Prírode blízke hospodárenie v lesoch I.
Šiestym číslom časopisu otvárame pravidelnú rubriku, v ktorej chceme prinášať poznatky o PBHL. Rubrika vznikla z iniciatívy združenia PEFC Slovensko ako odraz snahy združenia zvýšiť povedomie obhospodarovateľov lesov o PBHL a zásadách jeho uplatňovania pri prispôsobovaní sa lesov klimatickým zmenám so zreteľom na ich trvalú udržateľnosť. Úlohu odborného garanta rubriky prijal prof. Ing. Milan Saniga, DrSc., renomovaný odborník na problematiku pestovania lesa. Uvítame záujem čitateľskej verejnosti o diskusiu.
redakcia
Zmena klimatických pomerov, extrémne suchá, víchrice a kalamitné stavy niektorých druhov hmyzu sa stávajú v poslednom období významným faktorom, ktoré ovplyvňujú a do budúcnosti budú ovplyvňovať lesné ekosystémy. Rôzne bioklimatické modely prezentujú, že topenie polárneho ľadu Severného ľadového oceánu a Grónska bude významne väčšie. Tento fenomén bude mať za následok uvoľnenie väčšieho množstva studenej vody do Atlantického oceánu. Predpokladaný klimatický priebeh podľa doterajších poznatkov by mal mať za následok ochladenie golfského prúdu. Na základe doterajších poznatkov namodelovaný klimatický stav prinesie podstatne menej vlhkosti z oceánu na európsky kontinent. Uvedená synoptická situácia bude spojená s menším množstvom zrážok. Napriek skutočnosti, že Slovensko má približne 75 % lesných ekosystémov, ktoré sú tvorené autochtónnymi drevinami, jeho orografické oblasti sa budú musieť vyrovnať s vyšším zrážkovým deficitom. Táto klimatická zmena bude mať významný vplyv na fyziologické oslabenie lesných drevín, následne ekologickú stabilitu lesov a ich trvalú udržateľnosť.
Lesné ekosystémy tvoria jeden zo základných stabilizátorov regulovania klimatického režimu nielen na Slovensku ale aj vo svete. Doterajší prístup vo väčšine krajín k prírodným lesným ekosystémom je zameraný viac na produkciu dreva. V tomto móde pohľadu na les bol v úzadí prístup rešpektujúci a v maximálnej miere využívajúci jeho prírodné procesy. Zmena klímy, klimatické extrémy, hlavne dlhotrvajúce sucho v posledných rokoch malo za následok oslabenie lesných ekosystémov, nárastu vetrových a podkôrnikových kalamít. Časť oslabenia lesných ekosystémov ide na vrub nesprávneho pestovného manažmentu pri výchove a obnove porastov. Druhá podstatná časť je determinovaná veľkým rozsahom nepôvodných rovnorodých smrekových porastov. Tieto lesné ekosystémy sa vyznačujú oslabením a následne veľkými kalamitami. Do budúcnosti si vyžadujú zmenu ich drevinového zloženia. Klimaxové dreviny, ktoré tvoria viac ako 75 % lesných ekosystémov Slovenska by mali byť čiastočnou zábezpekou ich ekologickej stability. Dubové, dubovo-hrabové a dubovo-bukové lesy pri správnom pestovnom usmerňovaní zameranom na maloplošnú štruktúru a hlúčikový resp. skupinový výber by mali byť v súčasnej ekologickej situácii dostatočne stabilné. Rizikom je diviačia zver, ktorá významne mení ich drevinové zloženie v neprospech duba zimného. Na druhej strane budeme musieť zmeniť názor na hodnotenie funkcie a významu hrabu obyčajného, ktorý sa ukazuje ako stabilizačná drevina v týchto lesných ekosystémoch. Buk lesný tvorí súvislý pás od orografického celku Malých Karpát, cez Biele Karpaty, Strážovské pohorie, Tribeč, Vtáčnik, Kremnické pohorie, Slovenské Rudohorie až po Slánske vrchy a Polonínske Karpaty. Ide o pôvodné rovnorodé bučiny, ktoré s prihliadnutím na ekologické vlastnosti tejto dreviny a možnosti ich obhospodarovania majú predpoklad dobrej ekologickej stability. Napriek skutočnosti, že lesy Slovenska sú v pásme nadmorských výšok od 350 do 800 m v týchto orografických celkoch tvorené práve rovnorodými porastmi buka s dominanciou skupín lesných typov (slt) Fagetum typicum a Fagetum pauper a porasty v týchto slt. majú podmienky pre prirodzenú obnovu, nie vždy dochádza ku zabezpečeniu následného porastu touto cestou. Rovnorodé bukové porasty s prímesou cenných listnáčov a jedle bielej sú dominantné lesné ekosystémy na Slovensku a predstavujú výmeru 493 641,29 ha (NLC 2019). Buk lesný, ktorý má morfologicky srdcovitý koreňový systém a ekologický je tieňomilná drevina, vytvára pri súčasnej škále pestovných koncepcií predpoklad perspektívneho zachovania v týchto rovnorodých porastoch. Na fyziologickú aktivitu drevín bude mať vplyv priebeh počasia. Extrémne dlhšie trvajúce periódy sucha hlavne v jarnom období budú výrazne fyziologicky oslabovať jednotlivé dreviny. Ekonomika asimilačného procesu je výrazne ovplyvnená spotrebou vody, kde základným hodnotiacim kritériom je spotreba vody v g na vyprodukovanie 1 g sušiny. Z tohto pohľadu sa ukazuje ako najekonomickejšia práve drevina buk, pričom slnné dreviny medzi nimi aj duby tvoria druhú nepriaznivú hranicu a sú charakterizované ako nehospodárny spotrebiteľ vody v procese asimilácie. Buk lesný ohľadom na svoju autochtónnosť zachovania v tejto zmenenej klimatickej situácii sa nie vždy zabezpečuje cez prirodzenú obnovu, ktorú v týchto slt chápeme ako automatickú samozrejmosť. Rizikom je krátka obnovná doba spravidla dvojfázový clonný rub na koncentrovanej ploche limitovanej súčasnou legislatívou, ktorá pri tejto forme obnovy a súčasnej klimatickej situácii vedie ku vysokej mortalite náletov, čo následne vyžaduje umelú obnovu alebo významné doplňovanie. Pásové clonné ruby vytvárajú predpoklad koncentrácie obnovnej ťažby na malú plochu, čo vytvára predpoklad poruchy procesov odrastania bukového náletu. Toto riešenie je síce jednoduchšie a ľahšie pre odborného lesného hospodára, ale nepriaznivé pre vývoj budúceho porastu. Riešenie je pritom veľmi jednoduché. Rozložiť etát obnovnej ťažby na celý porast s dlhšou obnovnou dobou (hlúčikový, resp. skupinový výber). Tento spôsob je čiastočne prácnejším, vyžaduje dobré priestorové rozdelenie porastu na pracovné polia, dobrú dopravnú sieť ale na druhej strane umožňuje lepšie ekonomické zhodnotenie materského porastu, biologické zabezpečenie a vysokú stabilitu následného porastu so synergickým šetrením prvých výchovných opatrení (čistka). V súvislosti s ekonomikou treba dať o popredia otázku času a priestoru pre zabezpečenie kontinuity procesu klíčenia, ujímania no najmä odrastania bukového náletu. Z pohľadu časovej úpravy je potreba uvažovať s dlhšími obnovnými dobami (30-40 rokov), resp. silnejšími uvoľňovacími prebierkami. Následkom je rôznovekosť (mozaiková štruktúra), ktorá vytvára reálny predpoklad vysokej ekologickej stability týchto lesných ekosystémov.
Najväčším rizikom dnes, ale aj v budúcnosti bude smrek obyčajný. Smrek obyčajný pri svojom súčasnom zastúpení v drevinovom zložení lesov Slovenska predstavuje rizikovú drevinu. Ide o zastúpenie smrekových lesov v nadmorskej výške 800-1000 m, resp. 1100 m. Podľa klimatických predpovedí pre Slovensko resp. Európu budú obdobia dlhotrvajúceho sucha početnejšie, nastane, resp. nastáva pokles zrážkových úhrnov počas vegetačnej doby, častejšie sa vyskytujú silné zrážky, silné vetry, resp. až víchrice. Pre túto drevinu s povrchovým koreňovým systémom je rozhodujúca vrstva snehu, ktorá do konca 20. storočia bola do konca apríla každoročnou realitou a zabezpečovala pre ňu dostatočný vlahový resp. následne aj živinový režim. Za posledných 20 rokov je táto realita minulosťou. Uvedená klimatická situácia, zvlášť obdobie sucha – bude mať, v niektorých oblastiach už má vplyv na zníženie ich fyziologickej vitality, zvýšenie rizika požiarov, nástup hmyzích škodcov a hubových ochorení. Táto skutočnosť znamená destabilizáciu smrekových lesných ekosystémov. Podľa prebiehajúcich kalamít hmyzieho charakteru (Ips typhographus.L.) je rozpad smrekových porastov veľmi rýchly a v ďalšom období (10-15 rokov) smrekové ekosystémy v tomto výškovom rozpätí sú skoro 100 % funkčne neisté. Riešenie je výrazné zníženie podielu smreka a jeho podstatné nahradenie pôvodnými drevinami týchto stanovíšť jedľou bielou a bukom lesným. Ak sú spoločenským a ekologickým cieľom stabilné lesy, musíme vážne uvažovať s otázkou výrazného zvýšenia podielu jedle bielej, ale aj buka lesného v drevinovom zložení porastov v týchto nadmorských výškach. Len stabilné lesy sú predpokladom ich trvalosti a plnenia všetkých funkcií.
V súvislosti so zmenou klímy sa potvrdzuje, že lesy s vyšším podielom jedle sú z tohto pohľadu stabilnejšie, ekologicky pružnejšie a ekonomicky efektívnejšie (Nízke Beskydy, Poloniny). Porasty, ktoré majú vysoký podiel jedle bielej hospodária v porovnaní s rovnorodými smrekovými porastmi lepšie s vodou a sú odolnejšie voči extrémnym zrážkam. Kvalita pitnej vody je lepšia, lepšie chránia pôdu. Jedľa biela je považovaná za ekologického stabilizátora, preto je ideálna náhrada za rizikovú drevinu, ktorou je smrek obyčajný. Premena monotónnych smrekových porastov na zmiešané s vysokým podielom jedle a buka znamená celkové zníženie nákladov, zlepšenie ich bezpečnosti a tým zabezpečenia ich trvalej udržateľnosti. Čím skôr si uvedomíme ich náhradu za smrek, tým lepšie budeme pripravení na prebiehajúcu zmenu klímy a výrazne znížime hospodárske a ekologické riziko budúcich porastov.
Pre zachovanie pôvodných lesných ekosystémov Slovenska bude potrebné okrem spomínaných opatrení prejsť v maximálnej možnej miere na pestovné metódy prírode blízkeho obhospodarovania lesa. Tento spôsob hospodárenia je považovaný za účinné adaptačné opatrenie formujúce lepšiu štruktúru lesov ako ich reakciu na zmenu klímy, ktoré vo všeobecnosti zvyšuje ich odolnosť a regeneračnú schopnosť. Zároveň je opatrením zmierňujúcim zmenu klímy, ktoré má potenciál zabezpečiť trvalejší a vyrovnanejší objemový prírastok ako bežné hospodárenie, a tým priaznivo ovplyvňovať bilanciu uhlíka (uhlíková ekonomika). Legislatívne je táto otázka riešená v novele Zákona o lesoch. V programovom vyhlásení vlády dostali tieto metódy hospodárenia prioritu. Okrem potreby vykreovania pracovných postupov HUL pre tento typ hospodárenia a novelizácie vyhlášky o HUL a ochrane lesa, bude potrebné nájsť finančné zdroje, s následnou prestavbou myslenia lesníkov v tomto smerovaní.
Verím, že v tejto rubrike bude miesto pre prezentovanie názorov všetkých lesníkov, ktorí majú otvorené oči zeleného srdca, na ktorom im leží trvalá udržateľnosť našich lesov.
Prof. Ing. Milan Saniga, DrSc.
Katedra pestovania lesa
Lesnícka fakulta TU Zvolen
