O lesy sa treba starať, vedeli už pred 300 rokmi ich šľachtickí majitelia: Pálffyovci povolali celé rodiny lesných hospodárov z dnešného Štajerska, Tirolska, Korutánska a Salzburska
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Spravodajský portl STVR napísal, že lesy sú naším bohatstvom. To, že sa o ne treba starať, vedeli už pred 300 rokmi aj ich šľachtickí majitelia. Zo vzdialených končín monarchie vtedy Pálffyovci zavolali na svoje pozemky lesných hospodárov. Potomkovia Karpatských Nemcov tu stále žijú a dnes objavujú svoju históriu. Histórii Huncokárov sa v relácii Slovensko v obrazoch venovala redaktorka Monika Mannová.
Zdroj: STVR
Dom huncokárov
V dôsledku vojen, morových epidémií a drancovania Mongolov, Tatárov či Turkov bol v stredoveku na našom území nedostatok pracovných síl. Panovníci to už od 16. storočia riešili osídľovaním horného Uhorska prisťahovalcami. Jedni z posledných sem prišli na pozvanie Pálffyovcov. Aby ochránili a zveľadili svoje lesy, povolali na naše územie celé rodiny lesných hospodárov.
„Pálffyovci boli šikovní, veľmi múdri a vzdelaní ľudia. Zariadili si systém ochrany hôr, dreva a rozvoja drevného hospodárstva tak, že okolo roku 1780 prišli prví kolonisti, ktorí obsadili naše hory a začali pracovať s drevom,“ objasňuje dokumentarista histórie Huncokárov Dušan Dobrovodský.
„Prišli z nemecky hovoriacich území Habsburskej monarchie, prevažne z území dnešného Rakúska, Štajerska, Tirolska, Korutánska, Salzburska. Prichádzali však aj z území dnešného Nemecka, z Bavorska,“ vysvetľuje predseda združenia Potomkovia Huncokárov, o. z. Ján Graus. „Keď prišli prví drevorubači holzhakeri, vysadili napríklad Záhorie borovicami,“ uvádza Dobrovodský.
Panstvo sa mohlo spoľahnúť, že v lesoch, ktoré obhospodarovali, nebudú ľudia z okolitých dedín kradnúť drevo a pytliačiť. Nemecky hovoriace rodiny sa s domácim obyvateľstvom nestýkali. Tí ich posmešne prezývali „huncokári“.
„Je to z nemeckého slova holzhacker, ktorý sa skomoleninou zmenil na huncokár,“ pokračuje Graus. Usadili sa na viacerých lokalitách Slovenska. Na južnej strane Malých Karpát poznáme takmer 50 usadlostí, kde žili.
„Bolo pre nich charakteristické najmä to, že žili veľmi súdržne. Každý býval v domčeku v lese, ktorý im nepatril, ale postavili im ho ich zamestnávatelia. Bývali od seba približne pol hodinu chôdze, ale všetci sa poznali z Malých Karpát. Aj manželstvá uzatvárali takmer výlučne len s touto komunitou. Boli veľmi verní svojim zamestnávateľom,“ hovorí Graus.
Link na reportáž a článok: Huncokári žili na lesných samotách, boli pracovití a hlboko veriaci - Správy STVR
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
