Poznámka: Slovenské medvede nie sú izolované. Akí vedci sa to vlastne podpísali pod nedávno zverejnenú analýzu ich početnosti...?
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Štátna ochrana prírody SR a Prírodovedecká fakulta Univerzity Karlovej v Prahe nedávno zverejnili informáciu o tom, že na základe modelovania veľkosti populácie medveďa hnedého zo získaných vzoriek DNA vedci dospeli k odhadu početnosti západokarpatskej populácie medveďa hnedého na 1 056 jedincov. Vzhľadom na možnú štatistickú odchýlku sa tak podľa nich skutočná početnosť najväčšej slovenskej šelmy pohybuje v intervale od 1 012 do 1 275 jedincov. V Denníku N sa navyše objavila informácia, že slovenská populácia medveďov podľa vedcov predstavuje unikátnu genetickú líniu, trochu izolovanú od zvyšku Karpatského oblúka.
Zoológ Ing. Pavol Lenko však v roku 2016 publikoval v časopise Naše poľovníctvo odborný článok pod názvom Kade chodia medvede?, ktorý potvrdzuje pravý opak. „V poľských a slovenských Tatrách, vďaka systematickému výskumu medveďa hnedého len v rámci telemetrie obidva cezhraničné národné parky (Tatrzański Park Narodowy a Správa TANAP-u) disponujú informáciami o živote sedemnástich takto sledovaných jedincov (11 samcov a 6 samíc). Výskumom získané nové poznatky o medveďoch zvyšujú poznanie a informovanosť o tejto problematike. Presnejšie povedané, mali by...
Je preto zarážajúce, keď aj napriek týmto okolnostiam, určitá časť slovenskej odbornej verejnosti opakovane tvrdí, „že medvede žijú na veľmi malom území, naša príroda im neposkytuje dostatok potravy, teritoriálne dominantné samce si bránia svoje teritórium a vytláčajú z územia mladé jedince“ alebo „že u nás nie je žiaden seriózny výskum, ktorý by informoval o niečom inom,“ píše autor v úvode článku.
Ing. Pavol Lenko v texte popisuje konkrétne výsledky sledovania pohybu viacerých medveďov s mapami ich výskytu a výmerami plôch, na ktorých sa vyskytovali. „Táto reálna situácia, kedy v roku 2015 medveď Iwo na Ukrajine v rámci Karpatského oblúka prešiel z oblasti Západných Karpát do oblasti Východných Karpát a naopak, potvrdila významnú skutočnosť, ktorú ešte donedávna striktne negovali mnohí európski (teda aj slovenskí) odborníci na veľké šelmy. Skutočnosť, že napr. medvede žijúce v oblasti severného Slovenska „komunikujú“ s medveďmi z oblasti severného Rumunska,” popisuje jeden z príkladov autor článku.
Existujú však aj ďalšie odôvodnené pochybnosti o vierohodnosti zverejnenej analýzy vzoriek DNA a vedcov, ktorí sa pod ňu podpísali. Týkajú sa absencie aspoň percentuálneho porovnania počtu uhynutých medveďov na Slovensku, ktoré u nás žili v rokoch 2019 a 2020 (Štátna ochrana prírody SR by analýzu ich DNA mala mať k dispozícii) s údajom o počte medveďov, ktorý vyplynul z DNA analýzy početnosti medveďa hnedého na základe vyzbieraných 2 179 vzoriek DNA, zväčša medvedieho trusu a srsti, pričom ich zber sa uskutočnil podľa vyjadrenia ŠOP SR v dvoch fázach: od 1. septembra 2019 do 30. apríla 2020 a od 1. septembra 2020 do 30. apríla 2021.
Tento percentuálny údaj by mal podľa odborníkov reálnu výpovednú hodnotu o skutočnej početnosti medvedej populácie na Slovensku.
Jozef Marko