Necitlivé hospodárenie? Podľa polovice odbornej komisie...
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
V nárazníkovej zóne lokality Svetového dedičstva UNESCO Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy na území Národného parku Poloniny sa do minulého roka nehospodárilo citlivo. Vyplýva to z materiálov, ktoré zverejnila Štátna ochrana prírody SR na svojej internetovej stránke. Výhrady voči spôsobu hospodárenia v tejto lokalite vyjadrila vo svojich čiastkových stanoviskách polovica deväťčlennej odbornej komisie, ktorá tam v júli 2019 lesohospodárske zásahy posudzovala.
Prizvaní odborníci zastupovali Lesnícku fakultu Technickej univerzity vo Zvolene, Národné lesnícke centrum, hnutie Pro Silva, Ministerstvo životného prostredia SR a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Peter Šiška, riaditeľ štátneho podniku Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, ktorý lesy v Poloninách obhospodaruje na správu zaregoval tvrdením, že lesníci medzičasom prešli na prírode blízky spôsob obhospodarovania lesa. Informáciu zverejnila agentúra TASR a denník Korzár Horný Zemplín.
„Považujem súčasný stav hospodárenia za nevyhovujúci a extenzívny. Dôsledky a prejavy hospodárskej činnosti považujem za nežiaduce," uviedol vo svojom stanovisku Michal Tomčík, zastupujúci hnutie Pro Silva Slovakia. Problémom, ako naznačujú ďalšie stanoviská jednotlivých odborníkov, bolo jednak používanie ťažkej techniky na území nárazníkovej zóny oblasti bukových pralesov a tiež nevhodná podoba podrastového hospodárskeho spôsobu.
Zaujímavé je, že ŠOP SR vo svojom stanovisku poukazuje na skutočnosť, že LPM Ulič v čase, keď sa nanovo vymedzovala nárazníková zóna a definovali jej úlohy, neuplatňoval „princíp predbežnej opatrnosti", ani zásady prírode blízkeho obhospodarovania lesa v spornom území. Zároveň ale spoločná správa komisie žiadnu z uvedených pripomienok neuvádza. Vhodnosť používaných postupov obhospodarovania lesných porastov v lokalite a jeho súlad s relevantnými dokumentmi, schválenými Vládou SR nezhodnotila z dôvodu, že sa „k tejto problematike časť členov komisie vo svojom stanovisku vôbec nevyjadrila". Takže polovica odbornej komisie vnímala lesnícke postupy ako necitlivé a druhá polovica nie? Zvláštny záver i jeho interpretácia...
Z návrhu vhodného spôsobu manažmentu daného územia vyplýva, že súčasťou prírode blízkeho spôsobu obhospodarovania lesa v nárazníkovej zóne by mal byť aj výber vhodnej ťažbovo-približovacej technológie či prehodnotenie jestvujúcej siete lesných ciest. „Vzhľadom na prírodnú a spoločenskú hodnotu tohto územia je vhodné ponechať časti lesných porastov, ako napríklad niektoré nedostupné časti, okolie vodných tokov a podobne bez zásahu," uvádza sa tiež v spoločnej správe, ktorú cituje agentúra TASR.
A pokračuje tým, že odborníci vo svojom návrhu načrtli aj možnosť zmeny kategórie lesa z hospodárskych lesov na lesy osobitného určenia a upozornili i na potrebu „dostatočnej finančnej, personálnej a informačnej podpory bezodkladnej zmeny manažmentu týchto lesných porastov zo strany všetkých relevantných inštitúcií".
Ako pre TASR uviedol riaditeľ LPM Peter Šiška, štátny podnik už na základe odporúčaní komisie pristúpil k prírode blízkemu spôsobu obhospodarovania lesa. Doplnil, že aj v čase obhliadky terénu komisiou hospodáril LPM Ulič v Poloninách v súlade so zákonom. „My sme zákon neporušili. My zo zákona v lesoch hospodáriť musíme. A hospodárili sme v zmysle platnej legislatívy.“
Jozef Marko