Lesnícka typológia: 70 rokov v službách lesného hospodárstva a ochrany prírody

Okrem stručného predstavenia lesníckej typológie a jej 70-ročnej histórie v rámci retrospektívneho rozmeru konferencie, ktorý reflektoval význam a prínos tohto odboru, sme sa zamerali hlavne na aktuálne výzvy, na potenciál pre rozvoj odboru a adaptívneho manažmentu lesov v čase environmentálnych zmien. Z jednotlivých príspevkov vyplynuli veľmi zaujímavé odkazy a podnety pre riešenie súčasných problémov lesníckej praxe a ochrany prírody, ktoré sumarizujeme v závere tohoto článku.

Lesnícka typológia sa zameriava na klasifikáciu (rozdelenie) lesných ekosystémov do skupín, ktoré združujú lesy s podobnými ekologickými podmienkami, druhovým zložením vegetácie a produkčným potenciálom. Vznikajú tak tzv. typologické jednotky, na ktoré je naviazaný a legislatívne ukotvený diferencovaný spôsob obhospodarovania lesa. Hlavným cieľom lesníckej typológie je maximalizovať produkčný potenciál lesov Slovenska pri zachovaní ostatných funkcií lesných ekosystémov.

Vznik lesníckej typológie siaha do 50-tych rokov minulého storočia a počas desaťročí typologického mapovania v mierke 1:10 000 vzniklo mimoriadne hodnotné dielo v podobe podrobnej mapy lesov Slovenska na úrovni lesných typov. Typologická mapa slúži dodnes ako jeden z najdôležitejších podkladov pri tvorbe programov starostlivosti o les (PSL). Jej potenciál bol široko uplatnený aj v ochrane prírody, a to pri výbere lokalít chránených území na národnej aj medzinárodnej úrovni, ako je napríklad systéme Území európskeho významu NATURA 2000, ale aj pri hodnotení kvality a monitoringu lesných biotopov a ich monitoringu.

Veľmi hodnotným dedičstvom lesníckej typológie sú aj typologické reprezentatívne plochy, ktoré boli zakladané súčasne s typologickým mapovaním. Slúžili ako základný empirický materiál pre tvorbu a charakteristiku typologických jednotiek. V súčasnosti predstavujú nesmierne cenný zdroj informácií charakterizujúci stav lesných ekosystémov pred pôsobením globálnych environmentálnych zmien ako sú napríklad klimatická zmena, znečistenie prostredia (napr. imisie), alebo zmeny vo využívaní lesov a krajiny. Prostredníctvom opakovaných záznamov na týchto plochách je možné hodnotiť zmeny lesných ekosystémov v čase, resp. vplyv environmentálnych zmien na rôzne aspekty lesov, biodiverzitu, druhové zloženie vegetácie i vlastnosti pôd. Vysokú hodnotu týchto informácií potvrdzuje ich využívanie v medzinárodnom výskume prostredníctvom spolupráce odborníkov v lesníckej typológii a vegetačnej ekológii.

Lesnícka typológia je v súčasnosti zakotvená v lesníckej legislatíve v rámci Komplexného zisťovania stavu lesa pri vyhotovovaní PSL. Odbor KZSL navrhuje na základe typologického a pedologického mapovania kategóriu lesov (ochranné lesy). V modeloch hospodárenia, ktoré sú hlavným výstupom práce odboru KZSL pre lesnícku prax, navrhuje obnovné a cieľové zastúpenie drevín pre rámcovo homogénne súbory lesných porastov s približne rovnakými stanovištnými a porastovými pomermi a aktuálnym hospodárskym stavom. V modeloch sú zadefinované základné rozhodnutia, ako rubná, obnovná doba, forma hospodárskeho spôsobu, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú hospodárenie v lesoch a ich budúcu štruktúru, odolnosť a funkčnosť z ekosystémového pohľadu.

Počas dvoch dní konferencie bolo odprezentovaných mnoho zaujímavých prednášok, z ktorých okrem retrospektívy a sumarizácie doterajších prínosov vyplynuli mnohé podnety pre ďalší vývoj tejto vednej disciplíny a jej využitie v prospech rozvoja ochrany prírody a adaptívneho lesného hospodárstva, reflektujúceho súčasné environmentálne problémy a spoločenské požiadavky na mimoprodukčné funkcie lesov. Hlavné z nich zhrnieme v tematických bodoch:

• významným príspevkom lesníckej typológie pre ochranu prírody v nedávnom období je mapovanie lesných biotopov Slovenska a ďalší cyklus ich monitoringu, ale aj mapovanie prirodzenosti slovenských komponentov bukových pralesov zahrnutých do lokality svetového dedičstva UNESCO “Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy”. Zo skúseností pri monitoringu biotopov vyplynula potreba celoplošného vymapovania lesných biotopov pre plnohodnotný spôsob monitorovania ich stavu na základe ich reálneho, a nie len potenciálneho výskytu;
• súčasné modely hospodárenia sú nastavené hlavne na tzv. lesy vekových tried. Vzhľadom na stúpajúcu potrebu aplikovania prírode blízkeho obhospodarovania lesov a aj jeho prebiehajúceho zavádzania do praxe, je potrebné modely hospodárenia upraviť pre tzv. lesy hrúbkových tried. Laicky povedané, rovnoveké lesné porasty sa postupne menia na rôznoveké, s pestrejšou štruktúrou a absenciou veľkých obnovných prvkov (rúbanísk), pričom lesnícka typológia špecifikujúca drevinové zloženie lesov a časové aspekty obnovy lesov vo forme modelov a zásad hospodárenia musí tento trend reflektovať;
• z vyššie uvedeného, ako aj vzhľadom na nové poznatky o dynamike lesov (prirodzené zmeny lesných ekosystémov v čase, aj ich adaptácia na antropogénne faktory) je potrebné vypracovať tzv. dynamické modely, resp. charakteristiky typologických jednotiek, ktoré budú obsahovať vývojové trendy v drevinovom zložení a druhovom zložení podrastu;
• pri revízii charakteristík typologických jednotiek a spomínanej tvorbe dynamických modelov maximálne využiť potenciál historických údajov (potreba kompletnej digitalizácie typologických reprezentatívnych plôch);
• bližšie skúmať možnosti spresnenia produkčných charakteristík typologických jednotiek pre spresnenie cieľovej produkcie, ktorá je definovaná v modeloch hospodárenia. Konkrétne je potrebné overiť tesnosť vzťahu medzi potenciálnou produktivitou indikovanou typologickými jednotkami a skutočnými bonitami lesných drevín;
• vzhľadom na prebiehajúcu klimatickú zmenu a komplex ďalších spolupôsobiacich antropických faktorov, a z toho vyplývajúcich hrozieb pre lesné ekosystémy, je potrebné využiť veľký potenciál lesov zmierňovať dopady rýchlo prebiehajúcich environmentálnych zmien. Je potrebné čo najskôr upraviť rámcové plánovanie a príslušnú legislatívu v prospech druhovo pestrejších a priestorovo rôznorodejších porastov, tvorených pôvodnými drevinami. Konkrétne by mohlo ísť o širšie intervaly zastúpenia drevín a stanovenie limitov pre minimálnu drevinovú a priestorovú rozmanitosť. Cieľom je dosiahnutie vyššej odolnosti lesných porastov proti škodlivým činiteľom a podpora biodiverzity lesných ekosystémov pri súčasnom plnení produkčných aj mimoprodukčných funkcií;
• pri revízii charakteristík typologických jednotiek a úprave modelov hospodárenia treba klásť veľký dôraz na pôdu, ktorá predstavuje základnú predispozíciu lesných ekosystémov pre ich aktuálny stav, ale aj budúci vývoj pri pôsobení environmentálnych zmien. Význam lesných pôd je neraz prehliadaný, pričom sú určujúce pri rôznorodých aspektoch lesných ekosystémov, ako napríklad ich produkčnom potenciáli, odolnosti, úrovni biodiverzity, schopnosti akumulácie uhlíka a podobne;
• pre zefektívnenie a zvýšenie kvality praktických činností lesníckej typológie je potrebné skúmať možnosti uplatnenia moderných metód diaľkového prieskumu Zeme;
• na dosiahnutie uvedených vízií je potrebná podstatne vyššia finančná podpora, nevyhnutná pre odborné aj personálne posilnenie lesníckej typológie, a to nielen praktického výkonu na odbore KZSL, ale aj výskumných činností na iných pracoviskách, ako napríklad NLC - LVÚ Zvolen. Medzi konkrétne kroky patrí hlavne ukončenie digitalizácie typologických reprezentatívnych plôch, pokračovanie v ich obnove a opakovaných záznamoch na týchto plochách, zhodnocovanie získaných údajov a samozrejme odborný rast a rozšírenie radov pracovníkov lesníckej typológie.

Na záver ďakujeme všetkým účastníkom konferencie za ich úsilie a osobný odborný vklad, či už formou príspevku alebo diskusie. Veríme, že spoločným úsilím sa nám podarí zúročiť dedičstvo predchádzajúcich generácií typológov a s využitím nových údajov a moderných technológií tak prispieť k zveľadeniu stavu a ochrany lesov Slovenska.

František Máliš, Marek Garčár, Karol Ujházy, Ľudovít Vaško