Rast populácie vlka v Európe: 17 miliónov eur ročne na kompenzáciu škôd

Vo väčšine krajín sa populácie vlkov naďalej zvyšovali a teraz sa nachádzajú vo všetkých krajinách kontinentálnej Európy okrem najmenších. Niekoľko krajín – Bulharsko, Grécko, Nemecko, Taliansko, Poľsko, Španielsko a Rumunsko – má teraz viac ako 1 000 jedincov.

Z rôznych dôvodov vrátane cieľov manažmentu alebo relatívne nedávnej rekolonizácie druhu po dlhej neprítomnosti majú niektoré krajiny menej ako 100 jedincov (Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Maďarsko, Luxembursko, Nórsko a Holandsko). Tri mikroštáty Monako, San Maríno a Vatikán zostávajú jedinými krajinami v kontinentálnej Európe, ktoré nezaznamenali rekolonizáciu vlkov.

Niektoré krajiny, ktoré mali pred desiatimi rokmi veľmi málo vlkov, majú teraz početnú populáciu a naďalej zaznamenávajú vysoké miery rastu. Napríklad počet vlkov v Nemecku vzrástol z jednej svorky v roku 2000 na 184 svoriek a 47 párov v roku 2022.

Pri hodnotení dynamiky populácie vlkov v svojich krajinách autori uviedli, že za posledné desaťročie sa počty vlkov zvýšili v 19 krajinách (Rakúsko, Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Litva, Holandsko, Poľsko, Slovenská republika, Slovinsko, Švédsko, Švajčiarsko a európska časť Turecka).

Populácie vlka zostali v podstate stabilné v 8 krajinách (Albánsko, Španielsko, Ukrajina, Luxembursko), Portugalsko, Rumunsko, Luxembursko, Nemecko), kolísali v 3 krajinách (Estónsko, Lotyšsko, Srbsko) a klesli v 3 krajinách (Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Severné Macedónsko), zatiaľ čo situácia v Kosove nie je známa.

Pri hodnotení trendov na populačnej úrovni sa zistilo, že najväčšie populácie (Dinársky Balkán, Karpaty) pribúdajú, pričom menšie populácie (napr. stredoeurópske, západné stredné Alpy) vykazujú ešte väčšie miery rastu. Niektoré populácie (t. j. škandinávske a karelské) zaznamenali pomalší rast a dokonca stagnáciu v dôsledku intenzívneho manažmentu. Zdá sa, že iba severské krajiny (Fínsko, Nórsko a Švédsko) a Rakúsko obmedzili obnovujúce sa populácie vlkov.

Malá izolovaná populácia v južnom Španielsku je jedinou európskou populáciou vlkov, ktorá v posledných rokoch vyhynula. Celkovo vlci preukázali schopnosť zotaviť sa vo vysoko zmenených krajinách, keď im to bolo povolené, čo potvrdzuje mimoriadnu prispôsobivosť tohto druhu.

Údaje ukazujú, že cca 19 000 vlkov v EÚ zabilo približne 56 000 domácich zvierat ročne z celkového počtu 279 miliónov kusov dobytka, čo zodpovedá približne trom zabitým hospodárskym zvieratám na jedného vlka ročne. Ovce a kozy predstavovali zhruba dve tretiny strát, ale útoky vlkov postihli aj dobytok, kone, polodomáce soby a psy.

Niekoľko krajín, ako napríklad Chorvátsko, Francúzsko, Grécko, Taliansko, Nórsko a Španielsko, malo podstatne viac absolútnych strát ako iné, ktoré sú pravdepodobne spojené s odlišnými praktikami chovu a/alebo rôznymi systémami kompenzácií.

Jedným zo znakov ekonomických nákladov na spolužitie s vlkmi je množstvo peňazí, ktoré krajiny ročne vynaložia na kompenzáciu škôd, hoci ide o približný spôsob odhadu celkových nákladov na takéto spolužitie (napr. prevencia škôd, monitorovanie, presadzovanie práva a projekty na ochranu prírody môžu spôsobiť značné náklady).

Celkovo európske krajiny vynaložili ročne 17 miliónov eur na kompenzáciu škôd spôsobených vlkom. Francúzsko platilo najväčšiu sumu zo všetkých krajín (4,2 milióna eur/rok), hoci Fínsko zaplatilo najviac za vlka (10 300 eur/rok).

Ing. Ján Krnáč