Komentár: Bez ekonomickej hodnoty neexistuje základ pre aktívne hospodárenie. Európa volá po dreve

Ekonomická hodnota lesa sa neurčuje v lese, ale na trhu. Pre majiteľa lesa je les predovšetkým zdrojom, ktorého hodnota vzniká vtedy, keď je po dreve dopyt, spracované a používané v priemyselnom kontexte. Ekonomický význam lesa je malý, keď nefunguje trh a keď nie sú k dispozícii zákazníci, ktorá spracujú drevo. Za takejto situácie sú rast, objem alebo dobré úmysly málo cenené.

V dnešných verejných diskusiách veľmi často rezonujú pojmy ako bezpečnosť, ochrana a sebestačnosť. Veľmi často sú tieto pojmy spájané s energetikou, výrobou potravín a obranou. Na druhej strane, a je to paradox, sa žiaľ nespájajú nikdy s lesníctvom a drevospracujúcim priemyslom. Je potrebné si uvedomiť, že lesy predstavujú jeden z najdôležitejších obnoviteľných zdrojov a tvoria základ pre stavebné materiály, energiu a tvorbu priemyselnej hodnoty na základe domácich surovín.

Ak chceme zabezpečiť väčšiu sebestačnosť a strategickú slobodu konania, nesmieme dovoliť oslabovať vlastné hospodárstvo, založené na domácich surovinách. Vždy platilo, platí a bude platiť, že lesníctvo a priemysel sú neoddeliteľne prepojené. Pokiaľ bude priemysel oslabovať, bude klesať dopyt po dreve. Klesajúci dopyt po dreve spôsobuje miznutie ziskovosti lesníctva. Postupne to vyústi až k ohrozeniu tvorby hodnoty aj bezpečných dodávok.

Napriek rozsiahlym lesným zdrojom, vysokej odbornosti a politickým ambíciám v oblasti zelenej transformácie, sa mnohé krajiny javia ako náročné pre investície v energeticky a kapitálovo náročných odvetviach. Dôvodom nie je nedostatok surovín alebo vôle v týchto odvetviach, ale sú to rámcové podmienky, ktoré charakterizuje nepredvídateľnosť, zdĺhavé procesy a všadeprítomná byrokracia.

Mnohé zo spoločností riskujú stratu značných súm v systéme kvót EÚ, nakoľko tieto spoločnosti tak drasticky znižujú svoje emisie fosílnych palív, že tieto nespadajú do systému bezplatných kvót. V praxi to vedie k tomu, že spoločnosti sú finančne penalizované za to, že uskutočnili ekologické investície, ale na druhej strane následkom toho dochádza k oslabeniu ich konkurencieschopnosti na medzinárodnom trhu.

Zdá sa, že namiesto toho, aby sa hľadali spôsoby, ako uľahčiť priemyselné aktivity, hľadajú sa len a len chyby, ktoré zastavujú plány priemyselných aktivít. V priemyselných parkoch môže byť všetko pripravené na zelený, ekologický priemysel, vytvorenie množstva pracovných miest a tvorbu skvelej hodnoty, ale všetko je to od začiatku aj brzdené byrokratickými prekážkami či už zo strany EÚ, ochranárskych spoločnosti alebo aktivistami v daných krajinách.

Voľa ani ambície nechýbajú. Vo väčšine prípadov ide o ten typ priemyslu, ktorý je založený na surovinách, po ktorom politici neustále volajú, ale všetko je to brzdené zdĺhavým spracovaním prípadov, nejasnými procesmi a nedostatočným pokrokom v administratíve. A potom nikoho neprekvapí, že v niektorých krajinách dochádza k zatváraniu prevádzok alebo znižovaniu produkcie, zatiaľ čo v iných sa bude ďalej investovať.

Európa volá po dreve a dopyt po dreve sa v priebehu niekoľkých rokov zvýšil. Ak má nejaká krajina uspieť v zelenej transformácii, zvýšiť svoju sebestačnosť a dlhodobo vytvárať hodnotu na základe vlastných zdrojov, lesné hospodárstvo sa musí považovať za strategické odvetvie, ktorým v skutočnosti aj je. K tomu však lesníctvo potrebuje predvídateľné rámcové podmienky, efektívne riadenie a v neposlednom rade aj politickú vôľu, aby sa v krajine skutočne umožnil rast zeleného priemyslu.

Ing. Ján Krnáč