LESOVANIE: Najťažšie je zorganizovať inteligentov, rozum zápasí s mocou, len spolčením môžeme docieliť niečo pre svoj stav
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Časopis ČESKOSLOVENSKÝ LES uverejnil v roku 1933 článok s titulkom Organizačné problémy lesníctva na Slovensku. Autor konštatuje, že najťažšie je zorganizovať inteligentov a keď je inteligent zorganizovaný, ešte ťažšie je ho tam udržať. Doslova uvádza, že každé vlnenie cítiť u našich inteligentov – intelektuálov – špekulatívnych duchov. Podliehajú podľa neho nárazom duchovným i sociálnym.
„Vo verejnom živote je život intelektuála bojom. Bojom s ľuďmi svojho povolania a s ľuďmi iného povolania. Tu zápasí rozum s kvantitou a hrubou mocou, dôkladnosť s povrchnosťou, škrupuľovanie s vôľou. Pasívnych účastníkov tohto diania je mnoho. Títo predovšetkým tonú k nedôvere k pracovníkom.
Ešte v dnešnej dobe vidíme nerozhodnosť intelektuálov, kde a s kým sa organizovať. U pospolitého ľudu to nenachádzame. Pospolitý ľud ide za svojim ideovým vodcom, neobzerá sa ani napravo, ani naľavo. Čo hatí intelektuála, aby oddane nasledoval svojich intelektuálnych vodcov?
Ješitnosť nie je celkom odsúdeniahodná, lebo ona je vzpruhou k činom. Človek už od prírody je tak založený, že je žiarlivý na svojich spoluobčanov, ktorých snaží sa v dôsledku jeho ješitnosti predhoniť, chce byť prvým medzi nimi.
V dôsledku toho ťažko znáša vodcovstvo iných. Ješitný človek ide za ideou, pracuje na dosiahnutí cieľa len dotiaľ, dokiaľ má nádej na splnenie jeho chúťok. Nesplnia-li sa alebo nie celkom tak, ako by si to on prial, vystupuje zo spolku znechutený.
Členom byť v nejakom spolku vyžaduje obete. Piliermi spolku sú len obetaví členovia. Len ten stav bude sa vzmáhať, ktorý bude mať obetavých členov tak v práci, ako i finančne obetavých. Každý spolok potrebuje obetavých pracovníkov a obetavých podporovateľov.
Len ten spolok bude sa vzmáhať, ktorý bude doplňovaný spolkove vychovávaným dorastom. Medzi členmi stavu musí byť vychovávaná stavovská súdržnosť. Vieme, že len spolčením môže docieliť človek niečo pre svoj stav a tým nepriamo pre seba.
Vedomie patričnosti k stavu sa docieli výchovou. U nás na Slovensku je stavovská výchova veľmi pozadu. To sa vidí tiež v politických stranách. Vodcovia vedia, že strana musí zaniknúť, nebude-li mať dorostu, preto sa každá strana snaží vychovať dorost“, napísal neznámy autor.
Jeho myšlienky nás opäť inšpirujú k tomu, aby sme ich konfrontovali so súčasnými skúsenosťami a analyzovali situáciu v lesníckom stave.
Juraj Krišta a Jozef Marko