Pozrime sa na genézu vývoja slovenskej ochrany prírody od nežnej revolúcie. Prvým krokom z roku 1994 Z.z. bola zmena niektorých chránených krajinných oblastí (CHKO), respektíve ochranného územia TANAP-u na národné parky (Východné Karpaty, Slovenský kras, Slovenský raj, Malá Fatra, Veľká Fatra) zákonom č. 287/1994 Z.z. Tým istým zákonom naša ochrana prírody zjednotila ochranné podmienky jednotlivých kategórií maloplošných chránených území (MCHÚ), z ktorých však väčšina bola zriadená pred nežnou revolúciou. Dovtedy totiž každé MCHÚ malo vlastný zriaďovací predpis – obvykle vyhlášku , koncipovanú na základe dialógu s užívateľom pozemkov a odsúhlasenú nielen príslušným ekonomickým rezortom, ale aj celou vládou. A nový zákon o ochrane prírody a krajiny č.543/2002 Z.z. tento totalitný stav nielenže prevzal, ale ešte aj pritvrdil!