Komentár: Stručný prehľad adaptačných stratégií a inovatívnych riešení v manažmente po výsadbe

V súčasnosti je k dispozícii alebo sa objavuje niekoľko nových nástrojov a prírodných riešení na tlmenie environmentálneho stresu, s cieľom zvýšiť mieru prežitia sadeníc a úspešnosť regenerácie. Pozrime sa na prehľad adaptačných stratégií a inovatívnych riešení v manažmente po výsadbe, ktoré sú potrebné na riešenie výziev, ktoré predstavuje zmena klímy, ohryz spôsobený voľne žijúcou zverou a prepuknutie škodcov.

V prípade ochrany pred ohryzom zveri sa vyvíjajú prírodné a biologicky odbúrateľné repelenty. Z pohľadu ich účinnosti sa môže líšiť a potreba častých aplikácií zvyšuje náklady. Napríklad repelenty na báze predátorov vyvolávajú strach prostredníctvom vône, zatiaľ čo pálivá čili paprička vyvoláva bolesť pri kontakte a látky znižujúce chuť pôsobia prostredníctvom chuti.

V štúdii vykonanej vo Švédsku sa testovala účinnosť extraktu z kôry smreka obyčajného, bohatého napr. na triesloviny, ako repelentu proti losom. Extrakt pripravený s etanolom sa v zime nastriekal na vrchné výhonky mladých borovíc. V prvom pokuse s 2,8 % koncentráciou klesol ohryz vrchných výhonkov z 15,1 % na 6,8 %. V druhom pokuse s 5,0 % koncentráciou klesol ohryz vrchných výhonkov z 19,5 % na 4,7 %. Využitie dronov na presnú aplikáciu repelentov môže minimalizovať vplyvy na životné prostredie.

Na ochranu pre jednotlivé stromy sa využíva oplotenie alebo ochranné kryty. Pri výbere medzi nimi je potrebné zohľadniť druhovo špecifické potreby a podmienky prostredia. V prípade oplotenia je potrebné kalkulovať s vysokými počiatočnými nákladmi a požiadavkami na údržbu. Pri využití ochranných krytov môžu tieto výrazne zmeniť mikroprostredie okolo sadeníc, čo ovplyvňuje ich rast. Ochranné kryty môžu byť tieniace alebo pevné plastové. Existujú však rozdiely v ich účinnosti, cene a údržbe po výsadbe. Kľúčovou pre účinnosť ochranného krytu je jeho výška. Kombinované výsledky z viacerých štúdií naznačujú, že 1,5 m je najúčinnejšia výška proti poškodeniu jeleňou zverou.

V prípade RNA interferencie ide o novú techniku, pri ktorej sa zvonku aplikovaná (napr. postrekom, injekciou alebo namočením koreňov) RNA molekula cielene zameriava a vypína gény v škodcoch alebo patogénoch, ktoré sú dôležité pre ich aktivitu a prežitie. Takéto ošetrenie pomáha potláčať a kontrolovať cieľové populácie škodcov a dochádza k znižovaniu potreby širokospektrálnych pesticídov.

Zvýšený obchod a preprava rastlinných materiálov spôsobil, že sa objavujú noví škodcovia. Čo vedie k zabezpečeniu včasnej detekcie a manažmentu. Pre zabezpečenie rýchlej detekcie a identifikácie škodcov a patogénov sa vyvíjajú elektronické nosy a molekulárne techniky. V prípade elektronického nosa ide o prenosné zariadenie, ktoré napodobňuje ľudský alebo zvierací čuch. Ide o sústavu senzorov, ktoré dokážu detekovať a analyzovať prchavé zlúčeniny, ktoré sú prítomné v prostredí.

Jeho výhodami oproti tradičným metódam chemickej analýzy je, že monitoruje v reálnom čase, dochádza k nedeštruktívnemu odberu vzoriek a je schopný detekovať zložité zmesi pachov. Molekulárne metódy sú založené na odhalenie genetickej informácie v molekuly DNA, čím sa stali kľúčovými technológiami pri detekcii a diagnostike chorôb rastlín. Umožňujú tiež identifikáciu génov, ktoré sú spojené s viditeľnými znakmi škodcov.

Kľúčové faktory pre manažment po výsadbe sa zameriavajú na výber vhodných druhov, hustotu výsadby a rozostupy, aby sa zlepšila cirkulácia vzduchu a znížila konkurencia o zdroje. Pravidelné monitorovanie a hygienické postupy pomáhajú predchádzať šíreniu škodcov a chorôb. Monitorovanie prežitia sadeníc je nevyhnutné na určenie potreby dodatočnej výsadby.

Efektívne návrhy prieskumov môžu optimalizovať hodnotenie vynechaných sadeníc a zabezpečiť, aby projekty obnovy splnili svoje zamýšľané ciele. Jedným z prvých výsledkov správneho monitorovacieho systému je odpoveď na otázku, aká je úmrtnosť alebo naopak prežitie. Jednou z prvých činností spustených monitorovania zalesňovania je doplnková výsadba. Táto zahŕňa niekoľko úloh napr. návrh odberu vzoriek, prieskum a hodnotenie chýbajúcich rastlín a opätovná výsadba. Terénny prieskum môže byť časovo a fyzicky náročný najmä v ťažko dostupných oblastiach.

K dispozícii je preto inovatívny postup na optimalizáciu efektívnosti odberu vzoriek v teréne, ktorý je založený na protokole Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) na hodnotenie chýbajúcich sadeníc v projektoch obnovy lesov, kde sa používajú rôzne druhy. Pri projekte doplnkovej výsadby je potrebné zohľadňovať nasledujúce pokyny:

• Zahrňte ochranu po výsadbe do každého plánu lesného hospodárstva.
• Vysádzajte zmiešané, geneticky rozmanité porasty.
• Uprednostňujte miestny lesný reprodukčný materiál.
• Optimalizujte hustotu a rozostupy výsadby, aby ste vytvorili priaznivú mikroklímu, znížili škodlivú konkurenciu a spomalili šírenie škodcov a chorôb.
• Uprednostňujte ekologické ochranné opatrenia s nízkym rizikom.
• Širokospektrálne pesticídy a herbicídy si nechajte ako poslednú možnosť.
• Odstráňte a recyklujte všetky nerozložiteľné prístrešky hneď, ako ich už nebudete potrebovať.
• Prispôsobte dizajn plota alebo prístrešku miestnym podmienkam.
• Počas prvých piatich rokov intenzívne monitorujte.
• Analyzujte údaje z monitorovania s cieľom identifikovať, kedy je potrebná doplnková výsadba, sanitárna ťažba alebo iné zásahy na obmedzenie škodcov a chorôb.
• Včas vykonávajte lesnícke práce, ako je odburiňovanie, prerieďovanie, rezanie a riadenie hydrológie a erózie, aby mladé porasty zostali silné a odolné.
• Vyhľadajte rady od lesných orgánov a výskumníkov pracujúcich s diaľkovým prieskumom Zeme a občianskou vedou, aby ste predišli prepuknutiu škodcov, nárastu populácií a novým hrozbám.
• Držte krok s predpismi a inováciami. Sledujte nové produkty, techniky a zmeny politík.
• Vypracovať plán manažmentu po výsadbe zameraný na výber vhodných druhov, hustotu výsadby a rozostupy s cieľom zlepšiť mikroklímu, znížiť konkurenciu o zdroje a potlačiť šírenie škodcov a patogénov.

Ing. Ján Krnáč