Glosa: Ak chcú lesníci žiť na výnimku, je to smutné. Po práci lesníkov predsa ostávajú všade lesy a robia radosť všetkým
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Veľa príbehov lesníkov bolo v čase, keď to potrebovali neopísaných. Veľa bolo uverejnených, len im nikto nevenoval pozornosť. Nikto nechápal, čo chcú nimi lesníci povedať. A najmä v nerovnom zápase, v ktorom lesníci stáli a stoja proti finančne podporovaným mimovládnym organizáciám, ktoré to mali ako pracovnú náplň, neboli pripravení oponovať a mediálne vystupovať, bolo im aj zakazované sa vyjadrovať a vlastná práca ich zahlcovala takým priestorom, ktorý im neumožňoval brániť sa a vysvetľovať.
Aj po 20 rokoch sa lesníci zmohli maximálne na to, že zmenili pojmy vyjadrovania v legislatíve, ako nie náhodná ťažba, ale asanačná. Na školeniach sme školení, ako máme používať jemné vyjadrovanie, aby sme nepoburovali verejnosť.
Stále ustupujeme a verejný priestor nás vytesňuje z lesov len preto, že nemáme odvahu. Za odvahu a názor sme schopní potrestať samých seba. Ochotne sa prispôsobujeme takzvanej verejnej objednávke a právam, ktoré nie sú ničím iným, len typickým znakom totalitných režimov, obmedzovania a hlavne života na výnimku.
Ak chcú lesníci žiť na výnimku, je to smutné. Ja budem pokračovať v písaní najkrajších príbehov, v ktorých neboli lesy ponechané na to, aby vyschli. Najdôležitejšie je však to, že po práci lesníkov ostávajú všade lesy a robia radosť všetkým.
Na fotografii vidíte, že lesy Nízkych Tatier nezmizli úplne, ako to deklarovali všetky médiá a mimovládne organizácie. Nechceme život na výnimku. Hlásime sa všetci k západnej ideológii, ktorá je postavená na súkromnom vlastníctve, ale myslenie všetkým vyhovuje totalitné, plné obmedzení a výnimiek.
Ing. Róbert Gombárik
Zdroj: Status autora na sociálnej sieti
Titulok a redakčná úprava: Lesmedium.sk

















