Názor: Perspektíva ekologických dôsledkov vyľudňovania vidieka a opúšťania ornej pôdy na voľne žijúcu zver a predátorov

História kultúrnej krajiny vždy určovala zložitý vzťah medzi človekom a biodiverzitou. Tento vzťah so sebou v minulosti prinášal ekologické dôsledky vo vidieckych ekonomikách napr. únosný počet predátorov a raticovej zveri a medzi predátormi bola väčšina jedincov, ktorí sa ľudí báli.

Už dlhšiu dobu je možné pozorovať najmä v Európe vyľudňovanie vidieka a opúšťanie ornej pôdy, čo poháňa ekologické zmeny transformáciou krajiny, ale najmä zmenu správania voľne žijúcich živočíchov. Opúšťanie ornej pôdy vedie k rozširovaniu vegetácie, čím sa poľnohospodárska pôda premieňa na kroviny a lesy.

Do opustených vidieckych oblastí sa rozširuje raticová zver a predátori. Zvýšila sa frekvencia jedincov s odvážnejším správaním v obnovujúcich sa populáciách. Zvýšená prítomnosť voľne žijúcich živočíchov v blízkosti hraníc vidieka/mestských oblastí vedie k zvýšeniu konfliktov medzi nimi a ľuďmi, ako sú napr. útoky na hospodárske zvieratá alebo dopravné kolízie.

Vyľudňovanie vidieka a opúšťanie pôdy znížili antropogénne odstrašujúce faktory pre veľké mäsožravce, čo viedlo k opätovnému zvoľňovaniu a eskalácii konfliktov so zostávajúcimi obyvateľmi.

Čo sa týka využívania pôdy, tak typy s nízkou až strednou intenzitou ľudskej činnosti zažívajú väčšinu konfliktov. Okrem toho zahraničné štúdie zdôrazňujú zintenzívnenie konfliktov napr. medzi ľuďmi a medveďmi vo vyľudňujúcich sa regiónoch, čo ohrozuje živobytie, pocit bezpečia a podporu úsilia o ochranu prírody. Tento vzorec je obzvlášť znepokojujúci uprostred globálnych trendov urbanizácie a úpadku vidieka, čo zdôrazňuje potrebu cielených intervencií.

Manažment voľne žijúcej zveri sa musí prispôsobiť tomuto novému scenáru, kde vidiecke oblasti už nie sú len ochrannými pásmi, ale aktívnymi zdrojmi voľnej žijúcej zveri, ktoré si vyžadujú monitorovanie v súvislosti s rastúcim prelínaním mestskej a voľnej žijúcej zveri.

Z dlhodobého hľadiska opúšťanie vidieckych oblastí na jednej strane nevedie k vyššej biodiverzite a na druhej strane však smeruje k strate druhov, ktoré sú závislé od otvorenej krajiny udržiavanej poľnohospodárstvom.

Preto je potrebné ekologické zmeny zohľadniť v politikách, ktoré sú zamerané na zvrátenie vyľudňovania vidieka. Opätovné zavedenie ľudskej činnosti môže byť v rozpore so zavedenými populáciami voľne žijúcej zveri.

Žiaľ, aj v tomto prípade rôzne ochranárske mimovládne organizácie a občianske združenia nechcú, ako je u nich zvykom, vysvetľovať a hovoriť aj o týchto pozorovaných zmenách. Z ich strany je to prejavom zavádzania, keď úmyselne vynechávajú dôležité súvislosti, aby zakryli skutočný obraz situácie.

A z pohľadu zodpovednosti (aj keď v ich prípade nemôžeme hovoriť o ich zodpovednosti), ak niekto povie A (napr. ochrana predátorov), mal by ju aj dokončiť (povedať aj B), inak môžeme jeho konanie vnímať ako neseriózne alebo tiež manipulatívne.

Ing. Ján Krnáč