LESOVANIE: Ako si predstavovali tatranské lesy po vetrovej kalamite pred sto rokmi

Publikované informácie postupne uverejňujeme v tejto rubrike podľa jednotlivých lesníckych činností pre porovnanie s tým, čo sa dialo vo Vysokých Tatrách po obdobnej vetrovej kalamite Alžbeta 19. novembra 2004. Pokračujeme kapitolou nazvanou Tvar podtatranských lesov v budúcnosti a publikovaním textu s dobovými výrazovými prostriedkami.

„Prof. E. Vadas zaraduje plochy do horského pásma, a síce do spodného lesného pásma, ktoré sa tiahne až do 1300 m výšky. Dl'a zamepisu rozšírenia drevin v tomto pásme do 1000 m tvorí lesné porosty buk (Fagussilvatica) a jedl'a (Abiespectinata) s borovicou modreňom.

Všeobecně vyznačuje sa toto pásmo dvomá skupinami formácie rostlinnej a to: lesnou florou a lúkami. V Tatrách táto formácie nie je markantne zastúpená, preto prof. Vadas je za utvorenie tejto formácie, ba doporučuje podporovanie poslednej skupiny na úkor prvej. Toto odôvodňuje nasledovne: skupina lesnej flory favorisovaním svrčiny nie je nijako zaistená. Svrčina ako drevina plytkokorenná nie je vstave vzdorovať škodlivým účinkov vetrov a v poruchaných stromoch sa nejradšej zahniezdi kôrovec, ktorý v stejnorodých porostech môže byť katastrofálný.

Mimo toho pri vel'kom zatvoneni a jeho monotonosou budi tmavú náladu, lebo v zapojených porostoch pestrú floru nepripúšta. V páde ale svrčinu miešame v menších-väčších skupinách alebo ojedinele s drevinou, ktorá tu zodpovedá ako: jedl'a, modreň, borovica, limba, tis, buk, javor, brest,alebo iná cudzokrajná drevina a pripustíme-li na pôdach nepristupných pro pestovanie hlavných drevín, ako na pôdách močaristých,skalnatých, pestovanie aj podružných, zmenu a estetický obraz lesa podporujúcich drevín, ako: karpátska breza, jelša, sliezka vŕba atd.,učiníme zadosť v záujme lesnej flory, ktorá bude v stave uspokojiť všetky požiadavky zainteresovaných stránok.

Druhá skupina lúčná formácia by sa dala s prospechom utvoriť bez újmu prosperity ba v záújme produktivity lesných majetkov vykrojením 10-20 ha vel'kých ploch na miestach s vyhovujúcou pôdou, na ktorých by pestrosťou bohatá tatranská flora bola zvláštnou atrakciou cudzineckého ruchu a na druhej strane by eliminovala v osadách dosavád značne citel'ný nedostatok suchého krmiva, bez čoho v Tatrách nedá se mliečne hospodárstvo prevádzať.

Netreba pripomenúť, že nedostatkom mliečného hospodárstva trpia osady, cudzinecký ruch a všeobecne verejnosť, ani netreba dokazovať, že vo Švajčiarsku hlavný prameň dôchodkov podobných krajov je na suchom krmive založené mliečne hospodárstvo. V Tatrách sú síce aj mimo lesov na lúky súce dosavád poľnohospodársky nevyužité pozemky, bude ale treba za účelom rozšírenia lúk obetovať aj jednu čiastku lesov, kde pôda pre ten účel vyhovuje. Bude to len v prospech celého kraju, keď lúkarstvo bude založené a podporované.

Cielom obnovy zpustošených lesov má byť založenie miešaných porostov v skupinách, medzi ktorými budú lúčné čistinky hlavne na blízku osád a letovisk, aby takto bol zaistený volný výhľad. Čistinky nesmú byť pravidelného tvaru, ale majú se prispôsobit polohe, aby ukazovaly tvar daný od prírody. V blízkosti osád v miešených skupinách majú sa založiť svetlomilujúce, hlbokokorenné dreviny a (modreň, borovica, vejmutovka a listnáče), aby ich pevnosťou porosty zaistily a život pestrejšej flory podporily.

Mimo už spomenutých hlavných drevin doporučuje založiť: jedl'u, ktorá síce sa vo Vysokých Tatrách vo väčšom množstve nenachádza, pre nižšie polohy ale zodpovedá. Má krásný tvar, akým sa iné dreviny nevedia závodiť. Založením v skupinách alebo ojedinele nemálo prispeje k upevneniu porostov s jej hlbokokorenou sústavou.

Buk v Tatrách má význam viac podradný. Vrele doporučuje miešanie, aby pestrosť porostov, čím viac sa vynímala. Ač práve bukové sadenice v školke zriedka sa dochovávajú, doporučuje tie doma vypestovať a potrebné bukvice z dobrých krajov opatriť. Sadenice treba vysadiť v 2-3 roku v skupinách alebo pásme. Prípadne by sa mohly použiť náletky z prirodzeného zmladenia, výsledok ale nebude tak istý.

Weymutovka bude slúžiť k okrase tatranských lesov. Ako drevina imunitná proti mrazom a škodlivým vlivom povetrnostným, rýchlým, rovným vzrastom, ľahkým a cenným drevom zasluhuje povšimnutie. Sadenice najlepšie je vypestovať v školke. V úvahu prídu ešte dreviny: tis, douglaska, limba, z listnatých jaseň, kanadská breza. Tieto smernice boly vlastne založené prof. E. Vadasom pre obnovu spustošených lesov, ktoré sa z väčšej čiastky aj dodržaly,“ napísal autor.

Juraj Krišta a Jozef Marko