Komentár: Kríza je príležitosť. O ťažbe dreva hovorme bez obáv zo zeleného bio strachu
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
V aprílovom vydaní českého odborného časopisu LESNICKÁ PRÁCE dostala na troch stranách priestor odpovedať na otázky hovorkyňa štátneho podniku Lesy ČR Mgr. Eva Jouklová. Ako človek, ktorý sa venuje komunikácii s verejnosťou a médiami vyše 30 rokov môžem povedať, že vďaka niekoľkoročným skúsenostiam formulovala tvár komunikáce najväčšieho lesníckeho podniku v Česku svoje odpovede profesionálne a zrozumiteľne. Interview stojí za prečítanie.
Zaujali ma v ňom dva momenty. Eva Jouklová povedala to, čo považujem ako špecialista na krízovú komunikáciu, ktorý ju dlhé roky praktizoval a prednášal o nej na rôznych fórach, za kľúčové: Kríza je príležitosť. E. Jouklová povedala: „Kalamitu sme pojali ako příležitost ke změně v podobě obnovy lesů směsí různých druhů dřevin.“
V slovenskom lesníctve je krízových situácií niekoľko. Vymenujem aspoň niektoré – rozsiahle a častejšie sa opakujúce vetrové a podkôrnikové kalamity, zákazy a obmedzenia včasného a komplexného spracovania lykožrútmi napadnutých a decimovaných smrečín a s tým spojené nahlasovanie náhodných ťažieb, ochranárske presadzovanie bezzásahu v chránených územiach a argumentovanie záchranou vzácneho hlucháňa hôrneho, vysoké stavy raticovej zveri, komplikujúce pestovanie druhovo pestrých mladých lesných porastov v niektorých oblastiach Slovenska, atď.
Všetky tieto krízové situácie sú však vždy aj príležitosťou pre lesníkov povedať verejnosti, že hospodária v našich lesoch odborne, zodpovedne a trvalo udržateľne a vďaka svojim vedomostiam, poznatkom a skúsenostiam poznajú riešenia problémov.
V tejto súvislosti dávam do pozornosti druhý dôležitý moment, na ktorý v rozhovore poukázala Eva Jouklová: „Naším ůkolem je ale také zvyšovat zájem veřejnosti o témata, která vzbuzují negativní emoce, přitom dost neprávem. Mám na mysli například těžbu dřeva. Je to podobné, jako by ste zemědělcům vyčítali, že co zaseli, chtějí sklidit.
Někdy je absurdní, když vám kácení vyčítají ti, kteří snídají u dubového stolu, topí dřevem, po smrkové podlaze vycházejí na modřínovou terasu, na které je teakový zahradní nábytek, a usínajú v dubové posteli.
O kácení je dobré normálně mluvit a nepřispůsobovať se zelenému bio strachu, a to hlavně s novináři a nejlépe přímo na místě, ale i s lidmi, třeba na vycházkách s lesníkem, které pořádáme.“
Áno, to je presné. Musíte si veriť, aby vám iní uverili. Platí to nielen v komunikácii s verejnosťou. Som presvedčený o tom, že lesníci si môžu a majú viac veriť. Majú na to predsa dostatok odborných vedomostí, poznatkov a skúseností.
Jozef Marko