Glosa: Lesné cesty sú záchrannými žilami lesa

Ale aký vplyv majú lesné cesty na voľne žijúcu zver? Ako to už býva, či ide o ich pozitívny alebo negatívny vplyv, závisí to od konkrétneho typu lesnej cesty. No v každom prípade z toho profitujú všetci lovci, či už s krídlami, labkami alebo s tichými nohami.

Predátori ako vlky, rysy alebo líšky a rovnako aj poľovníci na autách sa pohybujú po lesných cestách oveľa rýchlejšie. Je známe, že predátori sú na cestách asi 2 – 3 krát rýchlejší ako v teréne bez ciest. To vedie k tomu, že sa dramaticky zvyšuje ich denný dosah, čo zvyšuje pravdepodobnosť stretu predátora s korisťou. Tento úspech predátora aj poľovníka bude zaručený len dovtedy, kým sa korisť nenaučí, nezareaguje a nakoniec sa vyhne blízkosti ciest.

Dôsledkom je zmenšovanie využiteľného biotopu v intenzívne obhospodarovaných krajinách a v prípade útočiska toto vykazuje nadmerne vysokú hustotu voľne žijúcej zveri. Zvyšuje sa aj nočná aktivita zveri jelenej zveri. Okrem toho rozširujúca sa sieť lesných ciest núti jeleniu zver presúvať sa do čoraz menej dostupných oblastí. Naopak srnčiu zver priamo priťahujú krajnice a profituje aj z potravy dostupnej pozdĺž chodníkov.

Štúdie o vplyve vlkov na populáciu raticovej zveri preukázali, že vlky neprispôsobujú veľkosť svojej svorky kvalite svojho biotopu, čiže dostupnosti koristi, ale skôr prispôsobujú veľkosť svojich teritórií. Čím je ponuka koristi lepšia, tým menšie môže byť teritórium. V oblastiach kde je korisť obmedzená, sú domovské okrsky svorky väčšie.

Biotop teda prostredníctvom dostupnosti koristi formuje aj systém predátor-korisť. Svoju úlohu tu zohrávajú aj lesné cesty. Riziko, že sa stanú korisťou, ovplyvňuje rozšírenie raticovej zveri, ale aj rozšírenie vlkov. To všetko spolu vytvára súhru v trojuholníku „jeleň-vlk-človek“. Lesníctvo, cesty a poľovníctvo definujú rámec pre túto interakciu.

Ďalšou dôležitou funkciou, ktoré plnia lesné cesty, je aj označovanie teritória. To znamená, že vlky si svoje územie označujú obzvlášť často pozdĺž týchto koridorov. Cesty tak slúžia aj ako druh „komunikačnej trasy“. Geografické prvky charakteristické svojím pretiahnutým líniovým tvarom, ako sú lesné cesty, zvyšujú efektivitu lovu predátorov. To následne ovplyvňuje populácie koristi, najmä vtedy, keď je jej hustota nízka. V podstate sa to dá aplikovať aj na dnešné vodné cesty.

Pre niektorých obyvateľov lesov predstavujú lesné cesty bariéru, zatiaľ čo pre tých, ktorí uprednostňujú okraje stromov, ponúkajú ďalšie prostredie. To ukazuje, že tolerancia alebo vzťah k okrajom stromov znamená, že aj v rámci toho istého druhu môžu mať lesné cesty alebo chodníky pozitívne aj negatívne účinky. Lesné cesty sú ťažko prechodné cez koruny stromov. Vedie to k tomu, že prostredie bude viac rozkúskované.

V prípade vtáčej fauny sa niektoré vtáky krajniciam vyhýbajú a druhé ich uprednostňujú, čo ich súčasne vystavuje väčšiemu tlaku zo strany predátorov (dravých vtákov). Lesné cesty slúžia dravým vtákom ako lovecké chodníky. Pozdĺž lesných ciest sa často objavujú hniezda vtákov, ktoré hniezdia na zemi. Blízkosť ciest sa vo všeobecnosti spája s vyššou predáciou hniezd. Pre druhy vtákov, ktoré uprednostňujú krajnice, sa lesná cesta stáva aj ekologickou pascou.

Hospodárske lesy sú súčasťou kultúrne krajiny, ktorých starostlivé a efektívne využívanie by dnes bolo bez lesných ciest prakticky nemožné.

Ing. Ján Krnáč