Diviaky ako súčasť mestského prostredia: Dôvody rýchlej expanzie diviačej zveri v mestských biotopoch

Diviaky sa pri hľadaní potravy spoliehajú na čuch. Normálne sú aktívne za súmraku a v noci, ale keď nie sú rušené, môžu byť aktívne aj počas dňa. Tieto vlastnosti a vysoká inteligencia ich predurčujú k tomu, že sú ekologicky mimoriadne flexibilné a schopné prispôsobiť sa vysoko transformovaným prostrediam, akými sú poľnohospodárska pôda a mestské oblasti.

Kolonizáciu mestských oblastí diviakmi uľahčujú environmentálne koridory, akými sú línie stromov pozdĺž vodných tokov v zastavaných oblastiach a tiež zalesnené oblasti pozdĺž dopravných koridorov napr. železničných tratí. Okrem toho k tomu prispieva ľahká dostupnosť vysoko energetickej potravy od ľudí.

Pre diviaky sú atraktívne aj pre estetický efekt vysádzané ovocné stromy, konkrétne ležiace plody na zemi pod stromami. Lesy v mestských oblastiach nie sú zvyčajne dostatočne veľké na to, aby boli obhospodarované na produkciu dreva okrem určitých vymedzených oblastí.  

Niektoré z týchto mestských lesov nemajú vôbec žiadnu infraštruktúru okrem chodníkov pre peších a cyklistov, takže len málokto sa vydá do priľahlých lesov. Okrem toho sa miestni obyvatelia môžu zámerne vyhýbať miestam, o ktorých je známe, že sa v nich vyskytujú diviaky, zo strachu z napadnutia touto zverou a z chorôb a parazitov, ktoré môžu prenášať, najmä kliešte.

Napokon, ľudia vo všeobecnosti nie sú ochotní vstupovať do takzvaných zanedbaných oblastí, ktoré môžu byť zablatené a zarastené. Blízkosť lesa, ktorý ponúka útočisko a pokojné miesta, sa stáva pre diviaky kľúčovou oblasťou aj na zabezpečenie potravy.

Okrem toho sú lesné komplexy tiež potravinovým zdrojom, kde sú plodné stromy, lesné bezstavovce, korene a hľuzy rastlín. Preto aj pomerne malý kúsok mestského lesa alebo kríkmi a vysokou burinou zarastenej plochy môže slúžiť ako denné útočisko a vhodná oblasť na hľadanie potravy pre diviaky.

Ďalším z faktorov sprostredkujúcich výskyt diviakov v mestských oblastiach je prítomnosť oblastí s prirodzeným prístupom k vode na pitie a bahniská. Okrem toho vodné toky fungujú ako migračné koridory a rieky udržiavané v prirodzenom stave umožňujú veľkým cicavcom kolonizovať mestá.

Ku atraktivite pre diviaky prispievajú vyššie teploty v mestách a v zimnom období aj tenšia snehová pokrývka, čo im uľahčuje hľadanie potravy.  Tiež možnosti ich lovu v mestských oblastiach sú z bezpečnostných dôvodov obmedzené. Prispieva k tomu aj vysoká úroveň empatie voči zvieratám medzi obyvateľmi miest, ktorí neprijímajú ich zabíjanie ako prostriedok na zníženie ich počtu.

Pri výbere biotopov hľadá tento druh predovšetkým potravu a úkryt, pričom v prírodných podmienkach ich nachádza v otvorenom teréne, resp. v lesoch. K rozšíreniu diviakov v mestských oblastiach výraznou mierou prispievajú ľudské faktory.

Kľúčom k jeho priestorovému rozmiestneniu v mestských ekosystémoch je vyhýbanie sa miestam osvetleným v noci. Môže to byť stratégia, ako zabrániť priamemu kontaktu s ľuďmi, ktorí sa v noci zvyknú zhromažďovať v takýchto umelo osvetlených oblastiach.

Na druhej strane to, že diviaky uprednostňujú miesta s vysokou hladinou hluku, je odrazom ich veľmi značných schopností poznávať a prispôsobovať sa. Súčasne je veľmi pravdepodobné, že diviaky sú schopné presne odhadnúť nebezpečenstvo a ignorovať predvídateľné a neškodné podnety, ako sú pohybujúce sa vozidlá na cestách, a využívať biotopy tam, kde hladiny hluku sú vysoké, keďže sa v nich pravdepodobne nebudú nachádzať ľudia.

Rozdiely v správaní diviakov a ich časopriestorové využívanie biotopov v oblastiach rôzne ovplyvnených tlakom človeka ukazuje, že tieto zvieratá sú schopné prispôsobiť svoj životný štýl miestnym podmienkam. To by mohlo vysvetľovať ich rýchlu expanziu v mestských biotopoch.

Ing. Ján Krnáč