TÝŽDŇOVKA: Podľa skúseného lesníka (obrazne povedané) tiká v odumierajúcich vysokohorských smrečinách v bezzásahovom režime časovaná bomba
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Lesník na Lesníckom úseku Podmuráň v Tatranskom národnom parku a skúsený lesnícky praktik Ing. Ján Slivinský už roky bije na poplach. Dlhodobo upozorňuje širokú odbornú aj laickú verejnosť na dopady bezzásahového režimu na ekosystémy v horských a vysokohorských lesoch. V rozhovore pre časopis LES & Letokruhy hovoril o príkladoch, argumentoch a skúsenostiach, ktoré by mala naša spoločnosť začať brať vážne. Úryvok najnovšieho interview s týmto rešpektovaným odborníkom vyberáme do dnešnej Týždňovky.
Vráťme sa ešte raz k udalostiam v Monkovej doline v Belianskych Tatrách spred dvoch rokov. Názorne dokumentujú problém, na ktorý dlhodobo poukazujete. Podľa meteorológov došlo vtedy na území Slovenska k niektorým intenzívnym zrážkovým epizódam, najmä pri búrkových lejakoch. Niektoré z nich vykazovali znaky prietrže mračien, ktoré vyvolali prívalové povodne a to najmä v oblasti Monkovej doliny a v oblasti Veľkého Choča.
Prívaly vody s bahnom zapríčinili zrútenie turistického prístrešku, s obeťami na životoch. K čomu dochádza v horských a vysokohorských lesoch v dôsledku bezzásahového režimu a aké sú riziká pasívnej ochrahy týchto lesných ekosystémov?
„Hneď na druhý deň po tragédii som si dôkladne prešiel lesné porasty v Monkovej doline so vzniknutými svahovými deformáciami. Išiel som trasou bahnotoku od zničeného turistického prístrešku takmer až na hornú hranicu lesa, kde bola iniciačná zóna týchto hlinito-kamenitých prúdov. Prišiel som ku štyrom miestam s obnaženou materskou horninou - všetky boli pod odumretým vysokohorským lesom, kde koreňový systém stromov prestal plniť svoju úlohu.
Časť porastov v danej lokalite patrí Lesom mesta Spišská Belá a časť Pozemkovému spoločenstvu Urbariát Ždiar. Ide o vysokohorské smrečiny s limbou a ich spoločným menovateľom je nadmorská výška cca 1000 až 1450 m, vek 140 až 180 rokov, extrémny sklon 60 až 70% s pôdou kamenitou, skalnatou, miestami s bralami, funkčný typ – vodohospodársky, Národná prírodná rezervácia Belianske Tatry. Čiže už z existujúcich popisov porastov uvedených v programoch starostlivosti o lesy vidieť predispozíciu na možné riziká, ak necháme nezodpovedne odumrieť tieto cenné vysokohorské lesy.
Deje sa to samozrejme aj na ostatných lokalitách. O dve doliny ďalej, smerom na západ ku Tristárskej doline sa s odumierajúcim vysokohorským lesom priamo úmerne zvyšuje početnosť hlinito-kamenitých prúdov. Pôda sa stráca pred očami a obnažuje sa skalné podložie. Okrem toho na určitých miestach vidieť zakrivené stromy, indikujúce pohyb „plazenia“ svahového delúvia medzi aktívnymi, hlinito-kamennými prúdmi. Aj tu tiká časovaná bomba...
Obdobné prípady sú aj v Národnej prírodnej rezervácii Javorová dolina, v Národnej prírodnej rezervácii Bielovodská dolina a tiež aj v iných častiach TANAP-u, keď tam odumrel vysokohorský les.“
Jozef Marko

















