Praktickí lesníci o PBHL (2.časť): Ak chýba v lese svetlo, nemáme štruktúru a biodiverzitu

O svoje skúsenosti sa rozdelil s konateľom a odborným lesným hospodárom (OLH) Mestských lesov Revúca Ing. Ladislavom Szabóm, konateľom a OLH Mestských lesov Jelšava Ing. Michalom Fulmekom a Ing. Petrom Šiškom, ktorý bol 20 rokov vedúcim Polesia Čermeľ v Mestských lesoch Košice a predtým pracoval v bučinách v Slanských vrchoch. Ich debata môže inšpirovať mnohých ďalších praktických lesníkov. Postupne z nej budeme na portáli Lesmedium.sk autentickým spôsobom publikovať viaceré posolstvá, argumenty a skúsenosti.

Na začiatku bola informácia na sociálnej sieti, že sa na Kulháni konali školenia ohľadom PBHL pre odštepné závody Prievidza, Trenčín, Žarnovica, Topoľčianky a Smolenice. Nosnou myšlienkou školení bolo vysvetliť obnovné a výchovné postupy a legislatívne rámce pri PBHL. Základom bola dohoda spolužiakov z Lesníckej fakulty TU vo Zvolene Dušana Mikuša a Ladislava Szaba, že sa po opadnutí pandemických opatrení stretnú a dajú reč na tému PBHL.

Dnes uverejňujeme ďalšie myšlienky Ing. Dušana Mikuša, ktoré odzneli z jeho úst v porastoch na Kulháni. Základom školení, ale aj nášho strenutia bolo motto: ,,ROBME VECI JEDNODUCHO“. Preto aj výstup zverejňujeme v takejto jednoduchej a jasnej forme:

• Je jedno koľko má porast buka rokov. Predmetom nášho záujmu je strom. Ak strom dosiahol rubnú zrelosť - hrúbku (je rôzna podľa bonity, vody, zdravotnéhio stavu, atď.) 45 - 60 cm, ide do ťažby. Okrem stromov na dožitie, hniezdnych, butľavých, plodonosných a pod.
• Lesnícky stav si nesie z minulosti názor konzervatívnych lesníkov. Svetlo v lese, tma v hlave – jednoduchá poučka za účelom dosiahnutia maximálnej zásoby (s rizikom predčasného rozpadu).   Lenže, čo včera platilo, dnes neplatí a zajtra je všetko inak. Ak chýba v lese svetlo, nemáme štruktúru a biodiverzitu.
• Ešte väčší prežitok z minulosti je, že najkrajšie kmene buka sa ťažia ako posledné. Tak vo veku 120 -140 rokov dopestujeme náídherné kmene – ako sviece. Po ich vyťažení zistíme, že ich čelá majú v lepšom prípade nepravé jadro. V horšom plamencové jadro a v najhoršom sú deravé. Skrátka, musíme  pochopiť, že aj drevo môže prezrieť. Takže je rovnako veľká chyba ťažiť v obnove stromy nedozreté ako prezreté.
• Nikto nevie lepšie ako lesník, v ktorej doline, v ktorom poraste a na ktorej expozícií začne jadro a v akom veku poškodzovať porasty. Všetci vieme, že do 90 - 100 rokov sú čelá bukov ešte biele.
• Nevadí nám, že používame kvalitnejšie autá ako v minulosti, mobilné telefóny, využívame satelity na zisťovanie stavu lesov, ale odstrihúť sa od minulosti a moderne rozmýšľať je často problém.
• Obavy kolegov sú zbytočné, ak si myslia, že jednotlivým výberom rubne zrelého stromu alebo skupín stromov malých výmer poškodia alebo zničia prirodzené zmladenie pod ním. Na hektári je asi 100 000 jedincov buka, umelá obnova je na úrovni 6 000 až 8 000 kusov. Pád stromu za takýchto podmienok nič neznamená. Je vítané, keď sa ťaží na snehu, nesmieme ťažiť stromy s listom, ešte lepšie, keď je pôda zmrznutá, takže keď strom do mladiny spadne, mladina sa za ním zavrie. Ak pilčík smerovo strom správne zotne, nič sa nedeje. Problém môže spôsobiť traktorista, ktorý sa začne s pripnutým kmeňom krútiť a otáčať, vtedy poškodí všetko v jeho dosahu. Nesmie sa používať zberné lano na viac kusov a kmene by sa mali skrátiť minimálne jedným rezom.
• Preto musíme pracovať s ľuďmi v ťažbe, vychovať ich, aby správne postupovali. Za odbornosť a nadprácu im aj slušne zaplatiť. Treba to zohľadňovať pro tvorbe ceny: vzrastový stupeň, smerovú stínku, za rozrez na polovicu, prirážku za prírode blízke hospodárenie v lese 20 percent. Ľuďom, ktorí chcú a dokážu takto pracovať, musíme dať skrátka všetko, čo im patrí. Pretože ak chce lesník, technik či správca vybehnúť s dodávateľom služieb, tak ten vybehne s nami cez kvalitu práce a doplatí na to les.
• Rozčleňovanie a sprístupňovanie porastov linkami, pierkami a zvážnicami je dôležité.
• Náklady na ťažbu sú síce o 2 - 3  eurá za kubík vyššie, ale je rozdiel, či je naším cieľom a produktom  vláknina alebo guľatina. Požiadavky a dopyt trhu sa prudko mení. Smrek ma teraz trhovú cenu dokonca 150 eur za kubík, ešte nedávno sa predával po 80 eur.
• Preto nemá zmysel škrtiť nákladové položky na nesprávnom mieste, ale musíme sa sústrediť aj na výnosové položky v hospodárení. To napriek tomu, že ušetrené eur je celé naše a z toho zarobeného máme iba zlomok (dane, odvody, réžia).
• Je  rozdiel, či po zásahu vznikajú a zostávajú štruktúrované porasty s dobrou kvalitou a pestrou  biodiverzitou – Lesy pre  budúce generácie. Lesy plniace všetky funkcie, nevynímajúc produkciu dreva jedinečnej,  ekologickej, samomobnoviteľnej a ničím nenahraditeľnej suroviny.

Jozef Marko