Archív časopisu LES & Letokruhy

LIGNUMEXPO LES 2016
(27.9. – 30.9.)

Posledný septembrový týždeň sa na výstavisku Agrokomplex v Nitre niesol v duchu lesnícko-drevárskom: už tradične sa otvorili brány medzinárodného veľtrhu LIGNUMEXPO LES. Drevárska výstava mala svoj jubilejný 20. ročník, lesnícka výstava sa konala po 16-tykrát.

Na slávnostnom otvorení prehovoril k prítomným štátny tajomník rezortu pôdohospodárstva Gabriel Csicsai, po ňom generálny riaditeľ výstaviska Agrokomplex Mário Dinga a poverený generálny riaditeľ štátneho podniku LESY SR Jozef Staško. Všetci traja vyslovili presvedčenie, že veľtrh bude úspešný. Skutočnosť, že LIGNUMEXPO je organizovaný s podporou európskej federácie výrobcov drevospracujúcich technológií EUMABOIS, dodáva veľtrhu medzinárodnú prestíž.

Výstavná plocha 12 tisíc m³, viac ako 160 vystavovateľov a spoluvystavovateľov zo Slovenska, Čiech, Rakúska, Nemecka, Talianska a Poľska. To sú základné údaje, rámcujúce parametre veľtrhu. Program výstavy bol pomerne bohatý, i keď jeho značná časť bola orientovaná na odbornú verejnosť, čo sa podpísalo na návštevnosti. Zväz spracovateľov dreva SR pripravil tematicky orientované semináre, nazvané Drevársky, Drevostavbársky a Nábytkársky deň. Hneď v prvý deň výstavy sa uskutočnila prednáška Transparentný trh s drevom, na ktorom poverený generálny riaditeľ štátneho podniku LESY SR Jozef Staško predstavil odbornej verejnosti Nové zásady a priority obchodnej politiky. So záujmom sa stretol aj seminár o skúsenostiach s predajom dreva na pni.

V tomto príspevku by sme sa chceli podeliť s praktickými skúsenosťami pri porovnávaní prístupov v ochrane lesa na ochrannom obvode Tatranská Javorina, ktorý je organizačnou zložkou Štátnych lesov Tatranského národného parku.

Porovnávame tu obdobie rokov 1995 – 2002, keď sa pri premnožení podkôrneho hmyzu úspešne použila aktívna diferencovaná ochrana a obdobie po roku 2002, keď orgány štátnej ochrany prírody a krajiny začali po nadobudnutí účinnosti zákona č. 543/2002 Z.z. silovo presadzovať „pasívnu ochranu“. Ignorovali varovania lesníkov o možnom veľkoplošnom rozpade lesov v dôsledku nevykonávania opatrení proti premnoženému lykožrútovi v 5. bezzásahovom stupni. Tieto varovania vychádzali nielen z teoretických, ale aj z vlastných praktických skúseností – z obdobia rokov 1995 - 1996, keď bola vynaložená obrovská pracovná a finančná námaha, aby sa zvládla veľká lykožrútová kalamita v Tatranskej Javorine. Okrem toho už vtedy bola známa aj situácia s premnožením lykožrúta v Bavorskom lese, na Šumave a v Poľsku.

Zhovárame sa s Ing. Jaroslavom Regecom,
vedúcim služobného úradu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

Čo Vás po nástupe do funkcie, ako človeka s lesníckym vzdelaním, v našom lesnom hospodárstve prekvapilo? Alebo ste už vstúpili do známeho prostredia?

Lesnému hospodárstvu sa venujem zhruba 20 rokov, ako bývalý zamestnanec štátnych lesov, či neskôr znalec v oceňovaní lesa a spracovávaní ekonomických analýz hospodárenia v lese. V tomto období som získal skúsenosti tak v štátnom, ako aj v neštátnom lesníckom sektore. Téma lesného hospodárstva a priamo k nemu nadväzujúcich odborných oblastí mi po odbornej stránke nie je neznáma oblasť. Je však pravda, že pohľad zo strany štátneho úradníka je pre mňa novinkou. A čo ma najviac prekvapilo?  Slabá verejná mienka o lesníkoch, slabá mediálna podpora ich nezastupiteľnej činnosti. Z vlastných skúseností viem, že to, čo „predávajú“ verejnosti ochranári, je výsledok práce generácií lesníkov, ktorí svojím uvedomením už v minulosti chránili krajinu a zaujímavé územia. Predpokladám, že nielen lesnícka verejnosť si už všimla snahu a kroky realizované naším ministerstvom o zlepšenie tohto „verejného a mediálneho“ obrazu a prezentovania práce lesníkov.