Nechcú rozsiahle holiny

Ako lesníci z Vojenských lesov a majetkov š. p. zvládajú nielen kalamitu v Sklenom

Štátny podnik Vojenské lesy a majetky (VLM) sa musí na svojich odštepných závodoch (OZ) vyrovnávať s rôznymi kalamitami. Na OZ Malacky „úraduje“ hrebenárka, podkôrny hmyz, vietor a sucho, na OZ Kežmarok vietor a podkôrny hmyz a na Správe lesov Pliešovce, Lesnom celku Sklené pri Turčianskych Tepliciach, kombinácia podkôrneho hmyzu a vetra. Za roky 2010 až 2018 z celkového objemu ťažby dreva pripadá na náhodnú ťažbu v poškodených lesných porastoch takmer 53 percent. Za ostatné roky objem náhodnej ťažby napadnutých stromov každým rokom narastá. S generálnym riaditeľom VLM Ing. Jánom Juricom sme hovorili o tom, ako vojenskí lesníci zvládajú nielen rozsiahlu kalamitný stav v ihličnatých lesných porastoch v Sklenom, ale celý tento problém.

„Pri výskyte akejkoľvek kalamity v lesných porastoch ako je napríklad v Sklenom používame na zameriavanie plôch presný americký GPS prístroj značky Trimble. Zmeranú napadnutú alebo poškodenú plochu zakreslíme do ortofotomapy a do porastovej mapy. Po zistení výmery a zásoby drevnej hmoty v poraste vieme, aké množstvo lesných porastov je kalamitou poškodené. Na základe elektronickej databázy so všetkými údajmi, určenými vyhláškou o lesnej hospodárskej evidencii, ktorou disponujeme od roku 2004 a evidujeme v nej množstvá vyťaženého dreva pomocou čiarových kódov, dokážeme následne zistiť, aká sortimentácia, to znamená kvalita drevnej hmoty, nám z porastu ubudne a ako dokážeme toto drevo na trhu ekonomicky zhodnotiť,“ uvádza ma do problematiky J. Jurica.

Po takomto dôkladnom, rýchlom a efektívnom zmapovaní stavu kalamity za celú lokalitu, či už ide o kalamitu vetrovú, podkôrnikovú alebo snehovú, naplánuje správca alebo riaditeľ závodu použitie všetkých potrebných ťažbových a dopravných technológií. Ak je potrebné dobudovať v kalamitnej lokalite lesnú cestnú sieť, tak sa okamžite začne s jej budovaním. Zároveň začínajú vojenskí lesníci v tejto fáze rokovania s odberateľmi dreva a zabezpečujú potrebné množstvo sadeníc na obnovu kalamitných plôch. Všetky tieto činnosti je potrebné čo najviac zosynchronizovať, aby nedochádzalo počas spracovania napadnutých lesných porastov k zastaveniu ozdravného procesu v napadnutých lesných porastoch.

Dôraz na bezpečnosť, efektivitu a ergonómiu

„Pri spracovávaní kalamity využívame efektívne ťažbové technológie, to znamená harvestory, procesorové lanovky a vývozné súpravy, trakčné navijáky a podobne. V Kežmarku využívame v ťažbe metódu celých stromov, ktoré približujeme na odvozné miesta aj s korunovou časťou. Približujeme ich na odvozné miesta, na ktoré sa presúva operátor na bagrovom podvozku s procesorovou hlavicou, ktorou stromy odvetvuje, manipuluje kmene a vyrába sortimenty. Operátor pracuje celý čas v kabíne, v teple. Výrazne sa tak zvyšuje bezpečnosť, ergonómia a efektivita práce. Navyše je v porastoch spracovaných touto technológiou zabezpečená ochrana lesa pred rozširovaním podkôrneho hmyzu v poťažbových zvyškoch.

V Malackách po prerezávkovom zásahu vyťahujeme tenkú hmotu z prerezávok, čím preventívne chránime boriny nielen pred podkôrnym hmyzom, ale aj ohňom. Asanáciu poťažbových zvyškov realizujeme buď frézovaním alebo vyvezením a prípadne chemickým postrekom dovolenými prípravkami. Ochranu lesa pozemným postrekom realizujeme aj na porastové steny pri už spracovaných plochách, takzvaných kalamitiskách, najmä na južných stranách kalamitných plôch, ktoré primárne vyhľadávajú viaceré druhy podkôrneho hmyzu. Ekonomický profit pri spracovaní kalamitou (biotickou a abiotickou) napadnutých lesných porastov dosahujeme aj zo spracovania biomasy, ktorá tak neostáva v lese ako základ pre šírenie ďalších generácií podkôrneho hmyzu. Biomasu spracovávame tiež z hmoty, vyberanej aj z ťažkých, náročných terénov. Význam tohto postupu spočíva tiež v tom, že haluzina sa nemusí uhadzovať a páliť. Vlhká a zelená hmota z takzvaných chrobačiarov (stromov, ktoré sú už napadnuté lykožrútom, ale vizuálne sa javia ako „zelené“ a zdravé) je pred samotným štiepkovaním posúvaná do drviča, pretože štiepkovač by ju bez tejto predprípravy nebol schopný spracovať,“ popisuje lesnícke postupy J. Jurica.

Vojenskí lesníci kladú veľký dôraz na prednostné spracovanie aktívnych chrobačiarov, asanáciu kalamitnej hmoty chemickým postrekom na odvozných miestach alebo priamo v porastoch, ak haluzina z nich ešte nie je vyvezená. Veľmi dôležitý je podľa nich aj prednostný odvoz kalamitou napadnutých stromov. Čo sa týka predaja drevnej hmoty, nikto ich nemôže upodozrievať z nekalých praktík, pretože systém, ktorý implementovali, žiadne nekorektné konanie nepripúšťa.

Expedícia drevnej hmoty je v reálnom čase evidovaná vďaka kamerám, umiestneným na odvozných cestách, ktoré snímajú príchod a odchod nákladných áut a dva parametre – evidenčné číslo vozidla a RFID kód, ktorý môže byť použitý len raz, pretože čítačka ho po nasnímaní zničí. Navyše každému pohybu vozidla priradí systém reálny čas. Prostredníctvom elektronickej evidencie dreva (EVD) je drevná hmota prijatá do evidencie do 24 hodín od vyťaženia. Systém umožňuje na fotografiách alebo v reálnom čase vizuálnu kontrolu, či hmota uvedená na dodacom liste súhlasí s naloženou a odvezenou hmotou. Je to samostatný, ostrovný systém s fotovoltaickými panelmi a veternou turbínou. Prostredníctvom wifi siete sú dáta z kamier a snímačov prenášané online do systému. Takže vojenskí lesníci majú v rukách transparentný a efektívny nástroj proti akémukoľvek nekorektnému nakladaniu s drevom. A nielen s tým kalamitným.