Cieľové stromy základom kvality bukových porastov

Osobitne dôležitá je výchova v porastoch do 50 rokov, keď ešte možno zásadnejšie ovplyvňovať najmä kvalitatívnu produkciu.

Aj pri posudzovaní kvalitatívnej stránky výchovy bukových porastov je významná otázka začiatku výchovy. Je známe, že o kvalite porastu sa rozhoduje v najmladších rastových fázach a neskôr je už prakticky nemožné jej podstatnejšie ovplyvnenie. Výhodné je s výchovou začať už v mladinách (Réh 1968), respektíve najneskôr v žŕdkovinách (Štefančík 1974). Z pohľadu kvality (kmeňa a koruny) je žiaduce s výchovou začať čo najskôr a miernymi zásahmi.

Pri hodnotení kvality porastov treba rozlišovať dva prístupy (spôsoby). Pri prvom hodnotíme akosť (kmeňa, koruny) pri všetkých stromoch sledovaného porastového súboru, čiže hovoríme o hromadnej kvalite porastu. V druhom prípade, keď sú predmetom hodnotenia len také stromy, ktoré dosahujú vymedzené stupne akosti kmeňa a koruny zase hovoríme o vymedzenej (výberovej) kvalite porastu (Štefančík 1976). Túto reprezentujú nádejné stromy, ktoré sa určujú v mladších rastových fázach (do veku 30-40 rokov) a sú určitou rezervou (približne 2-násobnou) pre neskorší výber cieľových stromov, ktoré sa určujú spravidla v polovici rubného veku. Uvedené dve kategórie (nádejné a cieľové stromy) súhrnne predstavujú kategóriu tzv. stromov výberovej kvality. Väčšinou sú to najhrubšie a najvyššie stromy v poraste s najlepšími znakmi kvality kmeňa a koruny, pri rešpektovaní určitého priestorového usporiadania. Zároveň sa predpokladá, že vypestovaním takýchto jedincov sa získajú najhodnotnejšie sortimenty (dýharenské a piliarske výrezy). Z pohľadu lesníckej praxe je zámerom získať čo najviac takých sortimentov, ktorých predajom možno dosiahnuť maximálne finančné zhodnotenie.

Počet cieľových stromov, ktoré je potrebné v poraste vyznačiť a dopestovať závisí od rôznych faktorov (stanovište, genetická kvalita porastu, poškodenie kmeňov a podobne). V podmienkach slovenských lesov sa odporúča 120 až 200 cieľových stromov na 1 hektár. Okrem uvedených činiteľov treba podotknúť, že doterajšie poznatky výskumu i praxe naznačujú rozdielny finančný efekt v závislosti od spôsobu výchovy (Hein et al. 2007; Štefančík, Róth 2014).

Aké sú výsledky dlhodobého výskumu? To sa dočítate v aktuálnom vydaní časopisu.
Doc. Ing. Igor Štefančík, CSc.
Národné lesnícke centrum, Odbor pestovania a produkcie lesa