaniskový) spôsob, atď.

Realizácia jemnejších spôsobov hospodárenia je výrazne komplikovaná

Všetky tieto prístupy k hospodáreniu sú možné, ale k ich legislatívnemu uprednostňovaniu nie je dôvod. Paseka (rúbanisko) v lese nie je nič cudzorodé. Prekonané nie je ani členenie drevín na svetlomilné a tieň znášajúce. Realizácia jemnejších spôsobov hospodárenia je výrazne komplikovaná. Najprv by sa mal stanoviť lesnícky cieľ a potom zvolené prostriedky vhodné k jeho dosiahnutiu. Súčasný postup je klasickým príkladom zámeny cieľa a prostriedkov.

Základom lesníckeho vzdelávania bola vyvážená kombinácia biologických, technických a ekonomických predmetov. Cieľom výchovy a vzdelávania bol lesnícky generalista, ktorý sa neskoršie podľa vykonávanej práce špecializoval. Po roku 1990 sa vzdelávanie presunulo od exaktných predmetov k beletristickému poňatiu výuky a k nešpecifikovaným „komunikačným a manažérskym" poznatkom.

Školy v snahe nadobudnúť čo najviac študijných príležitostí ponúkali celkom obskúrne špecializácie. Ochrana lesa najprv prešla etapou nezmieriteľného boja s hmyzími škodcami. Okolo roku 1990 sa začala Európou šíriť utopická predstava „prírode blízkeho lesa" v ktorom budú všetky organizmy  t. j. stromy, zver, hmyz, huby, rastliny, atď. súčasťou lesného ekosystému. Žiť budú vo vzájomne vyváženom vzťahu, kde nie je žiadny organizmus škodlivý. Proti žiadnemu by sa nemalo  zasahovať.

Pokiaľ sa nedarí takýto „utopistický les" vytvoriť, na vine sú lesníci, ktorých treba nahradiť. Spoločenská tolerancia poškodzovania lesov hmyzom sa zjavne vymkla z normálnosti na Šumave. Nemožno sa preto diviť, že na časť naivných občanov skaza Šumavy pôsobí ako radosť. Stav dospel do absolútnej spoločenskej bezradnosti a bezmocnosti realizovať efektívny zásah proti akýmkoľvek škodcom.

Do roku 1992 logika lesníckej činnosti spočívala v komplexnosti, v previazaní jednotlivých činností, prelínajúcich sa a ovplyvňujúcich sa v priestore a v čase, od zberu osiva, cez pestovanie sadbového materiálu, prerezávky, a prebierky usmerňujúcu štruktúru porastov, obnovnú ťažbu až po predaj dreva. Vďaka tomu si personál uvedomoval, ako sa čas a spôsob realizovanej každej fázy podieľa na množstve a kvalite produkcie. Uvedený a osvedčený systém sa po roku 1990 rozbil na fragmenty, ktorý možno lapidárne označiť, že sa prestalo hospodáriť a začalo sa podnikať.

Pritom cieľom podnikania bolo a aj je rýchle zbohatnutie, ktoré sa dosahuje obmedzením vkladov peňazí a energií, maximalizáciou zisku v čo najkratšom čase. Zámerne sa oddelila správa od vykonávania činností. Taktiež tu bolo tvrdenie,  že štát je zlý vlastník. Pokiaľ sa lesníci zdráhali na tento systém pristúpiť, nahrádzali ich "odborníci", ktorí lesníctvu nerozumejú, resp. záujmom ktorých bolo dosiahnuť, aby na štátnom majetku profitoval súkromný sektor.

Rozvrat osvedčenej štruktúry a systému štátnych lesov je klasickou ukážkou fatálneho ovplyvňovania lesníctva  politickými činiteľmi. Autor nakoniec píše, že zhrnutie problematiky, ktorú tu uviedol môže najmä mladším čitateľom pripadať ako neprimerane dramatické. Preto pripomína slová klasika: Čas odhalí pravdu - Tempus omnia revelát (Lucius Annaeus Seneca, syn Senecy staršieho, rímsky filozof, dramatik, básnik, politik a vychovávateľ cisára Nerona). 

Čo povedať na záver

Cieľom a účelom uvedeného príspevku bolo uviesť niektoré informácie o vývoji a súčasnom stave lesov a lesníctva v Českej republike tak, ako to píše autor publikácie profesor V. Simanov. V žiadnom prípade nejde z našej strany o polemiku či sa postupovalo, resp. či sa postupuje správne, alebo nie. Veď ani transformácia LH po roku 1989 neprebiehala rovnako v Česku a na Slovensku. Ani v budúcnosti to zrejme rovnaké nebude. Sú na to tak objektívne, ako aj subjektívne dôvody.

To je jedna stránka veci. Druhá, zrejme nie menej významná je, že máme k sebe veľmi blízko. Spája nás v prvom rade spoločný dlhoročný vývoj. Ale aj to, že v kritickej dobe to boli českí lesníci, ktorí významne prispeli k rozvoju LH na Slovensku. Treba, aby bola medzi nami aj naďalej vzájomná informovanosť a spolupráca. To je cesta, ktorá v môže významne pomôcť pri riešení problémov lesníctva v obidvoch štátoch.

Doc. Ing. Jozef Konôpka, CSc.

Titulky a redakčná úprava: Lesmedium.sk