História parku v Topoľčiankach

Štátny podnik Lesy Slovenskej republiky popri svojom hlavnom predmete činnosti – obhospodarovaní bezmála polovice výmery lesov na Slovensku – venuje značnú pozornosť údržbe a obnove objektov a areálov, ktoré sú v jeho správe a historicky súvisia s lesníctvom, resp. poľovníctvom. Jedným z takýchto areálov je park v Topoľčiankach, bezpochyby skvost a unikát.

Park v Topoľčiankach patrí k najvýznamnejším prírodne krajinárskym parkom na Slovensku. Tento štýl vznikol v 18. storočí v Anglicku ako dôsledok postupného uvoľňovania štruktúry francúzskeho barokovo-klasicistického parku a rokokovej záhrady. Jeho základnou požiadavkou je priblížiť sa čo najviac k voľnej prírode, preto disponuje všetkými priestormi, ktoré sú účelne doplňované skupinami stromov až malých porastov, vodnými plochami a v konečnej fáze prechádza pozvoľne do okolitej prírody. Tento smer zachvátil pomerne rýchlo celú Európu a preto boli staršie objekty prebudovávané na tento štýl. Nedostatok odborníkov na jednej strane a konzervatívne postoje majiteľov na druhej strane vytvorili nakoniec spravidla zmiešané parkové objekty zmiešaného slohu, pričom pravidelnosť sa zachovávala najčastejšie v blízkosti hlavnej budovy. Prírodno-krajinárske parky vlastne napodobňujú a idealizujú voľnú prírodu. Cesty stratili svoj dekoratívny charakter, sú plne účelové a sprevádzajú návštevníka jednotlivými prírodnými scenériami. Rozhodujúce sú porasty drevín, ktoré tvoria malebné zákutia vo veľkých plochách trávnikov. Voda sa vyskytuje v prirodzených tvaroch a terén je modelovaný nepravidelne. Koncom 18. storočia sa začalo v okrasnom sadovníctve niekdajšieho Uhorska presadzovať heslo, ktoré už v západoeurópskych štátoch dávno skončilo, víťazné ťaženie „Späť k prírode“. Aj na území Slovenska prežívali parky významné zmeny. Odstraňoval sa francúzsky sloh a nahradzoval sa anglickým štýlom, pri ktorom sa zjemňovala hranica medzi parkom a jeho okolím. S výsadbou Topoľčianskeho parku sa začalo v období, keď bol vlastníkom panstva Ján Keglevich, ktorý mal vzťah k záhradníctvu ako praktickej ľudskej činnosti. Popri tejto ušľachtilej záľube mal zmysel aj pre úpravy okrasných záhrad a parkov. Pravdepodobne v polovici 19. storočia povolal do svojich služieb nemeckého záhradníka G. Gillemota, aby zrenovoval park podľa vtedajšej módy. V podstate však bolo nutné totálne prebudovanie parku podľa anglického slohu. Záhradník mal veľmi ťažkú úlohu, pretože jeho predstavy a projekty boli obmedzené terénnymi možnosťami...