Názor: Konflikt medzi raticovou zverou a vegetáciou? Nie, tak o čo vlastne ide?

Reakcia raticovej zveri je silne závislá od počiatočnej situácie v čase narušenia (stav pôdy, podmienky klíčenia, hustota vegetácie, druhové zloženie, príťažlivosť pre obhryz, konkurencia medzi rastlinnými druhmi, existujúce semenné stromy, svetelné a rastové podmienky, smer vývoja atď.). Dôležitú úlohu zohráva predispozícia rastlinných spoločenstiev na vplyv zo strany raticovej zveri, čo je výrazne ovplyvnené okrem obhospodarovania pôdy aj použitými postupmi  (nadmerné spásanie, hnojenie a používanie poľnohospodárskych chemikálií). Svoje miesto tu majú aj vplyvy človeka (lesné alebo poľnohospodárske opatrenia, znečistenie). Sú často impulzom, ktorý prispieva k zmene účinku raticovej zveri na prirodzených, ale aj na človekom vytvorených ekosystémoch.

Kedy dochádza vplyvom raticovej zveri ku škodám na vegetácii? Samotný pojem „škoda“ je závislí od cieľových zdrojov stanovených rôznymi záujmovými skupinami. Jadrom problému teda nie je „konflikt“ medzi raticovou zverou a vegetáciou, ale medzi rôznymi ľudskými záujmami. Každému je jasné, že najzreteľnejšie sa konflikty objavujú v oblastiach, kde je lesná alebo poľnohospodárska výroba definovaná ako primárny cieľ využívania pôdy.

Často to dospeje do takého stavu, že správcovia pôdy okamžite prirovnávajú vplyv ku škode bez riadneho posúdenia, či zaznamenané vplyvy skutočne ohrozujú ich ekonomické alebo iné ciele. Týmto sa chce zdôrazniť, že je potrebné byť opatrnejší a objektívnejší v hodnoteniach a že dopady sa nie vždy a nevyhnutne rovnajú škode a v niektorých prípadoch môžu byť dokonca považované za prospešné. Načasovanie škôd vo vzťahu k rastovej fáze a rastovým charakteristikám plodiny však jednoznačne ovplyvní ekonomický význam prípadných spôsobených škôd, pretože výrazne ovplyvní možný stupeň obnovy úrody po ukončení pastvy.

Dnešným najbežnejším prístupom, z pohľadu znižovania škôd a zníženia vplyvu raticovej zveri (v súvislosti s vplyvom na lesné, poľnohospodárske alebo chránené biotopy), prijatým vo väčšine štátov, je znižovanie regionálnej alebo miestnej hustoty raticovej zveri lovom. Takéto prístupy spojené s lovom raticovej zveri nie sú vždy účinné pri dosahovaní cieľov. Je to čiastočne preto, že ciele využívania pôdy často nie sú dostatočne jasné alebo konkurenčné ciele vykazujú určitý konflikt.

Na druhej strane môže byť snaha o lov raticovej zveri nedostatočná (napr. sa podcení miera nových kusov), nevhodne zacielená z hľadiska veku alebo pohlavia ulovenej zveri alebo môže byť nedostatočne koordinovaná. Okrem toho, na miestach kde populácia raticovej zveri má obmedzené zdroje, táto môže reagovať na lokálne zníženie hustoty zvýšenou plodnosťou, alebo „opačne“ prostredníctvom imigrácie do oblastí so zníženou hustotou populácie, kde je v dôsledku toho znížená konkurencia.

Typ lesného hospodárstva je najdôležitejší faktor pri určovaní škôd odkôrňovaním, spôsobených raticovou zverou. Tento je oveľa dôležitejší ako faktory hustoty, intenzity lovu, prikrmovania a vyrušovania turistami. Pri danej hustote sa úroveň škôd spôsobených raticovou zverou veľmi líši v závislosti od typu plodiny, vzdialenosti citlivej plodiny od miesta úkrytu, veľkosti vysadenej plochy, vzdialenosti citlivej plodiny od alternatívnych preferovaných krmovín, štruktúry biotopu a kultúrneho systému. Úrovne poškodenia raticovou zverou na lesných alebo poľnohospodárskych plodinách súvisia menej s hustotou populácie ako takou, ale s efektívnou rovnováhou medzi (nezávislými na potrave) „faktormi atraktivity“ (rozsah a okraj lesa, množstvo tepelného krytu) a prirodzenou zásobou potravy. Tam, kde je štruktúra biotopu pre zver veľmi atraktívna, no prirodzená ponuka potravy je nízka, môžeme očakávať väčšie škody, ako keď je dostupnosť „atraktivity“ oblasti v porovnaní s krmivom nízka.

Na druhej strane frekvencia stretov raticovej zveri s vozidlami nesúvisí len s jej hustotou, ale aj s hustotou ciest, objemom a rýchlosťou dopravy, ako aj množstvom ďalších environmentálnych faktorov. Je potrebné prihliadať aj na počet jazdných pruhov (šírka cesty), objem a rýchlosť dopravy, prítomnosť alebo neprítomnosť centrálnej bariéry, úzke prepojenie s lesom alebo lesným porastom v blízkosti vozovky, rozmanitosť krajiny (variabilita a veľkosť plochy), prítomnosť zjavných cestných koridorov naprieč vozovkou, ako sú rieky, suché vpusty alebo iné líniové konštrukcie vedúce pod uhlom k vozovke alebo kolmo na ňu.

Keď poukazujeme na to, že úroveň poškodenia prinajlepšom len slabo súvisí s prevládajúcou hustotou raticovej zveri, naznačujeme, že samotné priame zníženie populácie, hoci môže krátkodobo zmierniť problém, pravdepodobne nebude mať žiadny výrazný účinok, pokiaľ sa ich počet veľmi nezníži v podstate na minimálnu hodnotu. Preto (pokiaľ sa populácie skutočne neznížia na veľmi nízku úroveň) snahy o management založeného výlučne alebo primárne na pokuse o zníženie hustotu raticovej zveri v oblasti lovom nemusia mať žiadny významný vplyv na zníženie úrovne škôd.

Týmto sa nechce naznačiť, že kontrola vnímaného problému škodcov znížením populácie nie je nikdy vhodné. V mnohých situáciách to môže byť jediná dostupná možnosť a ak sa vykonáva opatrne a s pochopením dynamiky príslušného druhu zveri, môže sa ukázať ako účinná metóda kontroly. Aj keď priama kontrola populácie raticovej zveri môže zohrávať úlohu pri znižovaní úrovne utrpených škôd, nedostatok jasného vzťahu medzi závažnosťou poškodenia a skutočnou hustotou naznačuje, že samotná kontrola počtu raticovej zveri nemusí byť úplne účinná pri znížení škôd.

V skutočnosti sa navrhuje, že by sme mohli očakávať oddelenie kontroly nad populáciami bylinožravcov a kontroly škôd nasadením rôznych, aj keď doplnkových prístupov na dosiahnutie v podstate samostatných cieľov.

Zdôrazňujeme potrebu rozlišovať medzi prístupmi managementu zamerané na kontrolu alebo reguláciu populácie raticovej zveri a prístupmi managementu zamerané na riadenie kontroly škôd. Aj keď posledné uvedené prístupy zahrňujú prvky kontroly populácie raticovej zveri, musia tiež skúmať napr. oplotenie, manipuláciu s biotopmi s cieľom zvýšiť dostupnosť alternatívnych krmovín alebo zmeny metód obhospodarovania lesov a kultivácie, ktoré môžu zmeniť rovnováhu medzi dostupnosťou krmovín a dostupnosťou úkrytu, diverzné kŕmenie atď. Je jasné, že žiadny z týchto prístupov pravdepodobne nebude úplne účinný sám o sebe a o nič viac ako jednoduché pokusy o kontrolu populácie raticovej zveri lovom. Je potrebné zamerať sa metódy s oveľa väčšou dlhodobou účinnosťou pri kontrole vplyvom v mnohých situáciách.

Doterajšie necitlivé plánovanie smerom k určitému danému jedinému cieľu samo o sebe významne prispelo k zvýšeniu hustoty raticovej zveri a spôsobilo určitú environmentálnu nerovnováhu, ktorá mala za následok zvýšenie škodlivých vplyvov. Ukázalo sa tiež, že rozsah škodlivých vplyvov populácie raticovej zveri je silne ovplyvnený metódami riadenia, ktoré sa používajú v snahe dosiahnuť tieto ciele. Akékoľvek navrhované metódy, ktoré sa majú prijať pri dosahovaní stanovených cieľov, sa musia vyberať od začiatku, aby sa minimalizovali pravdepodobné vplyvy a uľahčilo sa efektívne riadenie.

Najúčinnejšie stratégie managementu zamerané na zníženie vplyvov raticovej zveri si vyžadujú integráciu množstva rôznych prístupov nie len kontroly populácie ale tiež managementu biotopov. Vyžaduje to plne kompletný prístup k integrácii raticovej zveri do kultivovanej krajiny s náležitým plánovaním na úrovni krajiny pre zabezpečenie primeranej štruktúry biotopov dostupnej pre rastliny a zver, čím sa zníži počet konfliktov. Problémom je, že aj na Slovensku je súčasný management špecificky zameraný na znižovanie škodlivých vplyvov lovom raticovej zveri, pričom „dúfame“, že takáto regulácia populácie môže byť úspešná pri potláčaní škôd v rámci tolerovateľných úrovní. Rovnako je zrejmé, že to tak nie je, nižšia hustota raticovej zveri nemusí byť nevyhnutne spojená s menšími škodami, ani vyššia hustota s väčšími škodami. Účinná kontrola počtu populácie môže zohrávať určitú úlohu pri znižovaní alebo kontrole vplyvov raticovej zveri na vegetačné spoločenstvá, ale vo všeobecnosti je nepravdepodobné, že by bola z dlhodobého hľadiska úplne účinná.

Nevhodné ulovenie alebo nevhodný výber vekovej a pohlavnej štruktúry, ktorá sa má loviť, bude mať pravdepodobne za následok skôr zvýšenie než zníženie dopadu a môže byť dokonca zodpovedné za zvýšenie škôd na vegetácii. Skutočný vplyv v danej situácii nesúvisí len s druhmi, počtom alebo hustotou raticovej zveri, ale rozsah spôsobených škôd aj pri konštantnej hustote významne ovplyvňuje krajina, dostupnosť úkrytov a alternatívne hľadanie potravy.

Aby bol management skutočne efektívny, manažéri (vlastníci pôdy, farmári, lesníci, plánovači krajiny atď.) budú musieť prijať komplexný prístup a uznať, že vzájomné pôsobenie medzi raticovou zverou a ich prirodzenými a človekom vytvorenými biotopmi treba vedomejšie a aktívnejšie brať do úvahy ak sa má dosiahnuť lepšia rovnováha medzi voľne žijúcou raticovou zverou a vegetáciou.

Len takýto integrovanejší prístup k riadeniu vplyvov na voľne žijúcu zver je kľúčový.

Ing. Ján Krnáč