Glosa: Spolužitie človeka s medveďom – vlastné skúsenosti a názory ľudí, ktorí sa považujú za odborníkov

Už druhý rok v oblasti Stolice, kde som osem rokov pôsobil ako technik Lesnej správy Revúca, čučoriedkam zmrzli kvety a plody bolo treba hľadať lupou. Maliny síce kvitli, ale počas niekoľkých rokov vďaka suchu vôbec nedozreli, alebo boli veľmi malé. Čerešňa vtáčia bola bez plodov. Čo ostáva medveďom, hlavne mladým v treťom roku? Musia hľadať potravu v blízkosti ľudí. V kultúrach obilnín, v záhradách alebo aj na cintorínoch, kde požierajú sviečky.

Keď sa v médiách objavia názory „odborníkov na medvede“, nestačím sa čudovať. V roku 1981 nás na vtedajšej Vysokej škole lesníckej a drevárskej vo Zvolene učil profesor Sládek, že 550 jedincov medveďa je stav premnožený. Teraz vraj za normovaný stav považujú 800 jedincov. Pražská univerzita odhadla počet medveďov na 1200 až 2 100. Podľa mňa je stav ešte vyšší, lebo je nemysliteľné, aby sa z prírody vyzbierali vzorky trusu zo všetkých jedincov. Súčasný odstrel 350 jedincov je veľmi málo. Nie je to ani ročný prírastok. 

„Odborníci“ stále len poukazujú na neuzavreté kontajnery a vnadiská. Keď poľovníci vyvezú do lesa nejaké krmivo, tak je ďaleko od intravilánov. Naopak, pozorovatelia a fotografi medveďov ho vynesú čo najbližšie k intravilánu. Nemajú možnosť ísť ďaleko do lesa, hlavne nie motorovým vozidlom a na pleciach krmivo nosiť niekoľko kilometrov určite nebudú.

Názor, že sa má oplotiť kukuričné pole mohol vysloviť len „odborník“, ktorý o sile medveďa nevie nič. Pletivo pre medveďa nie je žiadna prekážka. Rovnako ako pre diviaka a keď je nižšie ako dva metre, ani pre jeleňa. Na vlastné oči som videl ako jeleň preskočil pletivo s výškou 1,60 m bez rozbehu. Máme azda všetky polia ohradiť betónovým plotom?

Elektrické oplôtky, ak medveď nedostane elektrinou do nosa, tiež nie sú prekážkou. Na sysľovisku v Muráni druhým rokom, čo tam boli umiestnené štyri somáre, jedného cez elektrický oplôtok medveď zabil a odniesol do lesa. Som včelárom a preto viem, že včelári môžu získať podporu na kúpu elektrického oplôtku. Ak sa však jedná iba o pár pásikov je neúčinný.

Názory „odborníkov“ na to, ako sa vyhnúť stretu s medveďom, sú veľmi mylné. Som jednoznačne presvedčený, že medvede sú aktívnejšie cez deň. Žiadne z večera alebo nad ránom. Prečo? Majú slabý zrak a najmä v lese nevidia včas prekážku. Veľakrát som stretol medveďa cez deň na ceste alebo na turistickom chodníku.

Naposledy som videl asi 100 kg vážiaceho medveďa pre dvoma hodinami. Že v zime nezaľahnú, keď majú dostatok potravy? Veľký omyl. Skoro všetky majú brlohy v strmých svahoch a zaľahnú až keď napadne sneh a uzavrie im vchod do brlohu. Brloh si vtedy medveď vydýcha a má pre neho priaznivú klímu. Ak sneh nie je, má v brlohu zimu.

Zamysleli sa niekedy „odborníci“ nad tým, aké vekové kategórie medveďov sa dostávajú do intravilánov obci a miest? Podľa mňa sú to skoro výlučne medvede vo veku do piatich rokov. Kým sa medvede lovili, išlo najmä o staršie jedince a hlavne samce. Mladšie potom získali životný priestor a ostávali v lese.

To, že si majú ľudia pozbierať popadané ovocie je hlúposť. Keď medveď bude chcieť vyliezť na strom, hravo naň vylezie. Dokladom je priložená fotografia čerešne vtáčej, ktorú možno aj viac ako 100 kilogramov vážiaci medveď poriadne dolámal. Na vlastné oči som videl medveďa s hmotnosťou okolo 100 kilogramov ako počas dňa oberal slivky na strome, ktorý mal priemer približne 15 centimetrov a bol vzdušnou čiarou od obce cca 600 metrov.

Nie som voči medveďom vôbec zaujatý. Jednoznačne patria do prírody rovnako ako iné zvieratá, ale samozrejme patrí do nej aj človek. Na Slovensku je každých päť kilometrov dedina, niekde je vzdialenosť medzi obcami menšia. Nemáme také neobývané územia ako v Kanade alebo na Sibíri. Alebo prestaneme úplne pestovať a chovať...?

Ing. Marek Nosko