Názor: Odborný lesný hospodár stojí na rozhraní verejného záujmu a súkromných rozhodnutí – a práve tam sa politika mení na realitu

„Diskusia o posilnení Slovenskej lesníckej komory (SLK) sa postupne posúva z úrovne úvah do konkrétneho legislatívneho procesu. Návrh zákona počíta s tým, že komora prevezme významné kompetencie v oblasti odbornej spôsobilosti, vzdelávania a disciplinárnych konaní. Na prvý pohľad ide o logický krok smerom k profesionalizácii, posúvajúci systém bližšie k neokorporativistickému usporiadaniu (pozri tu). Pri bližšom pohľade však vyvstáva zásadná otázka: nemeníme systém bez toho, aby sme mu dostatočne rozumeli? Vyhodnotili sme účinnosť regulácie a poradenstva zabezpečovaných prostredníctvom odborného lesného hospodára (OLH)?

Výsledky nášho výskumu, ktorý sme realizovali na Katedre lesníckej ekonomiky a politiky (TUZVO) v spolupráci s Odborom lesníckej politiky, manažmentu lesa a poľovníctva (NLC) (pozri tu), naznačujú, že kľúčom k tejto otázke je postavenie OLH. V slovenskom systéme ide o špecifický typ tzv. „street-level byrokrata“ – odborníka, ktorý vykonáva verejnú politiku priamo v teréne, no zároveň je platený obhospodarovateľom lesa. Táto dvojitá pozícia v sebe nesie prirodzené napätie medzi verejným záujmom a záujmom klienta. OLH tak nie je len poskytovateľ služby, ale aj nositeľ pravidiel, informácií a praktických rozhodnutí, ktorými sa lesnícka politika premieňa na realitu.

Jeho pôsobenie pritom nemožno redukovať na jednu rolu. V praxi sa pohybuje na kontinuu rôznych činností. Na jednom póle stojí striktne normatívne pôsobenie – aplikácia regulácií a kontrola ich dodržiavania. Na druhom póle sa nachádza trhová dimenzia – pôsobenie na trhu lesníckych služieb či v obchodných vzťahoch spojených s drevom. Medzi týmito pólmi existuje priestor pre odbornú tvorivosť a inovácie, napríklad pri uplatňovaní prírode blízkeho hospodárenia alebo spracovávaní projektov pre verejné podpory. Práve toto kontinuum robí z odborného lesného hospodára jedného z najkomplexnejších aktérov lesníckej politiky.

Toto kontinuum sa neprejavuje len v činnostiach, ale aj v preferenciách samotných OLH. Niektorým vyhovuje prostredie striktne regulované jasnými pravidlami – poskytuje im oporu, znižuje neistotu a robí rozhodovanie prehľadnejším. Iní sa prirodzene pohybujú bližšie k inovačnému alebo flexibilnému pólu, kde je väčší priestor pre odborný úsudok, experimentovanie či hľadanie riešení na mieru konkrétnym situáciám pri obhospodarovaní lesa. Tento priestor však so sebou nesie nielen potenciál pre inovácie, ale aj riziko rôznorodých interpretácií pravidiel, posunu hraníc ich uplatňovania a v niektorých situáciách aj strategického prispôsobovania rozhodnutí konkrétnym záujmom.

Ďalšie naše výsledky naznačujú, že realita je podstatne zložitejšia než formálne pravidlá. Analýza poradenskej činnosti odborných lesných hospodárov ukázala, že OLH často riešia problémy neformálne, v priamom kontakte s obhospodarovateľmi lesa. V praxi tak vzniká systém založený nielen na reguláciách, ale aj na vzťahoch, skúsenostiach a situatívnych riešeniach. Tento neformálny rozmer nie je nevyhnutne slabinou – môže byť zdrojom flexibility a schopnosti reagovať na konkrétne situácie. Zároveň však znamená, že reálne fungovanie systému sa výrazne líši od jeho formálneho nastavenia.

Práve preto je kľúčové jasné a komplexné vymedzenie vzťahu OLH k vlastníkovi lesa aj k štátnej správe. Tento vzťah nemôže byť definovaný len zákonnými predpismi. Musí zahŕňať celý systém nástrojov – od jasnej regulácie, cez metodické usmerňovanie a kontrolné mechanizmy, až po vzdelávanie, profesijné štandardy a etické normy. Len tak je možné zabezpečiť, aby OLH dokázal vyvažovať často protichodné očakávania, ktoré sú naňho kladené.

V tomto kontexte nadobúda diskusia o SLK nový význam. Posilnenie komory totiž neznamená len organizačnú zmenu, ale zásah do samotného mechanizmu, ktorým sa lesnícka politika vykonáva v praxi. Ak komora prevezme kontrolu nad vstupom do profesie, vzdelávaním a disciplinárnymi mechanizmami, bude zároveň formovať správanie OLH, ktorý stojí v centre implementácie lesníckej politiky.

Otázkou preto nie je len efektívnosť takéhoto kroku, ale aj to, či sa tým nemení rovnováha medzi verejným záujmom a záujmami obhospodarovateľov – najmä v podmienkach historicky najslabšej štátnej správy lesného hospodárstva (pozri tu). Práve preto by sa zmena postavenia odborného lesného hospodára nemala robiť narýchlo ani izolovane. Musí vychádzať z analýz, pretože neovplyvňuje len výkon jednej profesie, ale aj fungovanie celého nástrojového mixu lesníckej politiky – od regulácií obhospodarovania lesa, cez program starostlivosti o lesy a finančné podpory až po certifikáciu,“ uvádza na blogu denníka Pravda prof. Šálka.

Link na celý článok: Najprv pochopiť, potom meniť: Slovenská lesnícka komora a odborný lesný hospodár medzi reformou a realitou - Čo nové v akademickom priestore? - Blog - Pravda