Názor: Reálny pohľad na počet a financovanie národných parkov – držme sa pri zemi
- Zverejnené v O čom sa píše
- Komentáre (1)
Myslím, že to bolo v roku 2009. Spolu s Ing. Gregorovou (NAPANT) a s Ing. I. Morongom (NLC Zvolen) som navštívil jediný lesný rakúsky národný park s názvom Kalkalpen GmbH (asi 20 tisíc ha, výmera ako Muránska planina). Podľa skratky je to zamestnanecká spoločnosť s ručením obmedzeným. Súkromné vlastníctvo má podiel iba 11% a s jednotlivými vlastníkmi sú uzatvárané až 40 bodové nájomné zmluvy. Nezaplatenie nájomného znamená koniec nájmu. Tieto zmluvy boli uzatvárané už dva roky pred vyhlásením národného parku.
Národný park si na tretinu svojich nákladov musí zarobiť ťažbou dreva v manažmentovej zóne a vyberaním poplatkov, ako napr. parkovné. Zamestnanci parku adaptívnym manažmentom regulujú početnosť kamzíkov a kozorožcov. Hoci jeleniu zver neregulujú, aj tak nerobí žiadne škody v zimnom období, lebo zimuje v zimovacej zverničke. Vlčia svorka by tam mala veľký problém prežiť.
Pýchou parku sú viaceré almy (letné farmy), ktoré poskytujú ubytovanie a domáce eko-potraviny. Pamätám, ako pani Gregorová po prehliadke parku vyjadrila uznanie a súčasne kritiku na malý počet veľkých šeliem. Pán riaditeľ Mayerhofer, vtedy v preddôchodkovom veku, jej odpovedal slovami: „Veľké šelmy sme v Rakúsku vyhubili v priebehu asi 100 až 200 rokov. Poznajúc názory verejnosti odhadujem, že minimálne rovnakú dobu potrvá, kým verejnosť ich prijme v prírode späť"!
Toľko na porovnanie a pre získanie reálneho pohľadu na počet a financovanie našich národných parkov a teda odporúčanie držať sa pri zemi. Bohaté Švajčiarsko ma iba jeden národný park. Ešte bohatšie Nórsko má najväčšiu Prírodnú rezerváciu Grytdalen (IUCN I) o výmere 1500 (!) ha. A tamojšia spoločnosť aj tak vedie diskusiu, či je to morálne a ekologické nechať bez využitia takú veľkú (?) výmeru nevyužitého trvale obnoviteľného zdroja...
Ing. Stanislav Bystriansky
Zdroj: Diskusný príspevok autora na sociálnej sieti
Titulok a redačná úprava: Lesmedium.sk


















Komentárov
Za súčasnych hospodárskych podmienok a prognózy pre Slovensko aj vo svete ,nebude nikdy ukončená. Milióny € sa zbytočne plytvali na tisíce projektov posúdenie vplyvu na životné prostredie. Stovky neziskových organizácií ochrany prírody nevytvárali žiadne konkrétne hodnoty v prospech prírody. Viac sa využívala osveta ako, čo máme alebo musíme, budeme robiť v prospech zachovať ŽP pre budúce generácie.
Keby sme vedeli dokončiť aspoň 35 ročnú rozrobenú zonáciu NP Slovenský raj, ktorú navštevuje ročne viac ako 600 000 turistov. Nebude ani v tomto r. 2025 správca ŠOP požiadal o dokončenie na r. 2027
RSS informačný kanál kometárov k tomuto článku.