Komentár: O minimalizácii stretov medzi lesníkmi, farmármi a poľovníkmi - proaktívne opatrenie na zníženie škôd zverou
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Pri pohľade na prebiehajúce sociálno-ekologické procesy môžeme pozorovať zvyšujúci sa význam environmentálnych služieb nielen v rámci jednotlivých ekosystémov, ale aj v rámci celých komplexov. Čoraz dôležitejším sa v environmentálnom manažmente stáva „Eko-efektívnosť“. Ide o zintenzívnenie výroby so súčasným znížením vplyvu na iné biotopy.
Na jednej strane rastie dôraz na kvalitu biotopov, ekologický blahobyt populácií a ochranu voľne žijúcich živočíchov a na druhej strane je potrebné zachovať rozlohu pôdy využívanej na pestovanie lesov a plodín pre potreby spoločnosti.
A za tejto situácie konkurenčných cieľov dochádza k častejším stretom medzi lesníkmi, farmármi, poľovníkmi a voľne žijúcou raticovou zverou. Okrem poskytovania náhrad za škody na úrode je tiež naliehavá potreba nájsť a hlavne urýchlene prijať proaktívne opatrenia na minimalizáciu takýchto incidentov.
Viem, že sa to nebude páčiť mnohým lesníkom a farmárom, ale za škody spôsobené raticovou zverou nesieme zodpovednosť všetci spoločne, nielen poľovníci, ale aj lesníci a farmári. A preto je potreba hľadať ďalšie proaktívne opatrenia na minimalizáciu škôd a k tomu môže napomôcť aj pohľad do minulosti.
„Všetko, čo je minulosťou, je buď vzdelávacia skúsenosť, vďaka ktorej sa dá rásť, krásna spomienka, na ktorú sa dá spomínať, ale hlavne motivačný faktor, na základe ktorého môžete dnes konať“, povedal spisovateľ Denis Waitley.
Jedným z takýchto proaktívnych opatrení je zriadenie stredolesných lúk. Ide o vyhradené oblasti s bohatým krmivom, aby sa pozornosť zveri odvrátila od poľnohospodárskych plodín. Pamätám si z mladosti, že takéto stredolesné lúky sa nachádzali aj v lesoch, kde teraz vykonávam právo poľovníctva a zver ich intenzívne využívala.
Stredolesné lúky zohrávajú v životnom prostredí špecifickú úlohu. Ich vlastnosti vplývajú na biodiverzitu (na všetkých úrovniach a prístupoch), tok živín v ekosystémoch a ekológiu rastlín a živočíchov. Aj keď sú neoddeliteľnou súčasťou zachovania biodiverzity a ekologických služieb v lesnatej krajine, už dlhšiu dobu čelia degradácii z rôznych dôvodov.
Ako som sa dočítal, tak od 19.storočia, zameranie sa na produkčný aspekt vidieckych oblastí viedlo k zanedbávaniu potenciálnych výhod spojených s udržiavaním stredolesných lúk. Zanedbávané trávnaté porasty postupne klesali v ich krmovinárskom potenciály (množstvo biomasy, kvalita zberu úrody, diverzita rastlín), čo v konečnom dôsledku viedlo k ich degradácii a postupnému zarastaniu kríkmi a tiež zalesneniu.
Pri dnešnom trvalo udržateľnom prístupe k životnému prostrediu, kde produkcia nie je jediným faktorom pre obhospodarovanú pôdu, je potrebné vrátiť do pozornosti využitie stredolesných lúk.
Slovo „les“ vo svojom pôvodnom význame neoznačovalo lesy a produkciu, ale miesta určené na ochranu jednotlivých druhov zveri.
Stratégia obnovy stredolesných lúk sa však musí prispôsobiť podmienkam biotopu a pri správnych podmienkach môžu byť pre raticovú zver opäť príťažlivé. Pre zabezpečenie kvality produkovanej biomasy sú potrebné vhodné renovačné aktivity spojené s efektívnou stratégiou manažmentu.
Renovačné aktivity musia byť prispôsobené preferovanému cieľu napr. požiadavkám hlavných druhov bylinožravcov, ktoré budú takéto oblasti využívať.
V prípade jelenej zveri je táto na rozdiel od hovädzieho dobytka selektívnejšia, nakoľko vyhľadáva aj najvyššie množstvo dostupnej biomasy a jej „zelenosti“. Jelenia zver uprednostňuje na jar zelené trávy a v lete lesíky a majú tendenciu vyhýbať sa miestam s odumretými rastlinnými materiálmi. Avšak ponuka správneho kvalitného trávnika môže ovplyvniť ich správanie počas ročných období.
A tak sa kvalitné stredolesné lúky ako kŕmne miesta môžu stať nástrojom na kontrolu žijúcej populácie raticovej zveri s ich možným vplyvom na škody či už v lesoch alebo na poľnohospodárskych plodinách. Jednou z ich výhod je aj to, že stredolesné lúky ponúkajú okrem krmiva aj pocit bezpečia vďaka svojej blízkosti k zalesneným oblastiam, vďaka čomu budú uprednostňované aj vtedy, keď blízke plodiny môžu poskytnúť o niečo lepšie krmivo.
Nezabúdajme na to, čo je uvedené vyššie, že všetko, čo je minulosťou, je buď vzdelávacia skúsenosť, ale hlavne motivačný faktor, na základe ktorého môžete v dnešných časoch konať. Zodpovední poľovníci majú s takýmito stredolesnými lúkami skúsenosti a preto ponúkajú svoje ruky k presadzovaniu takéhoto proaktívneho opatrenia.
Ing. Ján Krnáč