Komentár: Vodná erózia pôdy a boj proti nej

Procesy vodnej erózie sú tesne spojené s povrchovým odtokom vody a s povodňami. V minulosti dochádzalo k častým povodniam i v malých, najmä v horských, ale aj podhorských polohách a husto obývaných oblastiach. V roku 1884 bol vydaný zákon na neškodné odvádzanie horskej vody, ktorý bol základom k riešeniu protipovodňových a protieróznych opatrení. Dal podnet pre založenie služby na realizáciu technických opatrení pre vodnú aj veternú eróziu.

Táto služba bola rôznymi organizačnými opatreniami postupne obmedzovaná a v roku 1977 legislatívne zrušená. Neexistujúca činnosť tejto služby lesníckotechnických meliorácií je príčinou devastácie doteraz vybudovaných melioračných opatrení , predovšetkým na drobných vodných tokoch.

Intenzifikácia obhospodarovania poľnohospodárskych pozemkov zmenila hydrologické charakteristiky povodia, čo sa prejavilo podstatným zvýšením kulminačných prietokov a objemu odtoku a tým aj zvýšenie možnosti povodňových situácií. Ohrozenie sa zvýšilo najmä pri drobných vodných tokoch pretekajúcich lesnou aj poľnohospodárskou krajinou, preto je potrebné venovať zvýšenú pozornosť odtokovým pomerom spresňovaním hydrologických výpočtov z nedostatku priameho merania prietoku.

Ekonomicko-spoločenské prínosy protieróznej a súčasne aj protipovodňovej ochrany sa prejavujú v dlhodobej perspektíve a prevyšujú momentálny ekonomický zisk z poľnohospodárskej výroby najmä tam, kde sa rieši ochrana intravilánu a dôležitých hospodársko-spoločenských stavieb.

Základným princípom protieróznej a protipovodňovej ochrany na poľnohospodárskej pôde je v maximálnej miere zadržať povrchovú vodu zvýšením infiltrácie do pôdy, zmiernením sklonu pozemku skrátením dĺžky po spádnici, pásovým striedaním plodín alebo zmenou pestovanej plodiny. Sú to najjednoduchšie agrotechnické opatrenia na zníženie sústredeného povrchového odtoku z poľnohospodársky využívaných pozemkov.

V prvej fáze projektu protieróznej ochrany sa rieši ohrozenosť pôdy eróznym procesom. Pri vodnej erózii sa vypočíta pôdny zmyv v priemere za celý osevný postup na pozemku podľa matematického modelu univerzálnej rovnice - USLE (Wischmeier-Smith 1978). Pre naše pomery je modifikovaná v metodike č. 5 (1992). V metodike je uvedený prehľad na realizovanie protieróznych opatrení organizačného, agrotechnického a technického charakteru.

Podobne je tomu i v lesnom hospodárstve. Pri stekaní zrážkovej vody po strmých svahoch do zberných bystrinných korýt alebo strží dochádza k splachovaniu ornice a lesnej pôdy alebo časti z pôdneho krytu. Pôda na úbočiach je takto ochudobňovaná o dusík a živiny, čoho dôsledkom je nielen fyzicky namáhavá obnova vegetačného krytu, ale aj zvýšenie povrchového odtoku.

Erózne splaveniny, ktoré sa usadzujú v spodnej časti svahu sú splachované až do koryta vodného toku, ktorý sa postupne zanáša a vytvára podmienky pre vznik povodní. Nerozumným ľudským zásahom - hromadný výrub, pasienkové a lúčne hospodárenie dobytka a oviec, nevhodne vybudované a neudržované vnútrolesné a prístupové komunikácie majú za následok zvýšenie vodných prívalov, splachovanie pôdy a vznik povodní.

V lesných bystrinných tokoch, stržiach, výmoľoch a roklinách je taký ideálny stav prietoku vody, pri ktorom nedochádza k porušovaniu brehov pri odtoku malých, normálnych a veľkých vodách. Takýto stav nazývaný hydraulická rovnováha prietočného profilu. Pri stave hydraulickej rovnováhy odteká voda bez porušenia dna a svahov koryta.

Pri stúpaní hladiny vody sa zvyšuje aj kinetická energia vody. Jemné splaveniny sú odnášané, hrubšie odkrývané, dno sa stáva drsnejšie, znižuje sa rýchlosť vody, a nastane znova  rovnovážny stav. Opačný prípad nastane pri klesajúcom stave hladiny vody. Ukladajú sa najväčšie kamene, ľahší materiál  je unášaný a ukladaný až nastane opäť nižší vodný stav, zníži sa rýchlosť vody a unášacia sila.

Zakladanie pasienkového hospodárstva na lesných pozemkoch so spásanými porastmi, môže vzniknúť intenzívny erózny prejav len po narušení úplnosti zápoja trávneho porastu, ktoré najviac spôsobujú časté preháňanie stáda, nadmerný počet zvierat, riešením a umiestnením napájadiel. Únosná veľkosť stáda na ploche oplôtku - 80 ks mladého dobytka alebo 400 ks oviec. Zvláštnu pozornosť treba venovať pri obhospodarovaní lúk a pasienkov v bystrinných oblastiach.

Horské lúky a pasienky sú vytvorené prírodou alebo človekom po odstránení lesa. Lúčne alebo pasienkové a prirodzené plochy nad hranicou lesa majú význam v protieróznej horskej ochrane v tom, že hustá tráva spomaľuje rýchly odtok vody a koreňovým systémom zadržuje a chráni pôdu pred odplavovaním. Tak sa zaistí horská pôda i v polohách nad stromovou hranicou, kde kosodrevina a dobre zakorenený trávny porast chráni plytkú pôdu pred odnášaním vodou a vetrom.

Nedostatočne navrhnuté a vybudované prístupové aj vnútrolesné cesty spôsobujú zvýšenie eróznych procesov. Ohrozujú nielen bezpečnosť dopravy, ale i súdržnosť pôdnych vrstiev , nevhodným založením prispievajú k narušeniu pôdneho povrchu. Zvláštne nebezpečie ohrozuje odtokový režim približovanie a skládky drevnej hmoty. Sústavne vykonávaným nevhodným spôsobom dopravy vznikajú na lesnom poľnohospodárskom a vodnom hospodárstve značné škody  na strane produktívnej pôdy formou splavenín ktoré znižujú prietočnosť a ohrozujú výskyt povodní.

Dopravným cestám je potrebné venovať zvýšenú starostlivosť o údržbu, aby dažďové vody boli odvádzané cestnými priekopami a nie po jazdnej dráhe ako sa to často vyskytuje pri doprave dreva. Je povinnosť všetkých užívateľov prístupových komunikácií aby projekty a prevádzku koordinovali v záujme neškodného odvedenia zrážkovej vody z dosahu komunikácií a odstránili erózne vplyvy pri doprave lesných a poľných plodín i pri vyháňaní dobytka na pastvu do horských oblastí.

V našej republike došlo k výraznému zvýšeniu eróznych procesov aj v dobe prebiehajúcej transformácie po roku 1989. Nepriniesla predpokladané zlepšenie situácie, poľnohospodárske podniky ďalej hospodária na veľkých pôdnych celkoch a pod tlakom ekonomickej situácie nerešpektujú základné princípy ochrany pôdy.

Alojz Malíšek