Analýza: Spoločenská hodnota emisií oxidu uhličitého a jej bilancia v pralese, hospodárskom lese a pri spaľovaní uhlia
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Ing. Dušan Lukášik, CSc., Ing. Stanislav Bystriansky a Ing. Ľudovít Tkáčik spracovali materiál nazvaný Spoločenská hodnota emisií oxidu uhličitého a jej bilancia v pralese, hospodárskom lese a pri spaľovaní uhlia. V jeho úvode vysvetľujú, že stručne analyzuje procesy ukladania uhlíka v lese a v pralese. Cez graf profesora Korpeľa poukazuje na vyššiu absorpciu uhlíka hospodárskymi lesmi v porovnaní s pralesom. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ do ekonomickej bilancie vstupuje palivové drevo a odpad z drevospracujúceho priemyslu, ekonomická bilancia nie je zaťažená hodnotou ekologických služieb lesa.
„Akonáhle dochádza k preťažbám a k nerovnováhe v bilancii ekologických služieb lesa, táto hodnota vstupuje do ekonomickej bilancie a čiastkou cca 4 800 € /1MWh vyprodukovanej elektrickej energie zaťažuje ekonomickú bilanciu. To isté platí pri porovnaní s uhlím. Tým, že zodpovedné úrady nemajú potrebné ekologické a ekonomické modely, popisujúce celú bilanciu, dochádza k situácii, kedy lesy Slovenskej republiky degradujú, nemajú zdroje ako platby spoločnosti za ekologické služby lesa, hoci ich produkujú a vo väzbe na zákon 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie je vytvorený ekonomický model, kde si občania musia za túto ekologicko-ekonomickú sabotáž ešte aj priplatiť v podobe doplatku za cenu elektrickej energie vyplácanú producentom z elektrární na biomasu,“ konštatujú vo svojej práci autori.
Ďalej uvádzajú, že pri hospodárskom lese vzniká ako vedľajší produkt drevo najnižšej kvality označované ako palivové drevo približne v rozsahu 4 – 10 %. Podobne, odpad pri spracovaní kvalitných sortimentov dreva po jeho spracovaní predstavuje približne 50 % zo spracovanej suroviny. Oba tieto zdroje biomasy, ak ich nie je možné technicky spracovať (napríklad na výrobu veľkoplošných materiálov) je racionálne ďalej využiť na zabezpečenie tepla v podobe vynútených energetických zdrojov.
Dôvodom je, že síce spôsobí rast emisií v ovzduší, ale jediné čo sa udeje je, že v porovnaní s procesom zahnívania sa skráti čas, za ktorý sa emisie dostanú do ovzdušia. To platí dovtedy, kým je zachovaná reprodukcia lesa a jeho ekologických služieb. Dovtedy je možné podľa autorov tvrdiť, že ekonomickú bilanciu táto produkcia emisií CO2 neovplyvňuje.
Autori sumarizujú poznatky do nasledujúcich záverov: „Hospodársky les kumuluje viac emisií CO2 a na drevné uhlie pretransformuje viac uhlíka ako prírodný les a to z nasledovných dôvodov: V hospodárskom lese sa využíva progresívny rast drevnej hmoty počas viacerých cyklov oproti prírodnému lesu. Časť drevnej hmoty, približne 48%, sa zabuduje do výrobkov a materiálov.
Likvidácia palivového dreva a odpadu z drevovýroby cestou spaľovania má pozitívnu ekonomickú bilanciu, pretože táto biomasa nutne vzniká a nemá hodnotnejšie využitie. Tým, že neprodukuje ekologické služby lesa, hodnota ekologických služieb lesa nevstupuje do ekonomickej bilancie. Výsledkom je pozitívna ekonomická bilancia. Podobne sa pozitívna ekonomická bilancia dosahuje pri spaľovaní uhlia.
Akonáhle sú ale prekročené plánované hodnoty ťažby dreva a vzniká strata ekologických služieb lesa, do bilancie vstupuje aj ich ekonomická hodnota. V prípade preťažieb v rozsahu 23 mil. m3 znamenajú škody na ekologických systémoch lesa v súčasných cenách okolo 35 miliárd eur.“
V prílohe k článku uverejňujeme kompletný materiál.