Názor: Odpočet ochrany prírody a odkaz pre tých, ktorí zvažujú predaj lesného majetku štátu – zradíte ideály predkov a znevážite ich odriekanie

Do obdobia vlády Márie Terézie

Až do 15. storočia sa drevo ťažilo ľubovoľne, túlavým spôsobom, bez zabezpečenia obnovy vyťažených miest v porastoch. Povážlivé ubúdanie lesov primälo uhorských panovníkov vydať nariadenia k usmerňovaniu ťažieb, zalesňovania rúbanísk, oceňovanie lesov, inštrukcie o sprísnenie ochrany lesov pred krádežami a paseniu dobytka.

Medzníkom pre reguláciu ťažby dreva a ďalších činností v lesoch bol Lesný poriadok cisára Maximiliána II. z roku 1565 od vydania ktorého sa datujú počiatky cieľavedomého hospodárenia v lesoch. Z lesníckych odborov sa ako prvé vyvinulo zužitkovanie dreva, čiže lesná ťažba. Bezohľadné a drastické ničenie lesov a následný nedostatok dreva, spojený s ochranou poľovnej zveri iniciovali zriadenie ochranných služieb. Odbornosť pri zakladaní a obnove lesných porastov sa začala uplatňovať v prvej polovici 18. storočia.

Od Tereziánskeho lesného poriadku

Osobitne sa o rozvoj lesného hospodárstva zaslúžila Mária Terézia. V roku 1769 (jeho slovenské vydanie z roku 1770) vydala lesný poriadok pod názvom „Porádek hor aneb lesuv zachování“ mal tri hlavné ciele a to:

-          určiť, aký poriadok sa má dodržiavať pri rúbaní dreva

-          ustáliť, ako sa majú vypestovať nové lesy

-          naznačiť, ako sa má zabezpečiť trvalý úžitok z nich

2. V roku 1871 oddelenie Štátnych lesov a majetkov od Komorského baníctva so sídlom v Banskej Bystrici a tým vznik samostatnej lesníckej politiky, legislatívy ako predchádzajúce právne normy súčasného zákona č. 236/2005 Z.z. O lesoch a ďalšie súvisiace zákony. Viac na https://www.lesy.sk/o-nas/historia/  

3. Rok 1986 - zavádzanie preberania troch fázových výrobkov pestovnej činnosti – zabezpečený mladý lesný porast, porast po prvej čistke alebo prerezávke, porast po prvej prebierke a platieb ako snaha o dodržanie predpísaného drevinového zloženia a vykonania výchovných opatrení. Účelom bolo zamedzenie pestovania monokultúr tam, kde patria zmiešané porasty a určitú platbu za verejnoprospešné funkcie lesa ako motivácia.

4. Hneď po roku 1990 obmedzenie holorubného hospodárskeho spôsobu a postupný prechod na prírode blízke hospodárenie.

5. Zriadenie NPR Dobročský (1913) a Badínsky prales (1913) ako prvých v strednej Európe. Postupne vyhlásenie až 9 akože národných parkov - po zoštátnení súkromných pozemkov aj bez súhlasu vlastníkov, ďalej 14 chránených krajinných oblastí (CHKO). 200 národných prírodných rezervácií (NPR), 350 prírodných rezervácií (PR), 150 chranených areálov a asi 40 jaskýň.

6. Podpora biodiverzity:

a./ Obohatenie biodiverzity o bažanta poľovného, ktorého do Európy priviezli ešte starí Gréci

b./ Obohatenie biodiverzity r. 1850 – 1854 dovozom danielov.

c./ Obohatenie biodiverzity r. 1868 – dovozom muflónov zo Sardínie a Korziky.

d./ Pred asi 300 rokmi jeleň prežíval iba v ostrovčekovitych populáciách a za dnešný stav vďačí najmä prevádzke zverníc a poľovníckej starostlivosti a ochrane. Pred 100 rokmi nebol jeleň na Slovensku bežnou zverou ako je tomu dnes.

e./ Pri početnosti asi 20 medveďov bola v roku 1932 Loveckým ochranným spolkom vyhlásená ochrana medveďa, ktorá trvá dodnes. Po 2. svetovej vojne sa populácia medveďov posilňovala dovozom z Rumunska a vypúšťaním do voľnej prírody.

f./ Vlk napriek odmene za odlov sa od východu z vôle poľovníkov šíril na západ a už v roku 1983 obsadil Veľkú Fatru.

g./ Rys rovnako aj napriek lovu prežíval aj vďaka poľovníkom a neobstojí argument, že na Slovensku prežil vďaka odľahlým lokalitám, lebo rovnako odľahlé a odľahlejšie lokality ako u nás sa nachádzali napr. aj v Alpách, kde bol vyhubený.

h./ Pracovník TANAP-u Ing. Milič Blahout roku 1968 organizoval vysadenie kamzika tatranského do Nízkych Tatier a v roku 1971 zverejnil jeho popis ako endemického druhu, ktorý žije iba v SR.

i./ Lesníci a poľovníci sa snažili o reštitúciu losa európskeho:

rok 1936 Štátne lesy a statky Liptovský Hrádok

rok 1950 do Vysokých Tatier

rok 1960 MLVH SR Oravská priehrada

ro 2016 OZ Žito Prameň Ipľa

Slovensko ma najvyšší podiel chránených území v EÚ preto, lebo ich lesníci chránili a vyhlasovali. Z chránených druhov živočíchov, ale aj rastlín za zachovali druhy, ktoré u susedov vyhynuli. Nepodarilo sa vrátiť losa európskeho a vzhľadom na vysokú početnosť medveďov a vlkov to ani bez výdatnej pomoci človeka nebude možné, hoci poľská populácia už dosahuje 14 - 18 tisíc ks. Reštitúcia norka európskeho by sa mala začať realizovať až potom, čo sa vysporiadame s inváznymi druhmi: mýval, psík medvedíkovitý a norok americký s podobným potravinovým segmentom ako má norok európsky.

B./ Výsledky ochrany prírody pod vedením MŽP SR a ŠOP SR po roku 1989

1. Vznik celoslovenskej lykožrútovej pandémie horských smrečín na ploche cca 75 000 ha ignorovaním STN 482711 a Zákona č. 536/2005 o lesoch ohľadom ochrany smrečín pred lykožrútom smrekovým. Ekonomické a ekologické škody dosiahli dosiaľ nebývalé hodnoty rádove v miliardách eur. V novodobých dejinách Slovenska máme praktické skúsenosti so spracovaním veľkej vetrovej kalamity na Osrblí a okolí z roku 1996, kedy sa mohlo postupovať praxou overenými lesníckymi postupmi a lykožrúty ako sekundárni škodcovia sa nepremnožili.

2. Zánik predmetu ochrany v podobe klimaxových smrečín v siedmich NPR a PR (Fabova hoľa, Jánošíková kolkáreň, Kotlov žľab, Babia hora, Piľsko, Nefcerka a Križne) na ploche 665,6 ha a spoločenskej hodnoty 650 mil eur. Zánik asi 1 500 m³ borovíc limbových, ktoré prežili tatárske i turecké vpády a obe svetové vojny.

3. Povýšenie ochrany prírodného procesu (bezzásahovosti) nad vlastný predmet ochrany okrem vyššie uvedeného vedie k postupnému ohrozeniu a zániku predmetu ochrany. Príklady: nerušením bylinožravcov v NPR Dobročský a Badínsky prales sa stráca skutočný predmet ochrany, ktorým sú jedľa a cenné listnáče. Nekosením a nepasením horských lúk sa stráca vzácna horská kvetena, na iných lokalitách sa strácajú teplomilné obojživelníky a plazy, vzácne motýle a hmyz a pod.

4. Bezbrehá ochrana medveďa a vlka, ktorých rastúce populácie spôsobujú rast prípadov kradnutia koristi rysici, čím sťažujú odchov rysíčat a tým ohrozujú populáciu rysov.

5. Bezbrehá a nezmyselná ochrana medveďa na Slovensku a plytvanie s finančnými prostriedkami EÚ (monitoringy, eutanázie…) je zdrojom ohrozenia zdravia a života desiatok ľudí s prvým priznaným zabitím človeka.

6. Bezbrehá ochrana medveďa a plytvanie s finančnými prostriedkami EÚ vedú na Slovensku k narušovaniu biologickej rovnováhy a tým ohrozeniu dovtedy bežných druhov ako napr. mravec lesný, čmeliak a osa zemná, jašterice, žaby a ostatné drobné stavovce, bezstavovce a hmyz, lebo sa nimi medveď o.i. živí. Osobitne je sťažený a ohrozený chov včely medonosnej!

Vyššie uvedené prináša mnoho negatívnych dôsledkov a napr. likvidácia mravcov a mravenísk o.i. znamená plošné šírenie kliešťa v našej prírode, ktorý prenáša nebezpečnú toxoplazmózu, encefalitídu a iné choroby.

7. Bezbrehá ochrana medveďa a vlka bez vpečaťovania rešpektu z človeka – lovca matkou jej mláďatám vedie k rýchlej strate plachosti a poklesu inteligencie, ktoré v medveďovi a vlkovi tisíce rokov lovom pestoval človek.

8. Vyhlásenie už iba zlomku chránených území, pretože takmer skoro všetko bolo vyhlásené, ale o to viac bombasticky a vždy so znevažovaním predchodcov – lesníkov, od ktorých sa paradoxne čerpajú údaje a znalosti.

9. Presun a vysadenie svišťa na nové lokality vo Vysokých a Nízkych Tatrách, podpora sysľov, netopierov, pernatých dravcov, dropa a pod. sú sami o sebe chvályhodné, pokiaľ by neboli extrémne predražené a najmä trvale neudržateľným spôsobom a pri tom sa núka trvalo udržateľný spôsob.

Ako dopadne správa štátnych lesov (teda aj našich, či mojich) v chránených územiach, ktorú chce prevziať MŽP SR a ako budú zveľaďované lesy mimo chránené územia, či tie nás nezaujímajú ? Aké bude využitie tej časti prírodných zdrojov, ktoré bez rizika zániku môžu byť využité ? Prevodom pod MŽP SR a vyhlásením bezzásahovosti dopadnú tak, ako 7 NPR a PR v bode 2! Nedostatok drevnej hmoty sa bude riešiť dovozom z chudobných štátov EÚ, či Brazílie?

Ďakujem, ja takéto dielo skazy a pokrytectvo nechcem!

Nuž a ešte odkaz pre tých, čo sa zaoberajú myšlienkou „zobrať judášskych 30 strieborných“, t.j. predať štátu svoj majetok. Ak tak urobíte, tak zradíte ideály svojich predkov, ktorí nadobudli lesný majetok a znevážite ich odriekanie, ktoré museli podstúpiť. Neúcta k takýmto predkom, znamená neúctu k sebe a svojim deťom. Ak predsa z nejakého závažného dôvodu ste nútení svoj majetok predať, tak ho predajte fyzickej osobe, aby ste neoslabili pozíciu privátneho sektoru.

Stanislav Bystriansky

(Autor je lesník, poľovník a majiteľ lesného majetku)

Pozn. red.: Redakcia nezodpovedá za informácie zverejnené v tomto článku. Ide o názory autora, ktoré sa nemusia zhodovať s názormi redakcie.