Komentár: Ochranné metódy proti útokom vlkov na hospodárske zvieratá z iného pohľadu - obzvlášť problematická je nepredvídateľná povaha útokov vlkov
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Aj keď už mnoho desaťročí sa toho veľa vie, ako veľké mäsožravce lovia divokú korisť a tiež o ich správaní, stále nie sme schopní pochopiť ich správanie pri love hospodárskych zvierat, čo je vzhľadom na celosvetový význam tejto problematiky prehliadané. Relatívne málo sa vie o tom, ako často sa veľké mäsožravce pokúšajú zabíjať hospodárske zvieratá, ako často pri tom zlyhávajú a prečo, či útočia prevažne individuálne alebo ako koordinovaná skupina, ako a prečo sa to môže líšiť atď.
Ohniská predácie hospodárskych zvierat veľkými mäsožravcami zvyčajne súvisia s environmentálnymi premennými napr. konfiguráciou biotopu, hustotou hospodárskych zvierat aj predátorov. Vzniká tu možnosť vytvárania máp predvídateľných rizík, ktoré môžu napomôcť na zacielenie intervencie na zmiernenie problému. No problematické oblasti môžu pretrvávať aj po zavedení smrtiacich (lov) alebo nesmrtiacich (oplotenia, strážne psy) intervencií.
Pre rozumné investovanie verejných zdrojov do ochrany hospodárskych zvierat by dôkazy o účinnosti mali byť predpokladom tvorby politík alebo rozsiahleho financovania akejkoľvek metódy, alebo by sa mali minimálne merať počas realizácie.
Predchádzanie stratám hospodárskych zvierat by pomohlo dosiahnuť tri ciele spoločné pre mnohé ľudské spoločnosti: ochranu prírody, ochranu dobrých životných podmienok zvierat a ochranu živobytia ľudí chovajúcich hospodárske zvieratá.
Jedným z vážnych problémov je, že väčšina hodnotení intervencií, zameraných na ochranu pred veľkými mäsožravcami, sa spolieha na kvantifikáciu počtu úspešných útokov predátorov, buď medzi chránenými a nechránenými čriedami počas daného obdobia alebo pred a po zavedení preventívnych metód.
To, že sa zohľadnia len počty úspešných útokov, vo svojej podstate bude viesť k zavádzajúcim záverom. Pre dôkladné posúdenie účinnosti preventívnych metód je potrebné kvantifikovať podiel úspešných útokov ale aj neúspešných pokusov o útok. Oveľa dôležitejší, akým je zistenie samotnej prítomnosti preventívnych metód je spôsob, akým sa tieto metódy uplatňujú.
Pochopenie toho, prečo preventívne metódy niekedy zlyhávajú, si vyžaduje prekročenie binárneho myslenia, ktoré je založené len na posudzovaní, či sú buď účinné alebo neúčinné.
Nakoľko vo všeobecnosti vedecké hodnotenia intervencií chýbajú, je pravdepodobné, že ich výber je často založený skôr na názoroch ako na dôkazoch. Z dlhodobého hľadiska je prospešné poznať účinok intervencií skôr, ako sa do nich investuje. A preto, pokiaľ ide o účinnosť intervencií na prevenciu útokov veľkých mäsožravcov na hospodárske zvieratá, nedokážeme zodpovedať jednoduchú otázku:
Čo funguje?
Ďalším nemenej dôležitým problémom je proces návyku, ktorý je v prípade odstrašujúcich prostriedkov pomerne rýchly a robí ich účinnými iba počas obdobia do piatich mesiacov. Nakoľko sú vlci vysoko inteligentné, dá sa očakávať, že nepretržité vystavenie stacionárnemu vizuálnemu alebo sluchovému podnetu nakoniec povedie k návyku a poklesu účinnosti. To je dôvod, prečo by sa opatrenia mali používať predovšetkým ako dočasné riešenia počas kritických fáz, ako je napr. obdobie otelenia.
Účinok intervencií sa mení v závislosti od toho, ako dobre je samotný problém identifikovaný. Na miestnej úrovni je to zriedka jednoduché, nakoľko problémom môžu byť predátori rôzneho druhu, všetky jedince určitého druhu alebo dokonca určité jedince v rámci druhu. Iné druhy alebo jedince môžu byť konkrétnou intervenciou úplne neovplyvnené alebo k nej môžu byť dokonca potenciálne priťahované.
Ohrady pre hospodárske zvieratá sa vo všeobecnosti javiť ako účinný zásah na ochranu pred predátormi, ale len v tom prípade, keď sú zacielené na problematický druh alebo jedinca. V niektorých prípadoch však konštrukcia ohrady môže uľahčiť vstup určitému predátorovi, čo môže prispieť k zhoršeniu strát na zvieratách nakoľko tieto nie sú schopné uniknúť predátorovi. V situáciách, keď je viacero druhov predátorov, môže byť ťažké navrhnúť konštrukcie plotov tak, aby bola zameraná na viacero druhov, čo povedie k zníženiu ich celkového účinku.
Už tisícročia sa na ochranu hospodárskych zvierat používa stráženie ľuďmi alebo strážnymi psami. Pri ich realizácii je potrebné zohľadňovať faktory, akými sú investície na obstaranie strážnych psov, prevádzkové náklady (napr. platy pastierov alebo krmivo pre strážne psy) a v prípade psov aj dodržiavanie legislatívy, ktorá sa týka manipulácie so psami, spojená s ich používaním.
Tu si musia farmári spočítať, či sú náklady pokryté znížením strát hospodárskych zvierat, alebo či majú k dispozícii iné výhody, ktoré by im prípadný rozdiel vykompenzovali.
Pokiaľ nebude k dispozícii uspokojivá alternatíva na zabránenie škodám na hospodárskych zvieratách, stále je k dispozícii proaktívna regulácia populácie vlkov a odstrel problematických vlkov z dôvodu obáv z ich rastúceho počtu a narastajúceho vplyvu. Je tiež potrebné poukázať na to, že prítomnosť vlkov môže mať priame aj nepriame účinky.
Tieto účinky spôsobujú farmárom finančnú záťaž vyplývajúcu priamo zo zrazenia alebo usmrtenia zvieraťa ale aj nepriamo zo zníženej miery reprodukcie, zmeny v správaní stáda, stresu alebo potratu, ako aj na udržanie opatrení na ochranu stáda alebo úpravy postupov pasenia, pričom náklady s tým spojené prevyšujú kompenzačné platby.
Okrem úsilia potrebného na predchádzanie útokom napr. vlkov vznikajú ďalšie dodatočné pracovné zaťaženia a náklady napr. opravy plotov, opätovný odchyt stáda, prepravu a ošetrenie zranených zvierat, ako aj riešenie chorôb u dojčiacich kráv napr. mastitídy alebo odchov teliat, ktorým vlky zabili matku. Ďalšie nepriame dôsledky prítomnosti vlkov je strata príjmov v dôsledku nedostatočného prírastku hmotnosti alebo zníženej produkcie mlieka v dôsledku stresu spôsobeného vlkmi, ako aj zlý zdravotný stav zvierat.
Obzvlášť problematická je nepredvídateľná povaha útokov vlkov, ktorá vedie k ťažkostiam pri plánovaní poľnohospodárskych prác, a absencia kompenzácie za niektoré aspekty, najmä za dodatočnú pracovnú záťaž, ak nie je možné preukázať účasť vlkov. Nesmieme pritom zabúdať aj na to, že veľké mäsožravce ovplyvňujú psychickú pohodu farmárov. Akceptácia predátorov klesá v oblastiach s ich výskytom z dôvodu obáv z potenciálnych škôd a ohrozenia ekonomickej udržateľnosti poľnohospodárskych podnikov.
Kompenzácia za uhynuté hospodárske zvieratá by nemala zanedbávať ich plemennú hodnotu.
Nemenej dôležité je aj to, že dobytok vyrušený útokmi vlkov môže spôsobiť nehody s turistami. Vo svojej podstate problém s vlkmi odráža a prehlbuje rozdiel medzi mestom a vidiekom, čo v konečnom dôsledku čím ďalej zhoršuje spoločenský obraz poľnohospodárstva.
Dôležitým aspektom je aj to, že rôzne mimovládne a občianske ochranárske združenia využívajú všetky nástroje na to, aby prezentovali napr. vlkov ako mierumilovné zveri pričom verejnosti zamlčujú problémy, ktoré so sebou prináša ich úplná ochrana.
Farmári kritizujú jednostranné požiadavky a neustále očakávania, ktoré sa týkajú realizácie ochranných opatrení spolu s nedostatočnou reguláciou populácie vlkov. Jedným z ďalších kľúčových aspektov, ktorý prispieva k negatívnemu vnímaniu zo strany farmárov je aj nedostatočná integrácia odvetvia chovu hospodárskych zvierat do procesov riadenia a že ich obavy sa neberú vážne.
Okrem návrhu zapojenia chovateľov hospodárskych zvierat do hľadania riešení, títo požadujú rýchlejšie, transparentnejšie a cielenejšie informácie. Vo všeobecnosti požadujú ľahko dostupné a zrozumiteľné informácie a zároveň zdôrazňujú osobnú zodpovednosť za informovanosť. Vzhľadom na dynamickú povahu výskytu vlkov požadujú informácie v reálnom čase a tiež pravidelné a promptné aktualizácie.
Chovatelia popri tom vyzývajú aj na proaktívnu reguláciu populácie vlkov a odstránenie problematických jedincov. Poukazuje sa tiež na obmedzenú uskutočniteľnosť preventívnych opatrení pre dobytok, ktorý nemožno primerane chrániť, pričom je to pripisované náročnej topografii.
Kompenzačné platby nemajú veľký vplyv na postoje chovateľov.
Preto je z dôvodu riešenia problémov spojených s útokmi vlkov na hospodárske zvieratá potrebné zaviesť taký účinný systém riadenia populácie vlkov, ktorý bude chovateľmi široko akceptovaný. Pritom je dôležité brať obavy chovateľov vážne a zapojiť ich do celého procesu riešenia vrátane zberu údajov, rozhodovania a realizácie riadiacich opatrení. Je potrebné uprednostňovať uskutočniteľné intervencie tzn. nízkonákladové intervencie, ktoré stavajú na existujúcej technológii a dajú sa tiež ľahko realizovať vo viacerých súvislostiach.
Poznáte ten citát: Každá minca má dve strany. A tak pri druhom pohľade napr. na elektrické ohradníky na ochranu pred predátormi, ktoré intenzívne propagujú mimovládne a občianske ochranárske združenia, mi napadá, či nie je zavádzanie ochranných opatrení, verejnosti prezentovaných ako opatrenia na ochranu hospodárskych zvierat, len ich ďalším prostriedkom smerujúcim k ochrane vlka a obmedzeniu jeho lovu.
Rovnaký názor prezentovali švajčiarski farmári pri prieskume zameraného na vplyv prítomnosti vlkov na chov hospodárskych zvierat a na lepšie pochopenie ich pohľadu na danú problematiku. Prieskum uskutočnila Univerzita aplikovaných vied v Berne – BFH, Fakulta poľnohospodárskych, lesníckych a potravinárskych vied HAFL a Nadácia KORA – Ekológia mäsožravcov a manažment divokej zveri.
Ing. Ján Krnáč

















