Názor: Povodňovú tragédiu v Monkovej doline spôsobilo mŕtve drevo ponechané na samovývoj
- Zverejnené v O čom sa píše
- Komentáre (1)
Až dnes sa mi podarilo terénne preskúmať to, čo sa stalo v Monkovej doline po výdatných zrážkach 11. júla 2024. Podľa stavu poškodenia to vyzerá tak, že tam muselo padnúť neuveriteľne veľké množstvo dažďa. Či je to tak, mali by na to odpovedať kompetentní. Na prvý pohľad to vyzerá, že po svahoch stekala aj väčšia ako 100 ročná voda, no nie je to jednoznačné.
Preto sa sústredím na to, čo som videl a čo z toho vyplýva. Požiadal som Jána Slivinského, vedúceho správcu Polesia Javorina v TANAP-e, s ktorým som lokalitu navštívil. S dovolením Jána Slivinského som použil aj jeho fotografie. Na nich môžete vidieť poškodenie svahov stekajúcou dažďovou vodou, koľko mŕtveho dreva sa nachádza na miestach stekania dažďovej vody po svahoch.
Poďme sa teda na to pozrieť bližšie. Na svahoch sa z mŕtveho dreva robili náhodné kaskádovité prekážky. Za podpory stekajúcej dažďovej vody sa na prekážkach zbierala biomasa a vytvárala náhodne drobné bazény vo svahoch, ktoré sa postupne napĺňali a vytvárali jazierka.
Po naplnení dažďovou vodou sa tieto náhodne vytvorené bazény trhali a vytvárali kaskádovité prielomové vlnky s kumuláciou kinetickej energie, vytváraním väčších bariér a následných kaskádovitých trhaní a vznikom prielomových vĺn. Z tých sa tvorí blesková povodeň.
Prvý takýto prípad sa udial v Jarovniciach pred 26 rokmi (21. júla 1998). Počas historických povodní v roku 2010 v Levočských vrchoch sa vytvorila podobná povodeň na Ľubickom potoku nad Kežmarkom. 22. júla 2014 vo Vrátnej doline nad Terchovou.
Tiež v roku 2018 na Studenom potoku v Tatrách. Žiaľ, na týchto prípadoch z minulosti sme sa nepoučili a namiesto toho, aby sme hlbšie analyzovali príčinu a hľadali seriózne riešenia, ako vždy sme sa vyhovárali na extrémy počasia. Je to jednoduchšie a pohodlnejšie.
Je pomerne evidentné, že ak by aj v tomto prípade dažďová voda odtekala po povrchu rovnomerne, iste by k tragédii v Monkovej doline nedošlo, lebo je rozdiel, či pritekajúca dažďová voda do potokov z okolitých svahov pritečie za hodinu, alebo napríklad za päťnásobne dlhší čas.
A ako to súvisí s voľne ponechaným mŕtvym drevom? To sa zúčastňuje na náhodne vytváraných bariérach a na vzniku prielomových vĺn už priamo na svahoch. Tie sú základom bleskových povodní. Našli sme jednu bariéru z vytvoreného nahromadeného kameňa, ale to je veľmi zriedkavý prípad.
Navyše koreňová sústava mŕtvych stromov nedokáže kompaktne držať veľmi plytký pôdny substrát, čo je ďalší negatívny príspevok k vzniku masovej erózie svahov. Ak je živý strom, korene držia pôdu pohromade.
Tragédia v Monkovej doline by mala byť vážnym mementom, že sa s týmto problémom potrebujeme vysporiadať. Mali by sme byť aktívni v starostlivosti o poškodenú krajinu aj v najvyššom stupni ochrany prírody. Ak to neurobíme teraz, ďalšie katastrofy nás neminú.
Ing. Michal Kravčík, CSc.
(Autor je medzinárodne uznávaný hydrológ, environmentalista, spoluautor Novej vodnej paradigmy, držiteľ Goldmanovej environmentálnej ceny, zakladateľ spoločnosti WaterHolistic a Mimovládnej organizácie Ľudia a voda)
Zdroj: status autora na sociálnej sieti
Redakčná úprava: Lesmedium.sk
Komentárov
zmapovali ste povodeň ale to je na vaše bohaté skúsenosti málo, prírode nepomôže. Ako erudovaný odborník vo vodnom hospodárstve očakávam od vás aj návrh na riešenie. Uznáte sám, že príspevok nerieši problém v teréne.
RSS informačný kanál kometárov k tomuto článku.