TÝŽDŇOVKA: Nezmysel, hovorí odborník o vodozádržných opatreniach na rozkopaných zvážniciach za 4,5 milióna eur v lesoch na východnom Slovensku

Pôda však v skutočnosti nebola rozrytá na celej ploche 2 500 hektárov, ako to pôvodne prezentoval župan, ale len na rozlohe približne 50 hektárov. Pre predstavu, je to rozloha približne 70 futbalových ihrísk, dodal Korzár Gemer.

Koncom januára tohto roka denník Korzár Košice napísal, že košický aktivista Tibor Géci podal v tejto veci trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru SR, a to kvôli podozreniam z poškodzovania finančných záujmov Európskej únie a podvodu. Aktivista hovorí, že projekt bol nadhodnotený a reálne sa podľa neho urobili práce za možno 100-tisíc eur. Denník Korzár Košice ďalej uviedol, že z Generálnej prokuratúry SR oznámenie odstúpili na Krajskú prokuratúru v Košiciach. Odtiaľ ho po posúdení odstúpili na Európsku prokuratúru.

Tento týždeň som sa vydal do porastov pri Gelnici a Prakovciach s majiteľom firmy Ekostav z Oščadnice, lesným inžinierom Ing. Pavlom Šutým, ktorý sa venuje problematike vodozádržných opatrení v lesoch od roku 1992 a jeho firma postavila za toto obdobie takmer 6 000 objektov väčšinou v lese. Ing. Pavol Šutý sa v teréne zaujímal o mieru efektivity zrealizovaných opatrení z hľadiska zadržiavania vody v lese.   

Reportáž zo stretnutia v lesoch na východnom Slovensku s rozrýpanými zvážnicami s Ing. Pavlom Šutým bude uverejnená v marcovom vydaní časopisu LES & Letokruhy. Ing. Pavol Šutý v článku okrem iného hovorí, že ničenie zvážnic mu na tomto projekte prekáža najviac a je zbytočné: „Tie zvážnice tu boli z nejakého dôvodu urobené. Z lesníckeho hľadiska je rozkopávanie ciest takýmto spôsobom jednoducho nezmysel.

Zadržiavanie dažďovej vody v lesných porastoch sa dá riešiť vhodným umiestnením odrážok a vodozádržnými jamami mimo ciest, a nie na zvážniciach. Riešenie zadržiavania dažďovej vody v krajine rozkopaním funkčných zvážnic je podľa môjho názoru scestné.“

Ing. Šutý ďalej rozvíja úvahu o tom, že „napríklad dopravné linky, ktoré lesníci tak či tak potrebujú a dažďová voda z nich odteká preč z lesa, urobené neboli. Na nich bolo treba umiestniť odrážky rôzneho typu, aby ich mohli lesníci používať pre obhospodarovanie lesa.

Odhadujem, že malo byť urobených cca 250 odrážok so zasiakavacími jamami, s vodozádržným objemom každej z nich do 15 kubických metrov, aby sa mohli lesy obhospodarovať a zároveň, aby zadržiavaná dažďová voda vytvárala mokraďové ekosystémy, ktoré by pomohli biodiverzite.“ 

Na záver nášho stretnutia Ing. Pavol Šutý jednoznačne tvrdí, že tento spôsob úplného rozkopania lesných ciest (zvážnic, približovacích ciest, spádnicových liniek) nie je dobrý. Má sa požívať len tam, kde už lesná cesta nikdy nemusí byť a v miere, ktorá postačuje na zadržanie vypočítaného množstva prívalovej vody.

Zdôrazňuje, že sú iné spôsoby a stavebné technológie, ktoré to splnia pohodovo bez takejto drámy. Za financie vložené do tohto projektu sa mohol podľa jeho slov efektívne urobiť podstatne väčší osoh pre les.

Jozef Marko