Nórsky model lesného hospodárstva: Ekonomická obnova lesov, vysoká miera spracovania vyťaženého dreva a zachovanie environmentálnych hodnôt a biodiverzity

Medzi hlavné prvky nórskeho modelu lesného hospodárstva patria:

• Približne 80% lesnej plochy sa nachádza v súkromnom vlastníctve, čo sa často nazýva „rodinné lesníctvo“, kde dochádza k dedeniu po generáciách. Vlastníci lesov majú zákonnú povinnosť hospodáriť v lesoch udržateľným spôsobom.
• Rámec pre dlhodobé lesné hospodárstvo je stanovený v Zákone o lesnom hospodárstve (2005). Je zabezpečená environmentálna registrácia v lesoch, kde si lesné hospodárstvo samo mapuje environmentálne hodnoty s cieľom zachovať kľúčové biotopy, ktoré majú veľký význam pre biodiverzitu. Súčasne sú vytvorené ochranné lesy, v ich prípade ide o špeciálne oblasti, v horách alebo na pobreží, kde platia prísnejšie pravidlá na predchádzanie prírodným škodám.
• Väčšina z lesov Nórska je certifikovaná podľa nórskeho lesného štandardu (PEFC), ktorý je zložený z 30 špecifických požiadaviek. Zameriavajú sa na ochranu biodiverzity (vyčlenenie kľúčových biotopov, ponechávanie mŕtveho dreva na tlenie a vytváranie ochranných pásiem okolo vodných tokov a močiarov), ekonomické a lesnícke postupy (plánovanie hospodárenia, výber vhodných metód ťažby dreva a povinnú obnovu lesa po vyrúbaní) a sociálne aspekty a rekreáciu (zohľadňuje práva pôvodného obyvateľstva (Sámov) a prísne chráni verejný prístup do lesa, zbery lesných plodov a rekreačné využívanie prírody).
• Za regionálne hospodárenie s lesnými zdrojmi so zameraním na podnikanie a životné prostredie je zodpovedný štátny správca. Vlastníci lesov sú povinní vyčleniť časť príjmov z predaja dreva do fondu, ktorý sa využíva na obnovu a pestovanie lesov.

Z pohľadu trvalo udržateľného lesného hospodárstva sú zaujímavé aj povinnosti, ktoré vyplývajú pre určené osoby z ustanovení v predpisoch – citácie:

Pri vykonávaní lesníckych opatrení musí vlastník lesa zabezpečiť, aby sa venovala potrebná pozornosť biologickej rozmanitosti, rekreácii v prírode, krajinným a kultúrnym hodnotám v súlade s ustanoveniami lesného zákona. Vlastníci lesov musia zabezpečiť, aby tí, ktorí v lese pracujú, tiež dodržiavali tieto opatrenia.

Ťažba dreva sa môže zvyčajne vykonávať len v oblastiach, kde boli vykonané environmentálne registrácie.

Po ťažbe dreva musia byť zvyšky drevnej hmoty odstránené z potokov, riek a jazier, ako aj z bežne používaných chodníkov a iných dopravných trás.

Pri výrube sa musí ponechať aspoň 5 stromov odolných voči búrke na hektár ako záchranné stromy, najlepšie v skupinách. Záchranné stromy by sa mali vyberať predovšetkým spomedzi najstarších stromov.

Pri obnove ihličnatých lesov by sa malo usilovať o minimálne zastúpenie 10% listnatých drevín.

V lesoch, kde zastúpenie ihličnatých drevín je viac ako polovičné, pred ťažbou je možné zmeniť druh drevinovej štruktúry porastu s prevahou listnatých drevín len so súhlasom obce.

Vlastník lesa zabezpečí uspokojivú obnovu po ťažbe, čo znamená výsadbu, výsev a prirodzenú obnovu, ktorá zabezpečí budúcu produkciu lesa.

Ak obec zistí, že regenerácia nie je uspokojivá, obec rozhodne, či sa vlastníkovi lesa nariadi vykonať opatrenia na zabezpečenie regenerácie plochy.

Vlastníci lesov sú zodpovední za zabezpečenie toho, aby sa ťažba, postupy ťažby, spracovanie ťažobného odpadu, starostlivosť o mladý les a ďalšie opatrenia vykonávali takým spôsobom, aby nevzniklo riziko poškodenia hmyzom alebo iného poškodenia lesa (hlavná zásada).

Ak je vlastník lesa upozornený na riziko napadnutia hmyzom v určitej oblasti, po skončení obdobia napadnutia sa vykonáva údržba mladého lesa a preriedenie. V takejto situácii sa čerstvé mäkké drevo, ako sú pne, polená a neopracované vrchné časti, tiež vyvezú z lesa alebo sa znehodnotia ako nevhodný materiál.

Môže sa vyžadovať monitorovanie terminálov dreva z hľadiska šírenia škodcov. Za takéto monitorovanie je zodpovedný vlastník lesa.

Mäkké drevo, ktoré sa má odvážať z lesa a miesta dodania dreva, sa musí odviesť skôr, ako vyletí ďalšia generácia podkôrneho hmyzu, ktorý môže poškodiť les. Smrek vyrúbaný pred 1. júlom sa musí z miesta dodania odviesť do 15. júla a borovica vyrúbaná pred 1. júnom sa musí odviesť do 1. júla. Smrek vyrúbaný v júli a borovica vyrúbaná v júni sa musia odviesť do štyroch týždňov.

Spracoval: Ing. Ján Krnáč