Mokrade v lesnom ekosystéme: U nás nie sú rašeliniská, ktoré by významnou mierou ovplyvnili charakter klimatickej zmeny alebo vodoochrannú účinnosť lesov

Celková plocha jazier na svete sa udáva 2,7 · 10⁶ km² s objemom vody 166 000 km³ . Klasifikácia jazier z morfologickej charakteristiky parametrov je založená na minimálnej ploche jazera,  0,01km² a dĺžke prevyšujúcej 300 m. Rozoznávame maximálnu dĺžku, maximálnu efektívnu dĺžku a efektívnu dĺžku. Rozhodujúca je  maximálna efektívna dĺžka spájajúca dve najvzdialenejšie miesta priamkou bez ostrovčekov a iných prekážok zanesených vlnami jazera.  

Najväčšie rašeliniská v EÚ sa nachádzajú od fínskej Arktídy cez pobaltské štáty a Tuvalský koridor až po východ Poľska, naprieč celej západnej časti Ukrajiny. Zaberajú rozlohu do 3% z celej rozlohy územia lesov EÚ. Slovensko, Maďarsko ani Česká republika nemajú vyvinuté rašeliniská, ktoré by významnou mierou ovplyvnili charakter klimatickej zmeny alebo vodoochrannú účinnosť lesov.

Podľa údajov J. Spirhanzla (1954) v bývalom Československu sú na ploche asi 300 km² , M. Puchmajerová (1958) zvyšuje tento odhad až na 500 km² z dôvodu, že na Slovensku nie sú všetky zaevidované. O. Dub (1960) uvádza rozlohu pre Slovensko 300 km².

Mokrade podľa definície IUCN z roku 1971 a Rámsarskeho dohovoru sú vodné ekosystémy, v ktorých prebieha fixácia uhlíka  pod vodou prostredníctvom fytoplanktónu alebo makrofytov.Rámsarskydohovor o mokradiach má medzinárodný význam najmä ako biotopy vtáctva.  Ani táto definícia jazier nespomína Slovenskú republiku, že má jazerá podobného významu.

Preto bolo potrebné doplniť znenie zákona - február z roku 2021 o ochrane prírody v paragrafe slovom „ mokrade a proti  klimatickej zmene“ , zriadiť špeciálnu komisiu Rámsarskeho dohovoru na MŽP - ŠOP SR, ktorej náplň a výsledky v praxi sa nedozvieme, informatívna web stránka je zablokovaná. Slovenská agentúra životného prostredia vydala 14 oblastí, ktoré majú charakter mokradí na Slovensku https://poznavamehrou.sazp.sk/node/72.html plocha má rozlohu 366 km².

Vedci v súčasnosti upozorňujú na vyschnutie 12 percent svetových rašelinísk, produkujúcich štyri percentá globálnych emisií – viac než letecká doprava. Zachované močiare zaberajú asi štyri percentá povrchu planéty, no zadržiavajú tretinu oxidu uhličitého. „Doterajšie skúsenosti navyše ukazujú veľké rozdiely medzi krajinami. V zalesňovaní je jednoznačne Čína,  ktorá počas posledných štyroch desaťročí dokázala uložiť do stromov a pôdy približne sedem miliárd ton oxidu uhličitého. V porovnaní s tým austrálsky program vysadenia dvadsiatich miliónov stromov prinesie do roku 2030 len 0,2 milióna ton CO₂ ročne, čo je zanedbateľné množstvo,“ píše portál iMeteo.sk.

Toto poznanie dokumentuje stáročiami získaná skúsenosť i vedecky dokázaná, ochrana prírody a krajiny vyžaduje spoločné, interaktívne riešenie problému voda—pôda—les. A je jedno v akom poradí. Bariny, alebo mokrade podľa spôsobu a pomerov vzniku rozdeľujeme na tri základné skupiny: slatiny alebo slatinné rašeliniská, vrchoviská a prechodné rašeliniská.

V hydrologickom zmysle sú to zemné plochy, ktorých pôda je vždy alebo spravidla značne presýtená vodou. Bývajú porastené charakteristickými vodomilnými rastlinami, ktoré na mieste odumierajú, podliehajú anaeróbnemu rozkladu a dávajú vznik pôde prevažne organického pôvodu. Hlavným predpokladom vzniku je nadbytok vody v pôde a hojný vzrast vodomilných rastlín. Nadbytok vlahy nesmie mať výšku pre trvalé ponorenie, v takom prípade hovoríme o plytkom jazere. Ich plochy sa tvoria alebo zarastaním starých pôvodných plôch, zbahneným údolím bez odtoku alebo s občasným odtokom.

Aj lúka sa môže premeniť porušením fyzikálneho stavu pôdy, zmenou travín, vzrastom machov, najmä rašelinových. Inokedy vznikajú aj v plytkých zníženinách, podmáčaných spodnými vodami, v zarastených slepých riečnych ramenách riek alebo v podmáčanom území plytkých tratí riek.

Atmosférické zrážky spôsobujú vylúhovanie pôdy, ktorá sa stáva kyslou, traviny nemajú dostatok živín, vystriedajú ich kroviny a les, vzniká prechodné rašelinisko. V lokalitách s dostatkom vlahy v pôde vystrieda traviny rašelinník (Sphagnum sp.), ktorý je schopný prijať a zadržať veľké množstvo vody. Postupne vytvoria celistvú pokrývku, ktorá zadusí pôvodný porast. Podmienky pre rast stromov sa stávajú nevhodnými.

Často prebieha proces zbahnenia na rúbaniskách, a to nielen v rovinách, ale aj vo vyšších polohách. Rúbanisko postupne zarastie burinou, za vhodných podmienok rastlinnými druhmi, spolu vytvoria hustú mačinu, tá zadržuje vlahu na povrchu a zabraňuje obnoveniu drevného porastu. Proces vedie k rozšíreniu vodomilných rastlín, ktoré zahubia ostatné rastlinstvo. Za niekoľko rokov vznikne malá plocha rašeliniska.

Zabahnenie sa môže objaviť aj po lesnom požiari. Rastlinstvo, ktoré sa vyvíja na spálenisku, tvorí základ, na ktorom sa rozrastá rašelinník, ktorý postupne vytvorí celiství rašeliniskový koberec. Plochy s ostricovým porastom a plytkým uložením môžu vznikať v inundáciách so sťažením odtokom rozsiahlych jarných vôd.

Zabahnenie pri rieke môže nastať vzdutím vody či prirodzeným postupom zarastaním alebo zanášaným v pomaly tečúcej vode alebo priamym zatápaním územia. Bujne rastúca ostrica spôsobuje postupné  hromadenie odumretých rastlín, ktoré udržiavajú v sebe vlahu a tvoria základ pre vývin machov.

Často sa z bahnenia vytvárajú úzke pruhy pozemkov pri bočných svahoch riečnych údolí, kde vychádzajú na povrch spodné vody. Pre odtokové pomery z lesov a ochranu pre klimatickú zmenu na Slovensku majú podradný význam, vzhľadom na ich nepatrný výskyt a nevyhovujú pre klasifikáciu jazier, majú malú rozlohu a krátku dĺžku.

V rokoch 2020 - 2021 vznikajú neziskové organizácie na ochranu prírody, aj ochranárske združenia pre zachovanie a obnovu mokradí v našich lesoch ako vodozádržné opatrenia. Ich počet  narastá geometrickým radom, na Slovensku máme viac ako 241 takýchto dobrovoľných ochranárskych združení a neziskových organizácií.

Tisíce hodín osvetovej činnosti, školenia, letáky ako správne obnoviť mokrade a močiare aj pre zachovanie klímy. Neziskové organizácie využívajú plánovanú ťažbu lesných drevín ťažkými mechanizmami, ťahaním dreva na skládku a odvoz  technikou. Poľné a lesné cesty sú nedostačujúce, vznikajú koľaje, pri dažďoch vytvárajú nekontrolovateľné bariny, kaluže a mláky vody. To sú tie historicky „vzácne ekosystémové plochy (tône) vyžadujúce aj zvláštnu ochranu“, podobne aj holoruby alebo obnovy porastov.

Zabezpečujú zdravé životné prostredie, pozitívne ovplyvňujú klimatické zmeny, protierózny vodozáchytný lesný systém, obohacujú spodné vody a zachytávajú povodne z lesa. Aj predložený obrázok ukazuje na bezvýznamnosť týchto barín pre posudzovanie sekvestrácie uhlíka v našich klimatických podmienkach a množstvo zadržanej vody.

Alojz Malíšek a Katarína Svorčíková