Minister Ján Budaj v TA3 o lesoch: Keď nebudeme mať bezzásahové časti dostatočnej veľkosti, tak na severe Slovenska nastane veľké sucho, veľké riziká požiarov...

Peter Bielik: „Otázkou je, že či by tie zelené projekty nemali byť skôr modré. Vysvetlím. Zelená sa týka, samozrejme, najmä flóry. Ale modrá znamená vodu a v súčasnosti naozaj všetko to, čo je zelené, podlieha prítomnosti vody. A o tom ste hovorili aj vy veľakrát. Lesy nám vysychajú, polia nám vysychajú. Videli sme, čo to robilo. Samozrejme, to počasie v súčasnosti nám nahráva, pretože tej vody je o niečo viac a ako keby sa umúdrilo. Ale nikto nevylučuje, že opäť môžu prísť tri – štyri letá za sebou, ktoré budú mimoriadne suché, tá voda sa tam stráca. Tie polia strácajú hodnotu. Lesy vysychajú, častokrát zhoria alebo sú napadnuté lykožrútom. Nemali by sa práve takéto projekty presadzovať?“

Ján Budaj: „Máme tam naozaj veľkú sumu. Ja som nevymenoval všetky tie veci, ktoré sú vo fonde obnovy. Máme tam veľkú sumu práve na vodozádržné opatrenia, práve aj na lesy, aj na rekonštrukciu národných parkov. Pokým viete, v národných parkoch, aspoň v národných parkoch, sa neobnoví pôvodný les, ktorý má obrovskú absorpčnú schopnosť vody, to je jak obrovská špongia, pretože sú tam aj staré stromy. Sú tam machy, sú tam, je tam to podložie, podrasty, ktoré bránia vysychaniu. Pokiaľ máme iba priemyselné lesy, a teda omylom ich považujeme za skutočnú prírodu, tak sú veľmi zraniteľné. Pretože to je umelo nasadené v jednu dobu. Preto keď príde víchor, tak to pokosí ako obilie. Takéto technicky nasadené lesy tu máme dlhé roky, zhruba storočie.“

Peter Bielik: „Od Márie Terézie, keď sa začalo s lesníctvom.“

Ján Budaj: „Nie, nie, trochu neskôr, trochu neskôr, lebo v podstate odkedy vznikli štátne lesy v Masarykovom Česko-Slovensku. Lebo dovtedy predsa len verte, že tí zemepáni veľmi dobre rozumeli hospodáreniu v lesoch a dávali si pozor práve, aby neurobili tieto chyby. No dnes sa po mnohých stránkach musíme vrátiť k tej starej múdrosti, ako má zdravý les vyzerať. Ale hlavne znovu zdôrazňujem, keď nebudeme mať bezzásahové časti dostatočnej veľkosti, tak v horných pozíciách Slovenska na severe Slovenska nastane veľké sucho, veľké riziká požiarov a treba si uvedomiť, že požiar v takom smrekovom lese, ktorý je plný ihličia a v ktorom tie smreky podliehajú otepleniu, čiže strácajú živicu, tak tento požiar v takomto lese je zničujúci.“

Peter Bielik: „… o bezzásahovosti v poslednom čase… Otázkou je, že či tá bezzásahovosť potom je v poriadku, ale to je trošku iná téma.“

Ján Budaj: „No ale čo chcete tie stromy teda vyviezť? Čo by ste radili, pán redaktor?“

Peter Bielik: „No, tak minimálne to…“

Ján Budaj: „Bez bezzásahovosti nevznikne zachytávanie vody v lesoch. Ak lesy stratili schopnosť zachytávať dažďovú vodu, vysychajú pramene, zmenšujú sa toky riek. To je merateľné, náš hydrometeorologický ústav vám môže ukázať čísla.“

Peter Bielik: „Áno, ale o ten les sa musí niekto starať.“

Ján Budaj: „Minulý rok boli celé mesiace bolo riziko požiarne riziko skoro vo všetkých severných okresoch a bola len náhoda, že tu nevznikol taký požiar, aký vtedy ničil Austráliu. A viete, v Austrálii keď vyhorí také územie povšimnutia hodné, tak je veľké jak dve Slovenská. Ak tu budeme mať tieto problémy, že nebudeme mať vodu, lesy budú suché, bude hroziť aj požiar a potom tie dôsledky budú oveľa závažnejšie, než bolo povedzme jedna víchrica.“

Peter Bielik: „Práve v Austrálii ale toto dávali ten obrovský požiar za vinu práve bezzásahovosti, že sa o ten les nikto nestará a tam môže potom ľahšie vzniknúť požiar. Ale nechcel som o tom, chcel som, keďže teda tak hovoríte o tom lese a možnože má dokonca váš rezort trošku smolu spolu s rezortom pôdohospodárstva, lebo ja si myslím, že gro tej verejnej mienky sa buduje podľa štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky. Vám to zatiaľ do rezortu nepatrí, patrí to pánovi ministrovi Mičovskému. Ale vy stále viac hovoríte o tom lese. Je to naozaj tak, že by prípadne aj súčasťou tej rekonštrukcie vlády mohlo byť presun tohto štátneho podniku pod rezort životného prostredia?“

Ján Budaj: „Pán Mičovský to navrhuje, ale ten štátny podnik je komplikovaná úloha, o ktorej treba hovoriť s viacerými rezortmi. Je to aj sociálna otázka, pretože ten typ hospodárenia a ten typ aj by som povedal remesla, aké predstavoval…“

Peter Bielik: „To je dvadsaťtisíc zamestnancov…“

Ján Budaj: „No, toľko ani zďaleka nie.“

Peter Bielik: „Pardon, dvetisíc áno.“

Ján Budaj: „To dávno odišlo a mladí ľudia nechcú tú drinu robiť, viete. Čiže ten typ práce to je tiež jedna z oblastí…“

Peter Bielik: „No a zobrali by ste to teda?“

Ján Budaj: „To je jedna z oblastí, ktorá prežíva veľkú krízu. Je to podobne ako naše hnedouhoľné baníctvo. Teraz vláda mala konečne odvahu skončiť s umelými dotáciami hnedouhoľného baníctva. Dajú sa tam veľké peniaze, ale tá krajina sa zmení. Tí ľudia si nájdu prácu primeranú dvadsiatemu prvému storočiu a to čaká v istý okamih aj štátny podnik Lesy Slovenskej republiky. Ja verím…“

Peter Bielik: „Ktorý bude patriť do ktorého rezortu?“

Ján Budaj: „Ja verím, že bez ohľadu na to, do ktorého rezortu bude patriť. To, čo sa ministerstva životného prostredia týka, je predovšetkým ten smiešny stav, že máme v Európe najviac národných parkov, ale iba pro forma. To sa volá TANAP, ale v skutočnosti okrem miestností, kde sídli TANAP, nespravuje ani hektár lesa. A to je niečo neuveriteľné. V Čechách už dávno národné parky sú plne autonómne, spravujú svoje územie a dávno aj vyplatili súkromných vlastníkov.“

Peter Bielik: „No a o to práve ide.“

Ján Budaj: „Ktorí sa majú… No tak ale tomu sa nedá utiecť. Keď sme už raz im tú pôdu vrátili, tie lesy vrátili a teraz by sme chceli, aby tam prežil hlucháň, aby tam prežilo naše prírodné bohatstvo, tak nejak sa s nimi musíme dohodnúť. Čiže ja som za to. Dúfal som, že to bude možné napríklad z fondu obnovy, ale fond obnovy naozaj má veľmi silný dôraz na klimatické stránky. Práve preto aj tie zelené domy majú svoj priestor, pretože fond obnovy, čo to zakrývať, prečo by sme to zakrývali, predovšetkým nereaguje na naše domáce, že my sme si tu nechali napríklad chemické skládky. To sme naozaj mali dávno vyriešiť. Nehovoriac…“

Peter Bielik: „Musí to byť nejaká spoločná politika v rámci Európy.“

Ján Budaj: „Čiže toto je spoločná politika boja s krízou klímy a so svetovým otepľovaním a Európska únia iba ponúka šancu, aby Slovenská republika, keď sa bude po COVIDe obnovovať ekonomika, aby sa neobnovovala už v podobe, ktorá ohrozuje naše prežitie ako ľudstva, ako národov Európy, ale aby sa obnovovala v podobe, ktorá už si je vedomá týchto vedeckých poznatkov, naplno ich akceptuje a prináša inovácie, ktoré prinesú nové druhy prosperity.“

Peter Bielik: „Uvidíme, či sa to podarí. Pán minister, veľmi pekne ďakujem aj vám za to, že ste si našli čas pre našich divákov dnes večer.“