Skúsenosti z praxe pri porovnávaní prístupov v ochrane lesa v chránenom území

V tomto príspevku by sme sa chceli podeliť s praktickými skúsenosťami pri porovnávaní prístupov v ochrane lesa na ochrannom obvode Tatranská Javorina, ktorý je organizačnou zložkou Štátnych lesov Tatranského národného parku.

Porovnávame tu obdobie rokov 1995 – 2002, keď sa pri premnožení podkôrneho hmyzu úspešne použila aktívna diferencovaná ochrana a obdobie po roku 2002, keď orgány štátnej ochrany prírody a krajiny začali po nadobudnutí účinnosti zákona č. 543/2002 Z.z. silovo presadzovať „pasívnu ochranu“. Ignorovali varovania lesníkov o možnom veľkoplošnom rozpade lesov v dôsledku nevykonávania opatrení proti premnoženému lykožrútovi v 5. bezzásahovom stupni. Tieto varovania vychádzali nielen z teoretických, ale aj z vlastných praktických skúseností – z obdobia rokov 1995 - 1996, keď bola vynaložená obrovská pracovná a finančná námaha, aby sa zvládla veľká lykožrútová kalamita v Tatranskej Javorine. Okrem toho už vtedy bola známa aj situácia s premnožením lykožrúta v Bavorskom lese, na Šumave a v Poľsku.

Kompetentné orgány životného prostredia varovania nebrali do úvahy, pokračovali v prieťahoch, situáciu si nepreverovali v teréne, nezohľadňovali odborné názory ako ŠL TANAP-u tak aj štátnej odbornej kontroly ochrany lesa (Lesníckej ochranárskej služby) na danú problematiku a nevyužili zákonnú možnosť výnimky na predchádzanie mimoriadnej udalosti (§29 Zákona 543/2002 Z.z.). Výsledok sa musel zákonite prejaviť.

Po zvládnutej lykožrútovej kalamite z rokov 1995-1996 a stabilizovanej situácii (v roku 2002 v lesoch Tatranskej Javoriny bolo iba cca 1000 m³ napadnutých smrekov), od roku 2003 do roku 2013 lykožrút v bezzásahovej zóne (umelo a nekoncepčne určenej) zničil cca 144 000 m³ (390 ha lesa) a v jej bezprostrednom okolí ďalších cca 65 000 m³ (170 ha lesa)!!! Spolu je to 209 000 m³ (560 ha lesa).

To nie je konečný stav, rok čo rok pribúdajú ďalšie desiatky hektárov zničeného lesa. Je potrebné zdôrazniť, že severná časť TANAP-u vôbec nebola zasiahnutá rozsiahlou vetrovou kalamitou v roku 2004, priestor pre premnoženie lykožrúta vytvoril svojou úmyselnou nečinnosťou človek, na základe zákazov a obmedzujúcich požiadaviek orgánov ochrany prírody.

Veci treba vidieť v súvislostiach, preto krátky pohľad do minulosti

Oblasť Tatranskej Javoriny sa už od 16. storočia intenzívnejšie využívala na pastvu, dokonca sa tu odohrávali zdĺhavé boje o hraničné pasienky na rozhraní Vysokých a Belianskych Tatier. V roku 1759 tu vybudoval František Horváth z Plavča železné huty a hámre. Chudobné ložiská rudy sa ale v Javorovej doline rýchlo vyčerpali a ruda sa tu dovážala zo vzdialených obcí. V roku 1875 javorinské huty prebudovali na lepenkáreň, ktorá zanikla v roku 1935.

V rokoch 1879 – 1936 patrila javorinská oblasť pruskému kniežaciemu rodu Hohenlohe. V roku 1916 knieža odpredáva drevo na pni českotešínskej drevárskej firme Glesinger, ktorá v priebehu 13 rokov vyrúbala les na výmere 742 ha. Tieto plochy sa zalesňovali smrekom s neznámym pôvodom. Od roku 1936 sa stáva vlastníkom javorinského panstva československý štát. V roku 1949 vzniká Tatranský národný park

Z uvedeného vyplýva, ako minulosť veľmi ovplyvnila tunajšie lesy. Javory, ktoré tu mali predtým výrazné zastúpenie a po ktorých sú pomenované miestne lokality, sa z tejto časti Tatier takmer vytratili. Zhoreli v milieroch uhliarov, v hutách a hámroch javorinských železiarní alebo boli vyrúbané pri spomínaných veľkoplošných holoruboch. Najpôvodnejšie porasty sa zachovali iba v záveroch dolín, v ťažko prístupných lokalitách.

Národné prírodné rezervácie (NPR) – Javorová dolina, Bielovodská dolina a Belianske Tatry, ktoré spadajú pod ochranný obvod Tatranská Javorina v správe Štátnych lesov TANAP-u (tvoria až 97 % výmery ochranného obvodu), vznikli v roku 1987 s cieľom zachovať a chrániť svojim geologickým vývojom a stavbou jedinečné geomorfologicky a lesnícky významné územie s bohatstvom flóry a fauny pri ich racionálnom turisticko-vlastivednom využívaní. Sú to prírodné rezervácie, v ktorých lesné a kosodrevinové porasty tvoria základ pre zachovanie prirodzene sa vyskytujúcich drevín a krov na tomto území. Pritom nesmieme opomenúť dôležité ochranné funkcie tunajších lesných porastov – protierozívnu, vodohospodársku, protilavínovú, brehoochrannú a klimatickú.

NPR v tom čase vznikali ako reakcia na urbanizačné zámery v TANAP-e. Aj to je dôvod, prečo dnes NPR na území národného parku zaberajú aj tie územia, ktoré nemajú až takú vysokú prírodnú ochrannú hodnotu, ako sa od tejto kategórie chránených území žiada. Autori návrhov pôvodne ani nepočítali s tým, že by v bezzásahovom režime mali byť celé výmery prírodných rezervácií.

V priemere vo všetkých NPR TANAP-u, ktoré sú v lesnom hospodárskom celku Vysoké Tatry, už v tom čase navrhovali ponechať na samovývoj iba 18% územia. Na zvyšku, hlavne pokiaľ ide o lesy, sa mala vykonávať riadna starostlivosť o lesy.

Veľké zmeny už priniesol zákon č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Územie všetkých, v tom čase ešte štátnych prírodných rezervácií, bez rozdielu tento zákon zaradil do najprísnejšieho 5. stupňa ochrany prírody. V tom období bolo možné ale vykonávať aktívnu ochranu. Prioritnou snahou lesníkov a ochranárov bolo zabrániť rozpadu alebo zániku predmetu ochrany v týchto územiach. Po nadobudnutí účinnosti zákona č.543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny začali orgány ŠSOPaK uplatňovať „pasívnu ochranu“. Rozpad alebo zánik chránených území a predmetu ochrany v nich sa považuje za súčasť prírodných procesov.

...

(Celý text si môžete prečítať v aktuálnom vydaní mesačníka LES & Letokruhy)