Povojnové obdobie v lesnom hospodárstve (4. časť)
Dôsledky Februára 1948 na lesné hospodárstvo
Slovenské lesné hospodárstvo bolo po vojne poplatné všeobecným následkom vojny, vojnovým škodám na základných prostriedkoch a predmetoch, ďalej chýbajúcej techniky a pravdaže personálnej nedostatočnosti najmä vo vysokoškolských kádroch. Nezabúdajme, že Slovensko v období 1919 – 1938 neposkytovalo možnosť vysokoškolského lesníckeho vzdelania. Pri vzniku 2. Československej republiky a Slovenskej Krajiny, museli Slovensko opustiť všetky lesnícke vysokoškolské kádre českej národnosti. Neskôr za Slovenského štátu lesnícke vysoké školstvo síce už opäť zákonom č.188/139 existovalo pod strechou Slovenskej vysokej školy technickej, ale prví absolventi boli k dispozícii až koncom vojny, aj to len v zanedbateľných počtoch.
Napriek tomu sa lesné hospodárstvo pozviechalo, fungoval štátny Dvojročný plán aj v lesnom hospodárstve, ale prišiel Február 1948, ktorý opäť doviedol krajinu do hospodárskeho chaosu i nevídaných personálnych čistiek. Opäť sa všetko zmrazilo, najmä personálna politika utrpela pod vplyvom ideologicky motivovaných preverovacích komisií.
Reorganizácia lesného hospodárstva
S touto situáciou súvisela aj nová reorganizácia lesného hospodárstva, ktorá bola zo všetkých najdivokejšia a najmä k ničomu nevedúca.
Dňa 26.2.1948 prevzal vedenie podniku Štátne lesy Dr. Ing. František Papánek, dovtedajší vedúci študijného oddelenia tohto podniku, ktorý pri tejto príležitosti prehovoril k zhromaždeným zamestnancom. Predstavil nové vedenie Ústredného riaditeľstva štátnych lesov a jeho troch námestníkov. Boli nimi Ing. Karol Kozlík, Ing. Ján Švihra a Ing. Ľudovít Kusý.
Dr. Ing. Papánek začal reorganizovať Ústredné riaditeľstvo štátnych lesov, s platnosťou od 1.10.1948 boli zrušené riaditeľstvá Štátnych lesov (Zvolen, Banská Bystrica, Liptovský Hrádok, Oravský Podzámok a Košice) a naopak správy Štátnych lesov boli premenované na riaditeľstvá Štátnych lesov. Na Slovensku bolo takto odrazu 94 riaditeľstiev ŠL. Základnou jednotkou už neboli správy, ale riaditeľstvá, ktoré sa členili na prevádzkové jednotky – polesia a ochranné okresy. Z trojstupňového riadenia sa stalo dvojstupňové. Okrem toho tu existovali 3 riaditeľstvá lesných železníc (Hronec, Liptovský Hrádok a Zákamenné).
Táto divoká myšlienka s 94 riaditeľstvami štátnych lesov na malom Slovensku určite nebol nápad rozhľadeného právnika a lesníka – nového riaditeľa Štátnych lesov Dr. Ing. Papánka. S najväčšou pravdepodobnosťou to bol edikt Komunistickej strany, ktorá sa snažila celé riadenie národného hospodárstva v tomto pofebruárovom období presunúť čo najbližšie k robotníckej triede, v našom prípade k lesnej prvovýrobe, k lesným robotníkom. Prirodzene, že v takejto situácii človek s dvomi vysokými školami ako Papánek nebol vhodným riaditeľom, reprezentantom pofebruárovej línie a tak už v roku 1950 ho nahrádza vo funkcii riaditeľa Oblastného riaditeľstva štátnych lesov v Bratislave lesný robotník Marek Smída.
Akčné výbory a personálne čistky
Personálne čistky pokračujú založením akčných výborov na očistenie úradov od politicky nespoľahlivých ľudí.V celej krajine sa húfne začali zakladať tzv. akčné výbory, ktorých jedinou úlohou bolo očistiť štátne úrady od politicky nespoľahlivých elementov. Táto epidémia neobišla ani Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy.
Už 28.2.1948 bol na odbore VII. povereníctva (prednosta Dr. Ing. Ľudovít Macko) založený akčný výbor na preverovanie pracovníkov. Jeho zloženie bolo nasledovné:
Predseda akčného výboru:
Ing. Zoltán Hinterbuchner, lesný koncipista
Členovia akčného výboru:
Ing. Gustav Minárik, hlavný ministerský komisár
Hubert Nižňanský, lesný elév
Jozef Šomšák, lesný akcesista
Božena Kyšková, kancelárska pomocníčka
Všimnime si kto rozhodoval o ďalšom napredovaní lesného hospodárstva: lesný koncipista, lesný elév, lesný akcesista a kancelárska pomocníčka.Prehlásenie pre pána povereníka: „My členovia akčného výboru prehlasujem slávnostne, že sa zo všetkých síl chceme zapojiť do konštruktívnej práce a zaväzujeme sa, prácu vedúcich činiteľov, smerujúcu k povzneseniu blahobytu pracujúcich v ľudovodemokratickej republike podporovať.“
Tento akčný výbor už 2.3.1948 zasadal s cieľom kádrových opatrení. Zachovaný písomný záznam uvádza nasledovné:
Predseda akčného výboru Ing. Zoltán Hinterbuchner poukázal na zmeny v politickom živote a upozornil, že vyvinutie zvýšenej činnosti je bezpodmienečne potrebné. Bolo rozhodnuté zaslať prípis p. povereníkovi s oznámením zostavenia akčného výboru a obežníkom upovedomiť zamestnancov o utvorení akčného výboru.
Návrh členov akčného výboru vonkajších zamestnancov:
Ivan Čabara, lesný revident, Bardejov
Ján Sirský, lesník, Prešov
Rudolf Kriška, lesný, Banská Bystrica
Ján Relko, lesný, Batizovce
Ing. Alexander Kirilin, lesný komisár, Zvolen
Alexander Vyskoč, lesný elév, Medzilaborce
Rozhodlo sa o personálnych zmenách podľa dochovanej listiny takto:
a) na ústredí:
Prejednané boli prípady:
Ing. Július Brúder, exponent starého režimu, nemeckej národnosti – preložiť na lesné oddelenie ONV do Trnavy,
Ing. Matej Benčík, exponent starého režimu, maďarskej národnosti – preložiť na lesné oddelenie ONV Bratislava,
Ing. Jozef Biringer, bývalý exponent Slovenského štátu – preložiť na lesné oddelenie ONV do Banskej Bystrice,
Ing. Alexander Móric - preložiť na podradnejšie miesto.
Súčasne bolo žiadané preloženie politicky spoľahlivých Ing. Pelcnera a Ing. Trebichavského na odbor VII. ako náhrada za preložených zamestnancov.
b) vonkajší zamestnanci:
Ing. Štefan Heiler, bývalý exponent, lesný úradník ONV, lesné oddelenie, Bratislava – penzionovať
František Ďurďák, silný kapitalistický exponent Demokratickej strany a karierista, lesný úradník ONV, lesné oddelenie Čadca - prepustiť
Ing. Vladimír Galvánek, neupotrebiteľný, lesný komisár, ONV lesné oddelenie Prievidza – penzionovať
Ing. Gothard Škop, exponent Demokratickej strany, lesný úradník ONV Stropkov, lesné oddelenie – penzionovať
Ing. Štefan Kopál, lesný komisár ONV lesné oddelenie Prievidza – preložiť
Ing. Alexander Vorák, lesný radca ONV lesné oddelenie Rožňava – penzionovať
Ing. Vojtech Nikel – vyžiadať si reláciu od akčného výboru ONV
Ondrej Petrovaj – Lipták, hlavný obvodný horár Starina – penzionovať
Juraj Klučár, bývalý exponent, obvodný horár Moldava nad Bodvou – preložiť
Jozef Mucha, hlavný obvodný horár Nitra, neupotrebiteľný – penzionovať
Jozef Šagát, exponent bývalého režimu, lesný Liptovská Osada – preložiť
Jozef Dvorštiak, lesný – vyžiadať si reláciu akčného výboru ONV
Ľudovít Rehák, lesný - vyžiadať si reláciu akčného výboru ONV
Jozef Čižmárik, hlavný obvodný horár – preložiť
Ústredný akčný výbor pri Povereníctve pôdohospodárstva a pozemkovej reformy na ďalšom svojom zasadnutí 12.3.1948 rozhodol, aby Ing. Ján Novysedlák, Vojtech Bachňák, Ing. Karol Čajánek a Jozef Žabka boli ihneď daní na dovolenku s čakateľným, z dôvodu, že nedostali dôveru akčného výboru.
Akčné výbory zasadali na celom Slovensku, narobili viac škody ako úžitku, pretože v mnohých prípadoch postupovali podľa subjektívnej averzie voči hodnoteným, podľa ich sympatií k aktuálnym politickým zmenám, podľa ich osobných názorov na politické dianie. Slovenské lesníctvo po Februári 1948 opäť utrpelo nenahraditeľné straty.
Ing. Viliam Stockmann, CSc.
