Ako sa vedúci lesnej správy zaťal
Živnostník z Čierneho Balogu Martin Kováčik sa nevie dovolať spravodlivosti
Keď ma Martin Kováčik z Čierneho Balogu telefonicky kontaktoval koncom minulého roka, položil mi prekvapujúcu otázku, či som bezúhonný človek. Opýtal som sa ho, ako to myslí. Vysvetlil mi, že doteraz sa v snahe dovolať sa spravodlivého riešenia svojho problému stretol s ľuďmi, ktorí sú na seba naviazaní a vzájomne sa kryjú. Na stretnutí začiatkom tohto roka som sa dozvedel, že má otvorenú živnosť na poskytovanie služieb v lesníctve a poľovníctve od roku 2010. V roku 2012 si kúpil prvý traktor, v súčasnosti vlastní tri LKT-čky, jedného ťažného koňa, dva nakladače a jednu harvestorovú hlavicu. V troch ťažbových partiách dáva prácu ôsmim chlapom. Spolupracuje s nimi už roky a hovorí, že ide o kvalitných lesných robotníkov.
Keď sa Martin Kováčik stal v roku 2012 dodávateľom prác pre LESY SR, fungovalo zadávanie prác priamym zadaním, čo bolo podľa neho najlepšie. Zlom nastal v roku 2013, keď LESY SR museli ťažbovú činnosť riešiť cez verejné obstarávanie. A práve v tom vidí najväčší problém pre malých živnostníkov ako je on sám. V danom čase to fungovalo tak, že mali uzatvorenú rámcovú dohodu so štátnym podnikom LESY SR a ďalej sa ešte robili minisúťaže na konkrétne výrobné celky. Už vtedy boli praktiky na Lesnej správe Šaling (vtedajší Odštepný závod Čierny Balog, teraz Odštepný závod Horehronie) pod vedením vedúceho lesnej správy Ing. Eduarda Tomkuliaka podľa slov M. Kováčika viac než čudné. Veľakrát sa stalo, že aj keď niekto výrobný celok „vyhral“, nerobil ho on, ale niekto iný. Alebo naopak, podľa toho, ako to vyhovovalo vedúcemu lesnej správy. A tak dodávatelia prác počas nejedného mesiaca fakturovali medzi sebou každý s každým a namiesto jednej faktúry mali každý aj po tri-štyri.
V roku 2018 sa podmienky podľa slov M. Kováčika zmenili. Živnostníci zastrešení Združením lesných robotníkov sa vtedy stretli s vtedajším generálnym riaditeľom štátneho podniku LESY SR Mariánom Staníkom, vysvetlili si situáciu a podpísali memorandum o spolupráci. LESY SR stanovili podmienku, že sa budú súťažiť objemy minimálne 7 500 kubíkov alebo objem ťažby jednej lesnej správy. „Bolo by to celkom fér, keby si každý urobil zmluvu a spracoval toľko kubíkov, koľko by bol schopný. Ale vedúci Lesnej správy Šaling Ing. Eduard Tomkuliak na vtedajšom Odštepnom závode Čierny Balog na správe s ročným objemom ťažby 100 000 kubíkov vytvoril iba dva výrobné celky. Nikto u nás na Balogu nemal také technické a personálne kapacity, aby bol schopný spracovať 50 000 kubíkov kalamity za rok.
Správca zorganizoval stretnutie v miestnej krčme, na ktorom sa zúčastnilo cca osem dodávateľov, ktorí dovtedy pracovali na správe. Na stretnutí nám povedal svoju predstavu, ako bude správa fungovať. Určil, že na jednom výrobnom celku budem dodávateľom prác ja a na druhom iná spoločnosť. Zároveň určil, ktorí subdodávatelia budú pracovať so mnou a ktorí budú pracovať s druhou firmou. Počas debaty o podmienkach, za akých budeme navzájom spolupracovať a ako si rozdelíme medzi sebou robotu, vedúci lesnej správy navrhol, že sa bude sťahovať 20 centov od kubíka a že to bude odmena pre ekonómku. S tým som nesúhlasil, pretože vypočítať objem vykonaných prác a pripraviť faktúru po dohode s lesníkom mi nerobí žiadny problém. Porasty som dobre poznal a podľa evidencie lesníckych činností by som presne vedel, ktorý subdodávateľ, aké práce zrealizoval.
Martin Kováčik: Od nikoho 20 centov za kubík brať nebudem a nebudem ich ani nikomu dávať
Povedal som teda, že ja od nikoho 20 centov za kubík brať nebudem a nebudem ich ani nikomu dávať. Pritom ide pri objeme 100 000 kubíkov o 20 000 eur za rok, čo nie je malý peniaz. A vtedy som sa stal u správcu buričom štrajku,“ hovorí Martin Kováčik.
Práve v tom čase totiž prebehol štrajk dodávateľov prác pre štátne lesy kvôli zmeneným podmienkam súťaží. Vedúci lesnej správy sa najskôr podľa slov M. Kováčika vyjadroval, že s tým nemá problém a chlapov plne podporoval. Dohoda s ním bola taká, že ak sa zapoja chlapi z Čierneho Balogu do štrajku, objem ťažby, ktorý za ten čas nebudú môcť vykonať, správca zadá Odštepnému závodu lesnej techniky. Dodávatelia sa dohodli, že všetci do štrajku idú a M. Kováčik to telefonicky oznámil vedúcemu lesnej správy.
„Skoro som vtedy ohluchol, ako sa na mňa správca vykričal s tým, že je to len môj názor a všetkých ostatných na štrajk nahováram ja. Samozrejme, nebola to pravda a tak každý zavolal správcovi osobitne, že sa do štrajkú zapája tiež. Cieľom štrajku bolo, aby sa zmenili podmienky verejného obstarávania. Na rokovaní s vtedajším generálnym riaditeľom štátneho podniku LESY SR Mariánom Staníkom sa nám nepodarilo presadiť, aby sa do verejných súťaží už nemohli zapájať firmy, ktoré nemajú kapacity na realizáciu súťažených prác. A nedosiahli sme ani zvýšenie súťažených cien zo strany štátnych lesov,“ vysvetľuje M. Kováčik.
Nemilo ma prekvapuje informácia o tom, že rámcové dohody sú uzatvorené jednostranne v prospech objednávateľa, ktorý ich môže s dodávateľom prác vypovedať bez udania dôvodu. M. Kováčik popisuje, aké to malo pre neho dôsledky po ukončenom štrajku. Vedúci lesnej správy nerešpektoval objednávku, podpísanú na 1 800 kubíkov pre partie Martina Kováčika a rozčuľoval sa, prečo vôbec po ukončení štrajku nastúpili do roboty. Pridelil túto zákazku Odštepnému závodu lesnej techniky a chlapi Martina Kováčika dostali zložitejšiu prácu v náročnejších podmienkach aj s koňom.
Pravdou však je, že M. Kováčik chcel a stále chce mať prácu tam, kde žije, kde má rodinu, ktorú potrebuje uživiť a domov, ktorý má rád. Rovnako ako chlapi z jeho partií. Takže za podmienok, keď mu ako subdodávateľovi sťahovali firmy, pre ktoré pracoval, po 20 centov z každého vyťaženého kubíka, fungoval podľa jeho slov takmer ďalšie štyri roky. Stálo ho to 8 000 eur. Tieto peniaze jednoducho ostávali na účtoch firiem, pre ktoré pracoval, pritom s ich konateľmi ani neprichádzal do styku. Ukazuje mi konkrétny podklad pre fakturáciu ťažbovej činnosti, ktorý robila lesná správa. Vysvetľuje, čo je na ňom uvedené a aký je rozdiel medzi oficiálnou a skutočnou cenou. A kde je „schovaných“ tých 20 centov za kubík.
Živnostník žil v tom, že keď podpísal rámcovú dohodu so štátnym podnikom LESY SR, tak má istotu
Dodáva, že v prevádzke bol v kontakte iba s lesníkmi podľa toho, na ktorom úseku mal vykonávať nimi určené práce. Zdôrazňuje, že nikdy nedostal informáciu o tom, čo a kde má robiť od zástupcu firmy, pre ktorú robil v subdodávke, ale vždy iba od horára, ktorému dal príkaz správca. Je presvedčený, že tak by to fungovať nemalo.
„Jeden z problémov nastal v decembri 2021. Niektoré rámcové dohody, vypísané do konca roku 2022, už vyčerpali stanovený limit finančných prostriedkov a tak LESY SR vypísali nové verejné súťaže na dodávku ťažbových činností od roku 2022. V tom čase pri plánovanej reorganizácii podniku sa mali spojiť dve lesné správy – Dobroč a Šaling, hoci sa spojiť nemuseli, pretože mali z podniku výnimku z dôvodu veľkého objemu podkôrnikovej kalamity, ktorý musia spracovať. Pýtam sa, kto by zobral viac roboty, keď nemusí? Lenže niekomu spojenie týchto správ vyhovovalo, keďže sa súťažilo na dvoch výrobných celkoch dobročskej lesnej správy cca 290 000 kubíkov na obdobie štyroch rokov a chcel ich mať pod kontrolou. A tak sa bohužiaľ správy spojili.
15. decembra 2021 som sa stal úspešným uchádzačom vo verejnom obstarávaní prác v ťažbovej činnosti na jednom z týchto troch výrobných celkov na Lesnom obvode Brôtovo a niekomu som prekazil plán. Hneď v ten deň správca za mnou poslal svojho človeka s tým, aby som nepodpísal rámcovú dohodu. Na vykonávanie prác som mal nastúpiť po očakávanom vyčerpaní finančných prostriedkov z predchádzajúcej rámcovej dohody približne o pol roka. Rámcovú dohodu som podpísal 20. januára 2022 s účinnosťou od 22. januára 2022 s cenou zákazky prevyšujúcou 2 milióny eur. Žil som v tom, že keď som ju podpísal so štátnym podnikom LESY SR, tak mám istotu. Spĺňal som všetky podmienky a kritériá, takže som nevidel žiaden dôvod na to, aby táto dohoda nebola naplnená. Mýlil som sa,“ konštatuje M. Kováčik.
V januári 2022 zvažoval Martin Kováčik kúpu harvestorovej hlavice a bol sa poradiť aj s vedúcim lesnej správy, či s tým správa nebude mať problém. Správca mu povedal, že nič proti tomu nemá, len musí byť dohodnutý s chlapmi, koľko im zaplatí za rúbanie. Samozrejme, že to prekonzultoval aj s nimi a aby im uľahčil a zároveň zefektívnil prácu, rozhodol sa kúpiť bager s harvestorou hlavicou za 70 000 eur. Požičal si teda veľa peňazí, vychádzajúc z toho, že má so štátnym podnikom LESY SR uzavretú rámcovú dohodu na dostatočný objem prác a dostatočne dlhý čas, aby sa mu investícia do modernej technológie, ktorá je v západoeurópskych krajinách pri spracovaní kalamity úplne bežná, vrátila. Splnil podmienky pre získanie zakázky - vlastníctvo dvoch LKT, jedného ťažného koňa a lanovky. Nepotreboval teda žiadnych subdodávateľov.
„Najväčší problém nastal 25. mája 2022 ráno o 6:30. Mám v areáli lesnej správy prenajatú maštaľ pre kone, práve som sa o koňa v maštali staral, keď na mňa zavolal správca, že mám prísť v priebehu dňa na lesnú správu, že budeme riešiť vystavenie objednávky. Prišiel som za ním do kancelárie hneď a boli v nej dvaja technici lesnej správy. Mám k dispozícii nahrávku z tohto stretnutia, urobil som si ju pre istotu, pretože som už vedel, s kým mám dočinenia.
Správca začal s tým, že sa bude robiť prvá objednávka, začneme pracovať od 1. júna, nebudeme chlapov brzdiť a znova sa opýtal, ako si to predstavujem. Tak som zopakoval, ako to mám naplánované. Na to mi povedal, že na bývalej Lesnej správe Šaling musím urobiť naliehavé ťažby (prebierky) s koňom pre iného dodávateľa. Odpovedal som, že nemusím, že na to nebudem mať kapacity, pretože idem robiť na svoj výrobný úsek, načo mi povedal, že mi ich veľmi rýchlo pomôže vytvoriť a na môj celok zavolá Odštepný závod lesnej techniky. Odvetil som, že v takom prípade budem musieť zrušiť dve cudzie partie, s ktorými som pôvodne počítal, na čo zareagoval slovami: No a potom zrušíme my teba.
A že on so mnou počítal na Šalingu na celý rok 2022. Odvetil som, že predsa veľmi dobre vedel, že som vyhral súťaž na Lesnom obvode Brôtovo. Povedal, že on to nevedel... Trval na tom, že musím urobiť prebierky na Lesnej správe Šaling. Zdôraznil, že ich urobím a myslí to smrteľne vážne,“ pokračuje v rozprávaní M. Kováčik.
Martin Kováčik vyšiel vedúcemu lesnej správy v ústrety, ale ďalšiu prácu nedostal...
Martin Kováčik nevedel, čo má robiť. Chlapi z iných partí mu poradili, aby predsa len urobil tie prebierky, ktoré od neho chce správca. 1. júna teda za správcom šiel aj s dalším dodávateľom, s ktorým počítal v Brôtove (opäť môže dokumentovať priebeh stretnutia nahrávkou ich rozhovoru) a navrhol správcovi, že aj keď tie prebierky na bývalej Lesnej správe Šaling nie sú jeho povinnosťou, ale sú povinnosťou iného dodávateľa, že ich urobí, ale bolo by fér spustiť výrobný celok Brôtovo. Správca to odmietol slovami: Nie, všetci budú robiť tak, ako ja poviem! Nakoniec jedna partia Martina Kováčika prebierky v priebehu mesiaca predsa len urobila, ale ostávajúce dve jeho pracovné skupiny, ktoré mali pôvodne pracovať v Brôtove, boli bez roboty. Napriek tomu, že Martin Kováčik vyšiel vedúcemu lesnej správy v ústrety, ďalšiu prácu nedostal.
Tak sa rozhodol, že sa dovolá pravdy inde...
CELÚ REPORTÁŽ SI PREČÍTATE V MÁJOVOM ČÍSLE ČASOPISU LES & LETOKRUHY.
