Reakcia: Prírodné parky? Konečne prestaneme klamať svet, že Slovensko bolo divokou krajinou
- Zverejnené v O čom sa píše
- Komentáre (1)
ÚNIA regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska reaguje na sociálnej sieti na komentár člena Slovenského ochranárskeho snemu Mikuláša Hubu, uverejnený v denníku SME s titulkom Čo sa stane, ak prídeme o národné parky? Podtitulok článku znie: Pokiaľ nedôjde k zmene, nepomôžu ani najlepšie zákony: Čo sa stane, ak prídeme o národné parky? (píše Mikuláš Huba) - Komentáre SME
Zdroj: FB stránka ÚNIE regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska
Stretnutie OZ Partnerstvo pre Prírodný park Krivánska Malá Fatra
Autor v komentári okrem iného tvrdí, že o pár rokov prídu - v dôsledku prívalových dažďov, odlesnených strání a neupravených zvážnic - povodne. Zhorší sa mikroklíma. Oslabia sa liečebné a iné blahodarné funkcie či tzv. ekosystémové služby. Zmizne väčšina skutočne hodnotného, autentického a atraktívneho, pre čo ľudia región navštevovali.
„Čo sa stane, ak atrapy slovenských národných parkov zaradíme podľa svetových kritérií IUCN (Medzinárodná únia na ochranu prírody – pozn. red.) do kategórie 5 - prírodne parky? Konečne prestaneme klamať svet, že Slovensko bolo divokou krajinou a ukážeme jej historickú kultúrnosť.
A jej potemkinovské národné parky so základmi v zločinnom režime socializmu konečne budú cieľovo nastavené tak, ako je pre slovenský vidiek udržateľné - ako prírodné parky. Aj pre prírodu. Aj pre ľudí, v prvom rade miestnych. V opačnom prípade sa zo Slovenska a jeho vidieka stane - zdivočená krajina - urvi si, kto môžeš, kde chceš,“ reaguje v statuse ÚNIA regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska.


















Komentárov
Pán Huba, ako je už zvykom u ľudí z "brandže" na jednej i druhej strane, to z môjho pohľadu dosť prehnal a strašil, ako to v jednej pasáži článku sám priznal. Práve takéto tendenčné názory, limitne sa blížiace ku krajnosti ničia vzájomný dialóg jednej a druhej strany už v zárodku.
Územie dnešného SK bolo predsa ]"krajinou starých dubov a divých včiel" maximálne tak v období expanzie Rímanov a to bolo dosť dávno.
Súhlasím s reakciou ÚNIE v tom, že za ostatných 36 rokov tu nastupuje divočina v dnešnej podobe - "urvi si čo môžeš". Takže sa vlastne vzájomne a vedome klameme a pritom nechápeme prečo nefunguje dialóg. Ten predsa funguje len ak pracujeme s faktami a argumentami.
SR ako inštitúcia skrátka na tak finančne náročnú a skutočne modernú ochranu prírody NEMÁ. Jedine s Únijnou pomocou a v tej je nám už akosi tesno. Toto je fakt.
Tu ale vidím jeden veľký problém. Zlyháva nám štát - inštitucionálne, morálne, autoritatatívne ... atď., skrátka prirodzene. To vidíme denne všetci. A toto je zrejme viac nebezpečné ako krajné názory bublajúce vždy na oboch stranách lesnícko-vlastnícky- ochranárskeho sporu.
Ak raz na niečo nemám, tak si to nemôžem ísť kúpiť. Dá sa to len ukradnúť a na to vždy niekto doplatí.
Ďakujem za trpezlivosť a priestor na vyjadrenie názoru. Ing. Anton Paločko, lesník
RSS informačný kanál kometárov k tomuto článku.