Prihlásiť

Názor: Odpočet ochrany prírody a odkaz pre tých, ktorí zvažujú predaj lesného majetku štátu – zradíte ideály predkov a znevážite ich odriekanie

A./  Výsledky lesníckej ochrany prírody, t. j. v duchu posolstva J. D. Matejovie: Zachovať lesy potomstvu

Citát z ForestPortal-u: „Slovensko je krajinou s dlhodobou lesníckou tradíciou. V stredoveku to boli praktické poznatky vhodné pre rôznorodé použitie pre človeka. Tieto sa neskôr zozbierali a dali základ vedeckým poznatkom. Lesnícka odbornosť tak dnes spája teoretické a praktické vedomosti o lese a hospodárení v ňom, uplatňované pri každodennej práci lesníkov smerujúcej k správnemu využívaniu lesného bohatstva.“

Doporučený Ilustračné foto Jozef Marko Ilustračné foto Jozef Marko

Do obdobia vlády Márie Terézie

Až do 15. storočia sa drevo ťažilo ľubovoľne, túlavým spôsobom, bez zabezpečenia obnovy vyťažených miest v porastoch. Povážlivé ubúdanie lesov primälo uhorských panovníkov vydať nariadenia k usmerňovaniu ťažieb, zalesňovania rúbanísk, oceňovanie lesov, inštrukcie o sprísnenie ochrany lesov pred krádežami a paseniu dobytka.

Medzníkom pre reguláciu ťažby dreva a ďalších činností v lesoch bol Lesný poriadok cisára Maximiliána II. z roku 1565 od vydania ktorého sa datujú počiatky cieľavedomého hospodárenia v lesoch. Z lesníckych odborov sa ako prvé vyvinulo zužitkovanie dreva, čiže lesná ťažba. Bezohľadné a drastické ničenie lesov a následný nedostatok dreva, spojený s ochranou poľovnej zveri iniciovali zriadenie ochranných služieb. Odbornosť pri zakladaní a obnove lesných porastov sa začala uplatňovať v prvej polovici 18. storočia.

Od Tereziánskeho lesného poriadku

Osobitne sa o rozvoj lesného hospodárstva zaslúžila Mária Terézia. V roku 1769 (jeho slovenské vydanie z roku 1770) vydala lesný poriadok pod názvom „Porádek hor aneb lesuv zachování“ mal tri hlavné ciele a to:

-          určiť, aký poriadok sa má dodržiavať pri rúbaní dreva

-          ustáliť, ako sa majú vypestovať nové lesy

-          naznačiť, ako sa má zabezpečiť trvalý úžitok z nich

2. V roku 1871 oddelenie Štátnych lesov a majetkov od Komorského baníctva so sídlom v Banskej Bystrici a tým vznik samostatnej lesníckej politiky, legislatívy ako predchádzajúce právne normy súčasného zákona č. 236/2005 Z.z. O lesoch a ďalšie súvisiace zákony. Viac na https://www.lesy.sk/o-nas/historia/  

3. Rok 1986 - zavádzanie preberania troch fázových výrobkov pestovnej činnosti – zabezpečený mladý lesný porast, porast po prvej čistke alebo prerezávke, porast po prvej prebierke a platieb ako snaha o dodržanie predpísaného drevinového zloženia a vykonania výchovných opatrení. Účelom bolo zamedzenie pestovania monokultúr tam, kde patria zmiešané porasty a určitú platbu za verejnoprospešné funkcie lesa ako motivácia.

4. Hneď po roku 1990 obmedzenie holorubného hospodárskeho spôsobu a postupný prechod na prírode blízke hospodárenie.

5. Zriadenie NPR Dobročský (1913) a Badínsky prales (1913) ako prvých v strednej Európe. Postupne vyhlásenie až 9 akože národných parkov - po zoštátnení súkromných pozemkov aj bez súhlasu vlastníkov, ďalej 14 chránených krajinných oblastí (CHKO). 200 národných prírodných rezervácií (NPR), 350 prírodných rezervácií (PR), 150 chranených areálov a asi 40 jaskýň.

6. Podpora biodiverzity:

a./ Obohatenie biodiverzity o bažanta poľovného, ktorého do Európy priviezli ešte starí Gréci

b./ Obohatenie biodiverzity r. 1850 – 1854 dovozom danielov.

c./ Obohatenie biodiverzity r. 1868 – dovozom muflónov zo Sardínie a Korziky.

d./ Pred asi 300 rokmi jeleň prežíval iba v ostrovčekovitych populáciách a za dnešný stav vďačí najmä prevádzke zverníc a poľovníckej starostlivosti a ochrane. Pred 100 rokmi nebol jeleň na Slovensku bežnou zverou ako je tomu dnes.

e./ Pri početnosti asi 20 medveďov bola v roku 1932 Loveckým ochranným spolkom vyhlásená ochrana medveďa, ktorá trvá dodnes. Po 2. svetovej vojne sa populácia medveďov posilňovala dovozom z Rumunska a vypúšťaním do voľnej prírody.

f./ Vlk napriek odmene za odlov sa od východu z vôle poľovníkov šíril na západ a už v roku 1983 obsadil Veľkú Fatru.

g./ Rys rovnako aj napriek lovu prežíval aj vďaka poľovníkom a neobstojí argument, že na Slovensku prežil vďaka odľahlým lokalitám, lebo rovnako odľahlé a odľahlejšie lokality ako u nás sa nachádzali napr. aj v Alpách, kde bol vyhubený.

h./ Pracovník TANAP-u Ing. Milič Blahout roku 1968 organizoval vysadenie kamzika tatranského do Nízkych Tatier a v roku 1971 zverejnil jeho popis ako endemického druhu, ktorý žije iba v SR.

i./ Lesníci a poľovníci sa snažili o reštitúciu losa európskeho:

rok 1936 Štátne lesy a statky Liptovský Hrádok

rok 1950 do Vysokých Tatier

rok 1960 MLVH SR Oravská priehrada

ro 2016 OZ Žito Prameň Ipľa

Slovensko ma najvyšší podiel chránených území v EÚ preto, lebo ich lesníci chránili a vyhlasovali. Z chránených druhov živočíchov, ale aj rastlín za zachovali druhy, ktoré u susedov vyhynuli. Nepodarilo sa vrátiť losa európskeho a vzhľadom na vysokú početnosť medveďov a vlkov to ani bez výdatnej pomoci človeka nebude možné, hoci poľská populácia už dosahuje 14 - 18 tisíc ks. Reštitúcia norka európskeho by sa mala začať realizovať až potom, čo sa vysporiadame s inváznymi druhmi: mýval, psík medvedíkovitý a norok americký s podobným potravinovým segmentom ako má norok európsky.

B./ Výsledky ochrany prírody pod vedením MŽP SR a ŠOP SR po roku 1989

1. Vznik celoslovenskej lykožrútovej pandémie horských smrečín na ploche cca 75 000 ha ignorovaním STN 482711 a Zákona č. 536/2005 o lesoch ohľadom ochrany smrečín pred lykožrútom smrekovým. Ekonomické a ekologické škody dosiahli dosiaľ nebývalé hodnoty rádove v miliardách eur. V novodobých dejinách Slovenska máme praktické skúsenosti so spracovaním veľkej vetrovej kalamity na Osrblí a okolí z roku 1996, kedy sa mohlo postupovať praxou overenými lesníckymi postupmi a lykožrúty ako sekundárni škodcovia sa nepremnožili.

2. Zánik predmetu ochrany v podobe klimaxových smrečín v siedmich NPR a PR (Fabova hoľa, Jánošíková kolkáreň, Kotlov žľab, Babia hora, Piľsko, Nefcerka a Križne) na ploche 665,6 ha a spoločenskej hodnoty 650 mil eur. Zánik asi 1 500 m3 borovíc limbových, ktoré prežili tatárske i turecké vpády a obe svetové vojny.

3. Povýšenie ochrany prírodného procesu (bezzásahovosti) nad vlastný predmet ochrany okrem vyššie uvedeného vedie k postupnému ohrozeniu a zániku predmetu ochrany. Príklady: nerušením bylinožravcov v NPR Dobročský a Badínsky prales sa stráca skutočný predmet ochrany, ktorým sú jedľa a cenné listnáče. Nekosením a nepasením horských lúk sa stráca vzácna horská kvetena, na iných lokalitách sa strácajú teplomilné obojživelníky a plazy, vzácne motýle a hmyz a pod.

4. Bezbrehá ochrana medveďa a vlka, ktorých rastúce populácie spôsobujú rast prípadov kradnutia koristi rysici, čím sťažujú odchov rysíčat a tým ohrozujú populáciu rysov.

5. Bezbrehá a nezmyselná ochrana medveďa na Slovensku a plytvanie s finančnými prostriedkami EÚ (monitoringy, eutanázie…) je zdrojom ohrozenia zdravia a života desiatok ľudí s prvým priznaným zabitím človeka.

6. Bezbrehá ochrana medveďa a plytvanie s finančnými prostriedkami EÚ vedú na Slovensku k narušovaniu biologickej rovnováhy a tým ohrozeniu dovtedy bežných druhov ako napr. mravec lesný, čmeliak a osa zemná, jašterice, žaby a ostatné drobné stavovce, bezstavovce a hmyz, lebo sa nimi medveď o.i. živí. Osobitne je sťažený a ohrozený chov včely medonosnej!

Vyššie uvedené prináša mnoho negatívnych dôsledkov a napr. likvidácia mravcov a mravenísk o.i. znamená plošné šírenie kliešťa v našej prírode, ktorý prenáša nebezpečnú toxoplazmózu, encefalitídu a iné choroby.

7. Bezbrehá ochrana medveďa a vlka bez vpečaťovania rešpektu z človeka – lovca matkou jej mláďatám vedie k rýchlej strate plachosti a poklesu inteligencie, ktoré v medveďovi a vlkovi tisíce rokov lovom pestoval človek.

8. Vyhlásenie už iba zlomku chránených území, pretože takmer skoro všetko bolo vyhlásené, ale o to viac bombasticky a vždy so znevažovaním predchodcov – lesníkov, od ktorých sa paradoxne čerpajú údaje a znalosti.

9. Presun a vysadenie svišťa na nové lokality vo Vysokých a Nízkych Tatrách, podpora sysľov, netopierov, pernatých dravcov, dropa a pod. sú sami o sebe chvályhodné, pokiaľ by neboli extrémne predražené a najmä trvale neudržateľným spôsobom a pri tom sa núka trvalo udržateľný spôsob.

Ako dopadne správa štátnych lesov (teda aj našich, či mojich) v chránených územiach, ktorú chce prevziať MŽP SR a ako budú zveľaďované lesy mimo chránené územia, či tie nás nezaujímajú ? Aké bude využitie tej časti prírodných zdrojov, ktoré bez rizika zániku môžu byť využité ? Prevodom pod MŽP SR a vyhlásením bezzásahovosti dopadnú tak, ako 7 NPR a PR v bode 2! Nedostatok drevnej hmoty sa bude riešiť dovozom z chudobných štátov EÚ, či Brazílie?

Ďakujem, ja takéto dielo skazy a pokrytectvo nechcem!

Nuž a ešte odkaz pre tých, čo sa zaoberajú myšlienkou „zobrať judášskych 30 strieborných“, t.j. predať štátu svoj majetok. Ak tak urobíte, tak zradíte ideály svojich predkov, ktorí nadobudli lesný majetok a znevážite ich odriekanie, ktoré museli podstúpiť. Neúcta k takýmto predkom, znamená neúctu k sebe a svojim deťom. Ak predsa z nejakého závažného dôvodu ste nútení svoj majetok predať, tak ho predajte fyzickej osobe, aby ste neoslabili pozíciu privátneho sektoru.

Stanislav Bystriansky

(Autor je lesník, poľovník a majiteľ lesného majetku)

Pozn. red.: Redakcia nezodpovedá za informácie zverejnené v tomto článku. Ide o názory autora, ktoré sa nemusia zhodovať s názormi redakcie. 

 

 

 

Prečítané: 2402
(5 hlasov)

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Populárne správy

Najsilnejšia jelenia trofej na svete je zo Slovenska: Hodnota 273,59 bodu CIC

Najsilnejšia jelenia trofej na svete je zo Slovenska: Hodnota 273,59 bodu CIC

Aktuálne

Zobrazenie:83529

Na portáli POĽOVNÍCTVO-RYBÁRSTVO.PLUSKA.SK autor Peter Šmehýl informuje, že samostatná zvernica v Šalgovciach funguje niekoľko rokov so zameraním na intenzívny chov jelenej...

Názor: Ochranári boli arogantní a išli ako valec, lesníci pracovali na obnove prírody. Výsledok vidíte

Názor: Ochranári boli arogantní a išli ako valec, lesníci pracovali na obnove…

Aktuálne

Zobrazenie:25494

Ochrana prírody začala približne okolo roku 2016 masírovať cez mimovládne organizácie verejnú mienku o lesníkoch a hospodárení v lesoch, Nenápadne...

Rudolf Huliak v televízii TA3: Nechcem vyvraždiť populáciu medveďa hnedého, ale chcem, aby ľudia mohli pestovať plodiny a hubári v lesoch v pokoji hubárčiť

Rudolf Huliak v televízii TA3: Nechcem vyvraždiť populáciu medveďa hnedého, ale chcem…

O čom sa píše

Zobrazenie:24504

Moja nominácia vyvolala kvílenie neziskoviek, hovorí Huliak. Šíri najabsurdnejšie konšpirácie, reaguje Stohlová. Takto znie titulok článku na portáli spravodajskej televízie...

BROZ dostal na trojročnú ochranu korytnačky močiarnej vyše 650 000 eur: Nové vedenie envirorezortu bude kontrolovať všetky projekty mimovládiek, na Slovensku je 800 neodkanalizovaných obcí

BROZ dostal na trojročnú ochranu korytnačky močiarnej vyše 650 000 eur: Nové…

O čom sa píše

Zobrazenie:18677

Bývalý kandidát SNS na ministra životného prostredia Rudolf Huliak opakovane spochybňoval granty, ktoré ochranári získali na záchranu niektorých ohrozených druhov...

Zrážky s motorovými vozidlami včera neprežili tri medvede: Podľa ochranárov je dôvodom aj necitlivá výstavba diaľnic a rýchlostných komunikácií

Zrážky s motorovými vozidlami včera neprežili tri medvede: Podľa ochranárov je dôvodom…

Aktuálne

Zobrazenie:17674

Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR v dnešnej tlačovej správe informuje o tom, že v priebehu štvrtka 26. októbra došlo v dôsledku zrážky s motorovým vozidlom...

Reportáž Pravdy z Očovej: Zbytočný cirkus, nafúknutá bublina a rovný človek

Reportáž Pravdy z Očovej: Zbytočný cirkus, nafúknutá bublina a rovný človek

Aktuálne

Zobrazenie:14020

Denník Pravda v úvode dnešnej reportáže píše, že meno Rudolf Huliak je v týchto dňoch asi najskloňovanejším na našej politickej scéne...

Hlavné správy

TÝŽDŇOVKA: Načo môže byť dobrá ničivá vetrová kalamita? Okrúhle výročie by lesníci nemali premárniť

TÝŽDŇOVKA: Načo môže byť dobrá ničivá vetrová kalamita? Okrúhle výročie by lesníci…

Aktuálne

Prednedávnom si na sociálnych sieťach dva či tri lesnícke subjekty, zasiahnuté ničivou víchricou z 19. novembra 2004 najmä vo Vysokých a Nízkych...

Prečítajte si viac
Akademie věd ČR: Buky využívajú pôdnu vodu menej hospodárne ako smreky, bukové lesy vysušujú pôdu viac ako smrečiny

Akademie věd ČR: Buky využívajú pôdnu vodu menej hospodárne ako smreky, bukové…

O čom sa píše

Bukové lesy v porovnaní so smrekovými počas horúcich letných mesiacov viac vysušujú pôdu. Stratégiu hospodárenia s vodou v oboch typoch...

Prečítajte si viac
Kvalitné a moderné drevostavby: Budúcnosť rozvoja bývania a využívania nebytových stavieb

Kvalitné a moderné drevostavby: Budúcnosť rozvoja bývania a využívania nebytových stavieb

O čom sa píše

Predstavitelia členských krajín Európskeho zväzu výrobcov drevostavieb (EFV) sa stretli 28. novembra 2023 v Innsbrucku na svojom pravidelnom valnom zhromaždení v...

Prečítajte si viac
Záujem o Zväz spracovateľov dreva SR rastie: Agrorezort chce posilniť postavenie drevospracujúceho priemyslu

Záujem o Zväz spracovateľov dreva SR rastie: Agrorezort chce posilniť postavenie drevospracujúceho…

O čom sa píše

V decembrovom vydaní Drevárskeho magazínu prezident Zväzu spracovateľov dreva SR Peter Zemaník píše, že v tradičnom prostredí Vysokých Tatier sa v dňoch...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora