Prihlásiť

Lesnícka pravda a ochranársky experiment

Užitočná študijná cesta slovenských lesníkov do Česka, Nemecka a Rakúska

Hľadať a nájsť riešenia, vedúce k zlepšeniu postavenia lesníctva na Slovensku, oboznámiť sa s hospodárením v lesoch Českej republiky vzhľadom na kalamitnú situáciu na Vysočine a so spôsobom obhospodarovania lesov v Národnom parku Šumava v Čechách, v Národnom parku Bavorský les a v Rakúsku. Takto bol pomenovaný cieľ študijnej cesty 48 lesníkov, členov Združenia obecných lesov Slovenskej republiky, Slovenskej lesníckej komory, Národného lesníckeho centra, Lesov SR, zástupcov neštátnych lesov a spoločnosti Pro Populo Poprad, obhospodarujúcej lesy Spišského biskupstva. Cesta sa uskutočnila v druhej polovici októbra a priniesla mnoho zaujímavých poznatkov.

Trojdňová, zaujímavým a pestrým programom nabitá terénna exkurzia, ktorej hlavným organizátorom bol Ing. Milan Dolňan, prezident Združenia obecných lesov SR, potvrdila, že lesníci a vlastníci lesov na Slovensku majú pravdu, ak počas klimatickej zmeny a rozsiahlych vetrových a podkôrnikových kalamít presadzujú aktívny manažment. Lesníci zo Slovenska sa na vlastné oči presvedčili, že ak ochrancovia prírody u nás doteraz argumentovali tým, že v Národnom parku Bavorský les sa proti rozsiahlej podkôrnikovej kalamite nezasahuje a príroda je ponechaná na samovývoj, aby si poradila sama, tak nehovorili pravdu.

V Národnom parku Bavorský les nadobudlo chradnutie smrečín v dôsledku bezzásahového režimu a následného dramatického rozšírenia lykožrúta také rozmery, že v tomto roku začali vo vlastnom území národného parku s intenzívnou sanačnou ťažbou. Dokonca pri tom využívajú efektívne a moderné harvestorové technológie, pretože si uvedomujú, že napadnutým lesom treba pomôcť čo najskôr vyťažením aktívnych chrobačiarov, ktoré sa dnes vyskytujú na obrovských plochách. Lesné cesty v Národnom parku Bavorský les sú v súčasnosti pokryté ihličím z odumierajúcich stromov.

V Národnom parku Šumava ochrancovia prírody podľa miestnych znalých odborníkov na problematiku naďalej iba experimentujú s lesom a prírodou na kalamitných plochách, mimo zrakov verejnosti, vysádzaním smreka a iných drevín v oplôtkoch aj mimo nich (tam kde si „príroda neporadila sama“), ale ich opatrenia nijakým spôsobom účinne nereagujú na nebývalý rozpad lesných porastov. V hrebeňových častiach národného parku tak ostávajú v dôsledku bezzásahu a pod vplyvom sucha a vetra len sivé pahýle vyschnutých stromov na miestach, kde ešte donedávna rástol zdravý a zelený les.

Chrobáka v dreve už „chytať“ nestíhajú 

Ale poďme pekne po poriadku. Prvou zastávkou na dlhej ceste je spoločnosť Městská správa lesů Pelhřimov s.r.o., ktorá hospodári na 2 300 hektároch a od roku 2015 na Vysočine zápasí s kalamitou. V minulom roku vyťažili tamojší lesníci 32 000 kubíkov, v tomto roku už 55 000 kubíkov kalamitnej hmoty. Na obnovovaných plochách vysadili 70 % listnáčov a 30 % ihličnanov, predovšetkým smreka. Ing. Martin Kodeš, prokurista spoločnosti a skúsený lesník hovorí, že dlhodobo upozorňujú na suché a teplé roky, ale politici na tieto apely nereagujú a neprijímajú opatrenia na zadržanie vody v prírode, predovšetkým zmenami v obhospodarovaní poľnohospodárskej pôdy. Lesníci tak ako u nás počúvajú názory ochranárov, že všetko treba nechať na prírodu. „Ak by sme to nechali tak, budú tu rásť iba brezy. To už máme odskúšané. Ale aj breza predsa vyrastie za 40 rokov, nie z večera do rána, a ani potom nedorastie do väčšieho priemeru ako 14 – 17 centimetrov. Takéto drevo sa hodí len na polienka do kozubu. Z čoho potom budú ľudia vyrábať nábytok, z čoho bude stavebné rezivo?!“ kladie si rečnícku otázku Ing. Kodeš. Tak ako aj u nás, radi by dali mestskí lesníci z Pelhřimova šancu jedli, ibaže bez oplotenia ju nedokážu ochrániť pred zverou. Sú presvedčení o tom, že bez zásadného obmedzenia počtu zveri jedľa šancu na prežitie nemá. Čo ich ale trápi najviac je, že lykožrútová kalamita u nich nadobudla také rozmery, že „chytiť“ chrobáka v dreve už nestíhajú.

Na ďalšej zastávke, v Národnom parku Šumava v južných Čechách otázka ďalšieho vývoja stojí inak. Koľko percent územia má ostať v bezzásahovom režime? Ešte v roku 1995 podľa miestneho znalca a dlhoročného lesníckeho odborníka Ing. Josefa Vovesného bolo 13 percent územia bez zásahu na pôvodne 135 najcennejších lokalitách, ktoré mali všetky parametre vzácnych lesných biotopov. V roku 2004 zástupcovia z IUCN (Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov) a mimovládnej organizácie Dúha navrhli rozšírenie bezzásahu až na 30 percentách územia. 23 obcí na Šumave sa však proti tomuto návrhu jednotne postavilo. Ochrana prírody to ale nevzdáva a stále chce presadiť 27-percentný podiel bezzásahového územia. „Ochrancovia prírody hovoria o prírode blízkom lese, ale opak je pravdou, pôvodné sú tu smrekové lesy, podľa ich predstáv teda lesy prírode vzdialené. Smrek tu prevládal už v 19. storočí, smrekové porasty „ľahli“ po polomoch v 60. a 70. rokoch. K zmiešaným porastom z troch drevín, ktoré sú odolnejšie, treba dospieť cieľavedomou činnosťou a rešpektovať pritom stanovištné podmienky, ktoré sú rozhodujúce. Schematické, všeobecné postupy nevedú k ničomu. Sadiť jedľu a buk bez ochrany tu nemá zmysel, spoliehať sa len na sukcesiu nestačí, jednotlivé stromy tu silné vetry zmetú a buk sa sám v týchto podmienkach nezmladí, pretože jeho semeno sa ďaleko nedostane,“ glosuje ochranársky postup plný experimentov Ing. Vovesný.

Zvláštna metodika pri posudzovaní obnovných plôch

V Národnom parku Šumava je realizovaný „biomonitoring za účelom zdôvodnenia ponechania lesov na samovývoj“, takže už jeho zameranie je podľa názoru Ing. Vovesného návodom pre tých, ktorí ho realizujú, aby vybrali tie správne skusné plochy s rozlohou päť árov a zisťovaním počtu jedincov v kruhoch s polomerom tri metre. „Dospievajú tak k mylným záverom, že príroda tu obnoví lesy lepšie ako lesníci a tento záver potom prezentujú na verejnosti. Pri posudzovaní prirodzene sa obnovujúcich plôch na hornej hranici lesa pracujú s kategóriou výskytu od 0 do 500, zistené údaje priemerujú, takže ak na jednej ploche zistia, že na nej nie je nič a na ďalšej nájdu päťsto stromčekov, tak im vyjde priemer 250, čo ale problém Šumavy nevystihuje. Ak na obnovnej ploche spočítajú 1 000 jedincov prirodzeného zmladenia, tak sú radi a vôbec si neuvedomujú, že je to málo a na obnovu lesa to nestačí. Ak nájdu na holine aspoň jeden – dva semenáčiky, už to podľa nich nie je holina...,“ dodáva Ing. Vovesný.

V Národnom parku Bavorský les máme možnosť pozrieť si pralesovitý porast horského zmiešaného lesa na výmere 40 hektárov so 400-ročnými jedľami a úctyhodnou hmotnatosťou 35 kubíkov. Ale vidíme aj lesné cesty v inej časti parku, pokryté zeleným ihličím z usychajúcich smrekov, napadnutých lykožrútmi. Neveriacky krútime hlavou nad takzvanou umelou kalamitou, ktorú tu vytvárajú zrúbaním statných smrekov, ponechaných na zemi. Prezeráme si rozsiahle kalamitné plochy, vyťažené harvestorom a kopy naukladaného dreva, pripraveného na odvoz. Miestni hovoria, že v tejto časti začali ťažiť drevo až v tomto roku. Podľa znalcov miestnych pomerov je to už neskoro, pretože podkôrniková kalamita tu nadobudla také rozmery, že ju nebudú stíhať spracovávať.

V cirkevných lesov v Hornom Rakúsku pracujú výhradne s prirodzeným zmladením 

Našou poslednou zastávkou je hornorakúska obec s niečo vyše 1 300 obyvateľmi Aigen-Schlägel. Sídlia v nej premonštráti, ktorí vlastnia lesy už viac ako 800 rokov. V súčasnosti hospodária na výmere 6 500 hektárov. Na náučnom chodníku názorne demonštrujú spôsob hospodárenia v lesoch, ktoré navštevujú lesníci, majitelia lesov, akademici i laici z celej Európy.

Sprevádzajú nás odborný lesný hospodár pán Klaufenberg a lesník pán Kazlinger, ktorý na úvod zdôrazňujú, že pri obnove tunajších porastov pracujú výhradne s prirodzeným zmladením, využívajúc semenné roky. Snehové polomy v 50. rokoch minulého storočia znamenali obrat v ich prístupe k obhospodarovaniu lesov. Vtedajší správca pán Reininger v roku 1960 zaviedol zákaz výrubu smreka v hornej etáži. Odvtedy začali tunajší lesníci cieľavedome pracovať s cieľovými stromami a cieľovými hrúbkami.

„Prvou podmienkou pre uplatňovanie tohto spôsobu hospodárenia je hustá lesná sieť, u nás dosahuje 42 metrov na hektár. Každých 50 metrov sa v porastoch nachádzajú približovacie linky pre traktory. Druhou podmienkou je vlastný, spoľahlivý a zodpovedný personál v ťažbovej činnosti. Do tretice sú nevyhnutnou podmienkou úspechu relatívne nízke stavy zveri. Výberkové lesy sú u nás na jednej tretine obhospodarovanej plochy. Jednotlivý výber pritom vychádza z princípu lesa malých plôch, takže je viazaný na menšie výmery obhospodarovaného lesa, v našom prípade sú to výmery približne 100 hektárov,“ vysvetľuje pán Klaufenberg.

Na viacerých miestach priamo v lesných porastoch dostávame mnoho podrobných informácií o skúsenostiach a postupoch miestnych lesníkov, ktoré si zaslúžia osobitný článok. Zverejníme ho v našom časopise LES & Letokruhy určite v niektorom z najbližších vydaní. Čo ale považujeme za potrebné uverejniť už dnes je poďakovanie Združeniu obecných lesov Slovenskej republiky za prípravu a priebeh študijnej cesty, ktorá bola nepochybne pre všetkých jej účastníkov zaujímavá a inšpirujúca.

Jozef Marko

Hlavné správy

Deň zeleného lesa regiónu Šariš – Spiš: Najcitlivejšou témou postoj vlastníkov pôdy k návrhu Programu starostlivosti o Chránené vtáčie územie Levočské vrchy

Deň zeleného lesa regiónu Šariš – Spiš: Najcitlivejšou témou postoj vlastníkov pôdy…

Aktuálne

ÚNIA regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska na sociálnej sieti informuje o priebehu Dňa zeleného lesa regiónu Šariš – Spiš, ktorý...

Prečítajte si viac
Drevárska fakulta Technickej univerzity vo Zvolene o stretnutí so zástupcami spoločnosti PRP: Možnosti spolupráce vo vede, výskume, záverečných prácach, stážach a praxi

Drevárska fakulta Technickej univerzity vo Zvolene o stretnutí so zástupcami spoločnosti PRP:…

Aktuálne

Katedra drevárskych technológií Drevárskej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene informuje na sociálnej sieti o tom, že na 22. apríla 2024 pripravila...

Prečítajte si viac
Analýza: Premnoženie raticovej zveri

Analýza: Premnoženie raticovej zveri

O čom sa píše

V posledných rokoch sme zaznamenali výrazný nárast počtu raticovej zveri a veľkosti ich geografického areálu, pričom došlo k jej premnoženiu. To malo dopad...

Prečítajte si viac
Názor: Keď zlodej kričí - chyťte zlodeja

Názor: Keď zlodej kričí - chyťte zlodeja

Aktuálne

Toto prirovnanie mi prišlo na um, keď som čítal rozhorčenie bývalého štátneho tajomníka Ministerstva životného prostredia SR Michala Kiču. Demokrata...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora