Slovensko je lídrom v zásobách odumretého dreva v Európe!

Na Slovensku je priemerne dostatok až nadbytok odumretého dreva. Preto sa nejaví ako zvlášť žiaduce zvyšovať jeho množstvo ďalším úmyselným ponechávaním v lesoch. 

Odumreté (mŕtve) drevo (odumretá dendromasa) je prirodzená súčasť lesov. Vzniká výsledkom rastového procesu drevín, ktoré odumierajú buď dosiahnutím fyzického veku jedincov, alebo sú predčasne poškodené abiotickými (najčastejšie vietor a sneh, často sucho), biotickými (najčastejšie podkôrnym hmyzom pri ihličnatých drevinách) alebo antropogénnymi faktormi (v minulosti napríklad imisie). Na súčasné množstvo odumretého dreva v lesoch preto podstatne vplýva najmä doterajší historický vývoj a pôsobenie uvedených negatívnych faktorov, zároveň je však kľúčový aj vplyv manažmentu – ponechávania či neponechávania dreva v lesoch. Podľa výsledkov Národnej inventarizácie a monitoringu lesov (NIML) SR (2005-2006) dosahujú celkové priemerné hektárové zásoby mŕtveho dreva na Slovensku (s kôrou, lesy na lesných aj nelesných pozemkoch spolu) 38±2 m³, čo z celkovej zásoby živých stromov zistenej v NIML (hrubina bez kôry) predstavuje takmer 15 percent.

 

Aké faktory vplývajú na množstvo ponechaného dreva?

Množstvo vyskytujúceho sa odumretého dreva v lesných porastoch závisí od viacerých faktorov, ako je doterajší a súčasný manažment, drevinové zloženie lesa, prírodné a produkčné pomery, vek stromov, poškodenie lesa a ďalšie.

Hádam najdôležitejší je typ manažmentu závislý od funkcie a kategórie lesa. V lesoch, ktoré prioritne plnia produkčnú funkciu je prvoradým záujmom čo najvyššie zužitkovanie všetkej vyprodukovanej drevnej suroviny. V intenzívne obhospodarovaných plantážach sa preto spracúva maximum a v lese sa neplánuje úmyselne ponechávať žiadne množstvo odumretého dreva. Najmä pri energetickom využití biomasy je možné naozaj spracovať takmer všetku drevnú hmotu, vrátane tenčiny či dokonca asimilačných orgánov.

Množstvo ponechaného dreva však súvisí  aj s efektivitou priblíženia a spracovania, keď sa toto ponecháva hlavne kvôli vyšším nákladom na spracovanie ako sú konečné výnosy. Typickým príkladom sú výchovné ťažby v mladých porastoch, kde sa vyťažené drevo často ponecháva bez akéhokoľvek využitia.

V lesoch s menej intenzívnym manažmentom ostáva podstatne viac odumretého dreva. Sú to napríklad ochranné lesy, kde na ponechané množstvo tiež vplývajú výnosy (nižšia kvalita) a náklady (ťažšie terénne a technologické podmienky). Najviac odumretého dreva (pri normálnych pomeroch) sa nachádza v porastoch ponechaných na prirodzený samovývoj – v pralesoch a prírodných lesoch. Tam prakticky nedochádza k odstraňovaniu žiadnej drevnej hmoty človekom. V európskych pralesoch sa priemerný objem mŕtveho dreva pohybuje medzi 40 a 200 m³.ha^-1 (WWF 2004). Najvyššie množstvá odumretého dreva z pralesov Slovenska udávajú Saniga, Schűtz (2002) z Dobročského pralesa, kde na výskumnej ploche založenej v štádiu rozpadu zistili hodnoty 400 až 450 m³.ha^-1. Tento prales reprezentuje veľmi produkčné stanovištia s nameranou maximálnou zásobou (roky 1958-1978) v štádiu optima vo výške až 1000-1200 m³.ha^-1. Možno povedať že aj najvyššie zásoby odumretého dreva pri normálnom vývoji neprekračujú zhruba 1/3 zásob živých stromov. Maximálny pomer až 40 percent sa zistil na výskumnej ploche nachádzajúcej sa v štádiu rozpadu.

 

Z hľadiska drevinového zloženia porastov sa v množstve odumretého dreva podľa NIML SR zistili určité rozdiely (viac odumretého dreva všeobecne v porastoch jedle, smreka, buka, oproti porastom borovicovým, mäkkým listnáčom či porastom prípravných drevín), no i tu je asi väčším vplyvom spomínaný doterajší manažment než vlastné drevinové zloženie porastov.

Vplyv veku (vyjadrený vekom  alebo rastovým stupňom porastov) poukazuje na výraznejšie rozdiely. Priemerne sa najnižšie hodnoty zásob odumretého dreva jednoznačne zistili v žŕdkovinách a žrďovinách (iba asi 1/3 celkového priemeru). S rastúcim vekom postupne rastú aj priemerné zásoby odumretého dreva, v kmeňovinách sa približujú celkovému priemeru, v hrubých kmeňovinách sú asi dvojnásobné oproti priemeru. Najvyššie zásoby ležiacej hrubiny (ako dominantnej zložky odumretého dreva) sa zistili v najmladších porastoch (holiny, nárasty) – dvoj až trojnásobné oproti priemeru.  

 

Z databáz NIML SR a ďalších výskumných plôch na Slovensku sme zistili zrejmý trend stúpania množstva ležaniny s nadmorskou výškou (lesným vegetačným stupňom) s vrcholom medzi 5. a 7. lvs (resp. 1100 až 1400 m.n.), kde sa priemerne identifikoval asi 2-násobok oproti priemeru, v najnižších lvs len asi 30-40% voči priemeru. Pri edaficko-trofických radoch sa zistilo maximum v nitrofilnom rade C, ďalej v kyslých a živných radoch (A, A/B, B), najmenej odumretého dreva bolo vo vápencovom rade D, ako aj podmáčaných súboroch a a c. Výsledky ďalších výskumov (Merganič et al. 2011) ukázali, že súčasné horské lesy na Slovensku dosahujú v priemere pomerne vysoké hodnoty odumretého dreva v porovnaní s ostatnými európskymi výskumami, dokonca aj v zmenených lesoch sa zistili vysoké hodnoty porovnateľné s pralesmi. Poukazuje to na vyššiu prirodzenosť či diverzitu našich lesov v porovnaní s okolitými štátmi, na druhej strane to môže upozorňovať na slabšiu intenzitu zužitkovania drevnej suroviny alebo slabé uplatňovanie sanitárnych opatrení lesnej prevádzky.

 

Ako oveľa významnejší faktor vplývajúci na množstvo odumretého dreva sa ukázalo akútne poškodenie porastov (také poškodenie, pri ktorom sa nepoškodzujú iba jednotlivé časti stromov, ale odumierajú celé stromy). Najmä v silne poškodených porastoch s veľmi rýchlym odumieraním stromov  sa tak môžu vyskytnúť aj omnoho vyššie množstvá odumretého dreva ako v pralesoch. Typickým príkladom sú vetrové kalamitiská s celoplošným poškodením stromov v poraste vo forme vývratov alebo zlomov (teda s prevahou ležiaceho odumretého dreva), či kalamitiská stojacich suchárov po podkôrnikovej kalamite (s prevahou stojaceho odumretého dreva). Napríklad priemerné hodnoty objemu odumretého dreva na nespracovanej časti tatranského vetrového kalamitiska z roku 2004 boli podľa výsledkov monitoringu z rokov 2007-2008 (Šebeň, Bošeľa 2011) na výmere niekoľko sto ha 271 ± 25 m³.ha^-1 (čo je viac než 6-násobok celoslovenského priemeru) a na niektorých monitorovacích plochách sa presiahla hodnota 500 m³.ha^-1. Čísla však nie sú prekvapujúce, ak si uvedomíme že bola v krátkom čase celá zásoba živej hmoty dospelých porastov transformovaná do odumretej hmoty. No na rozdiel od nameraných hodnôt z pralesov sa tu nezistili podiely odumretej voči živej dendromase maximálne do 40%. Naopak, tieto podiely sa pohybovali v extrémnych hodnotách od 6 až po niekoľko desať či sto násobkov ostávajúcej živej hmoty.

 

Problémom pri ponechaní väčšieho množstva odumretého dreva vzniknutého akútnym poškodením je jeho navyše veľký potenciál pre šírenie sa (osobitne hmyzích) škodcov s následným premnožením a spôsobovaním ďalšieho odumierania. Najmä pri antropogénne ovplyvnenej štruktúre lesa (typické monokultúrne porasty) tak hrozí riziko ďalšieho veľkého  poškodenia lesa. Ako je v súčasnosti zrejmé v smrekových porastoch Slovenska, riziko sa reálne prejavilo vo veľkoplošnom napadnutí smrekových lesov a to nielen v zmenených, ale pomerne neočakávane aj v prirodzených porastoch či dokonca prírodných lesoch (Tichá a Kôprová dolina, horná hranica lesa vo Vysokých Tatrách, Babej Hore, Nízkych Tatrách a ostatných pohoriach Slovenska).

 

Podľa WWF predstavuje mŕtve drevo jeden z najdôležitejších indikátorov prirodzenosti. Ak je v poraste dostatok mŕtveho dreva správneho druhu, potom je dosť pravdepodobné, že les je dostatočne prirodzený. Zovšeobecnenie tohto názoru spochybňujú predchádzajúce informácie. V prípade identifikácie väčšieho množstva odumretého dreva v poraste si treba uvedomiť, že väčšie množstvo odumretého dreva v lese môže viac ako na vyšší stupeň prirodzenosti upozorňovať aj na akútne poškodenie, nedostatočné spracovanie drevnej hmoty, absenciu sanitárnych opatrení a nedostatočnú ochranu lesa pred premnožením škodcov. Pre prirodzený stav je potrebná okrem kvantity hlavne kvalita - primeraná štruktúra odumretého dreva so zodpovedajúcim výskytom rôznych stupňov rozkladu a rôznych zložiek odumretého dreva. Z toho by asi polovicu až 2/3 mala tvoriť ležanina v rôznych stupňoch rozkladu, porovnateľný objem by mali dosiahnuť stojace sucháre a pne. Dôležité je aj množstvo živých stromov. Pri stojacich suchároch by sa pri priaznivom stave nemala prekročiť maximálna hranica objemu voči živej biomase (asi 15-20%). 

 

Podiel spracovaného dreva z celkovo vyťaženého je závislý od jeho ďalšieho hospodárskeho použitia. Pri sortimentácii dreva vzniká prirodzene určitá nespracovateľná časť (tzv. odpad), ktorej podiel závisí od kvality, poškodenia, objemu a ďalších faktorov. Pri použití stromových ťažbových metód sa z lesa odvezie podstatne viac drevnej hmoty (vrátane tenčiny) než pri kmeňových či sortimentových metódach. Aj pri pomerne intenzívnom obhospodarovaní ostáva časť odumretého dreva v lesoch (výnimku predstavujú klčované porasty). Sú to hlavne pne, ktoré svojou nadzemnou (technologicky nespracovateľnou) ale aj podzemnou (koreň a koreňové zložky) časťou tvoria nezanedbateľnú časť celkovej drevnej hmoty. Táto zložka chýba hlavne vo vznikajúcich porastoch (sukcesných štádiách) na predtým odlesnenej pôde, naopak sa môžu vyskytovať aj v človekom nemanažovaných lesoch (ako prirodzene vzniknuté štompy či zlomy v malej výške).

 

  Zložky odumretého dreva

Zjednodušene môžeme rozdeliť celkovú odumretú dendromasu na nasledovné nadzemné zložky: ležiaca hrubina (ležanina, spravidla nad 7 cm na tenšom konci), ležiaca tenčina (dendromasa s hrúbkou pod 7 cm), stojace sucháre, pne (metodicky odlíšené od suchárov spravidla výškou 1,3 m), k nim patrí navyše podzemná odumretá dendromasa (podzemný kmeň a korene). Pri ostatnej kategórii býva pri bežných veľkoplošných či maloplošných inventarizáciách lesa problém s jej identifikáciou a je veľmi náročné zistiť jej skutočné množstvo. Preto sa spravidla ani nezisťuje (nezapočítava do skutočného množstva odumretého dreva). Podľa európskych štúdií sa podiel živej podzemnejbiomasy pohybuje približne na úrovni 20 percent z celkovej biomasy (sušiny, nie objemu). Podiel odumretej podzemnej dendromasy by mal byť kvôli rýchlejšiemu rozkladu skôr nižší.

 

Na informáciu o množstve odumretého dreva sa dajú použiť hmotnostné jednotky sušiny (najčastejšie tony na hektár) alebo objemové jednotky (m³.ha^-1). Kým prvé sú zaujímavé najmä z hľadiska kolobehu uhlíka a treba ich odvodzovať náročnejšie (do výpočtu vstupuje aj hustota dreva), druhé sú počítané relatívne jednoduchšie a to priamo na základe zmeraných dimenzií dreva. Pri národných inventarizáciách lesov sa používajú skôr ľahšie merateľné objemové jednotky.

 

Podľa už spomenutých výsledkov NIML SR dosahujú celkové hektárové zásoby mŕtveho dreva na Slovensku 38±2 m³. Najväčší podiel (asi polovicu odumretého dreva) tvorí ležiaca hrubina, prekvapujúco vysokú hodnotu - takmer štvrtinu - dosiahla ležiaca tenčina, podiel stojacich suchárov (asi 16%) a pňov (asi 14%) na hektár je približne rovnaký. Treba podotknúť, že ide iba o nadzemnú biomasu, o podzemnej odumretej dendromase v lesoch Slovenska zatiaľ nemáme okrem ojedinelých výskumných plôch žiadne informácie. Rovnako treba podotknúť, že tento stav sa zistil po páde veľkej kalamity v roku 2004 (započítaná ležanina), ale pred začiatkom veľkoplošného odumierania smrekových porastov po roku 2006 (nezapočítané sucháre).

 

Množstvo odumretého dreva v lesoch Európy

Je hodnota množstva odumretého dreva z lesov Slovenska takmer 40 m³ na hektár ako priemerné číslo nízka, primeraná alebo vysoká? Z literatúry v mnohých prípadoch nedosahuje objem mŕtveho dreva ani 5 m³. ha^-1 (Albrecht 1991, Smykala 1992, Schmitt 1992, Suter a Schelly 1998, WWF 2004, Vallauri et al. 2003). Ak sa pozrieme na oficiálne výsledky z rôznych krajín Európy, prídeme na to, že priemerná hodnota v našich lesoch je neskutočne vysoká a Slovensko sa dostáva s výrazným náskokom na špičku rebríčka spomedzi všetkých európskych krajín.

Pred samotným porovnaním treba pripomenúť, že zisťovanie množstva odumretého dreva v rôznych európskych štátov je záležitosť pomerne nová a odumreté drevo nepatrilo medzi tradičné lesnícke veličiny. Keďže však jeho význam pre les v ostatných rokoch v odbornej a laickej verejnosti stúpa (niekedy až neprimerane), je kľúčové najmä  pre správnu voľbu budúceho manažmentu lesov disponovať aktuálnymi a reálnymi číslami. V súčasnosti už patrí zisťovanie odumretého dreva medzi štandard v národných inventarizáciách lesov, no metodiky na zisťovanie a spracovanie výsledkov sú i tak dosť rôznorodé.

Na porovnanie sme použili oficiálne výsledky uverejnené v rámci publikácie State of Europe's Forests 2011, Status & Trends in Sustainable Forest Management in Europe (MCPFE, UNECE, FAO, 344 s). Celá publikácia bola zostavená tímami významných lesníckych odborníkov z 36 európskych krajín a je dostupná aj širokej verejnosti na stránke http://www.unece.org/fileadmin/DAM/publications/timber/Forest_Europe_report_2011_web.pdf. Hlavné zdroje informácií sú prevažne národné inventarizácie lesa (prevažne výberové, v niektorých krajinách sa prezentovala sumarizácia údajov z porastových zisťovaní, ojedinele sa použili aj iné zdroje či kvalifikované odhady). Na strane 79 uvedenej publikácie je uverejnený graf, ktorý porovnáva priemernú zásobu stojaceho a ležiaceho odumretého dreva podľa rôznych krajín Európy (referenčný rok 2010). Uvedený graf sme upresnili a doplnili o niekoľko málo tam nezverejnených krajín a prezentujeme ho ako graf 1.

 

Výsledky môžu byť pre odbornú i laickú verejnosť veľkým prekvapením. Slovensko je podľa nich absolútnym a dominantným lídrom v priemernej hektárovej zásobe odumretého dreva v celej Európe! Náskok je výrazný a vymyká sa nielen našim susedným štátom, s ktorými sa radi porovnávame (okrem Českej republiky hlavne Nemecko, Rakúsko a Švajčiarsko), ale vôbec všetkým prezentovaným štátom v Európe.

 

Aké sú hlavné dôvody nášho prvenstva a aké by z toho mali vyplývať dôsledky?

V prvom rade treba poukázať na rôzne uplatnené postupy, akými sa dospelo k priemerným zásobám v jednotlivých krajinách. Odumreté drevo sa začalo stanovovať pri inventarizáciách lesov v rôznom čase. Čím neskôr pristúpila konkrétna krajina k zisťovaniu, tým mohla použiť presnejšie prístupy, ktoré zodpovedajúce súčasnému dopytu po informáciách. Slovensko zrealizovalo národnú inventarizáciu lesov ako jedna z posledných krajín v Európe až v rokoch 2005-2006. Na porovnanie, v súčasnosti v Nórsku prebieha už 10. národná inventarizácia lesa (2010-2015), vo Švédsku 8., vo Fínsku 11. (2009-2015), v Rakúsku ukončili šiestu (2007–2009), a v Nemecku tretiu (2011–2012). V Českej republike prebieha zber údajov druhej NIL (2011-2015), vo Švajčiarsku kontinuálny zber údajov štvrtej inventarizácie lesov (2009–2017). No naše neskoré zapojenie sa do systému národných inventarizácií lesov spôsobilo oproti ostatným krajinám výhodu, keďže sme sa mohli od nich poučiť a navrhnúť optimálny systém výberovej inventarizácie lesov, v ktorom sa odzrkadlili nielen požiadavky nášho lesníctva, ale vybrali sa najnovšie metódy a postupy zisťovania.

 

A práve pri odumretom dreve spočíva naše prvenstvo v tom, že sme kvantifikovali nielen tradičné stojace sucháre a ležiacu hrubinu, ale aj pne a ležiacu tenčinu (do 1 cm hrúbky). Práve ležiaca tenčina dosahuje podľa NIML SR s priemernou hodnotou 8,5 ± 0,3 m³. ha^-1 podiel až 22% na celkovej zásobe odumretého dreva. Pne s priemernou hodnotou 5,2 ± 0,2 m³. ha^-1 dosahujú asi 14%, ležiaca hrubina dominuje s polovičným podielom na celkovej zásobe odumretého dreva. Z dostupných informácií sme nenašli žiadnu inú krajinu v Európe, ktorá by kvantifikovala a započítala do celkového množstva odumretého dreva aj tenčinu. Pripomíname, že ostáva stále nepodchytená podzemná odumretá dendromasa.

Krajiny uplatňujú aj rôzne hrúbkové limity hrubiny (u nás a vo väčšine krajín od 7 cm), napríklad v Rakúsku, Taliansku, Fínsku, Švédsku od 10 cm, v Nemecku od 20 cm, v Slovinsku až od 30 cm. Znamená to, že neevidujú odumreté drevo s menšími dimenziami. Pokiaľ by sa u nich evidovalo aj drevo menších rozmerov, výsledné čísla by sa zväčšili aj o niekoľko desiatok percent. Napríklad pri použití limitu 30 cm pre Slovensko by sa znížili zásoby evidovaného odumretého dreva pri suchároch o vyše 50%, pri pňoch o vyše 20%, pri ležanine až o 70% a celková zásoba by tak poklesla na 1/3. Niektoré krajiny (Francúzsko) do objemu odumretého dreva počítajú iba zásobu zistenú v posledných 5 rokoch, staršie odumreté drevo (vyšší stupeň rozkladu) už neevidujú. Spomenúť treba aj výberovú chybu (vyjadrujúcu presnosť zisťenia), ktorú výsledky neuvádzajú, pre NIML SR sa zásoba odumretého dreva zistila s presnosťou asi ±6% (hoci pri väčšine NIL sú výberové chyby veľmi nízke, menej než 1%). Graf prezentuje výsledky za Slovensko z lesov na lesných pozemkoch, na nelesných pozemkoch bolo zistené množstvo odumretého dreva nižšie.

 

Napriek uvedeným príčinám rozdielov (a vysvetleniu nesmierneho náskoku Slovenska z dôvodu započítania všetkých zložiek dreva) je nesporné, že Slovensko patrí ku krajinám, ktoré majú najvyššie priemerné hektárové zásoby odumretého dreva. Okrem NIML SR a spomínaným výsledkom zo slovenských pralesov môžeme použiť aj informácie z iných lokalít Slovenska, kde sa kvantifikovalo odumreté drevo. Výsledky z horského ekosystému Poľana (Šmelko et al. 2011) na výmere asi 150 ha priniesli údaje o priemernej zásobe odumretého dreva vo výške 76 ± 4 m³. ha^-1. Výsledky z monitoringu tatranského kalamitiska (Šebeň et al. 2009, bez tenčiny) kvantifikovali priemernú hektárovú zásobu odumretého dreva na kalamitisku s výmerou asi 9 tisíc ha 111 ± 3 m³. ha^-1 a na vetrom nepoškodenej časti s výmerou 14 tisíc ha 80 ± 3 m³. ha^-1. Zisťovanie v rámci podnikovej inventarizácie Uľanka (Šebeň 2010, bez tenčiny a pňov) priniesli výsledky vo výške 36 ± 5 m³. ha^-1. Všetky tieto hodnoty sú výrazne vyššie než je celoslovenský priemer a potvrdzujú častý výskyt a veľké množstvo odumretého dreva v našich lesoch.

 

Ak sa porovnáme napríklad s Českou republikou, tak sa v našich lesoch podľa výsledkov priemerne vyskytuje 3-krát viac odumretého dreva. Súvisieť to môže s horšími prírodnými a stanovištnými pomermi, ktoré vplývajú na nižšiu efektivitu pri vyťahovaní drevnej hmoty. Drevo sa tak môže ponechávať z ekonomických dôvodov. Rezervy môžu byť aj v horšom spracovaní výchovných ťažieb v mladších porastoch, alebo zvyškov po obnovných ťažbách (štiepkovanie haluziny, konárov). V každom prípade má na konečnom výsledku určite najvýznamnejší vplyv manažment, hygiena lesa a spracovanie dreva.

Správa State of Europe's Forests (2011) udáva, že priemerné množstvo odumretého dreva v Európe (bez Ruska) je okolo 10 m³. ha^-1, čo korešponduje s predchádzajúcimi zisťovaniami. Množstvo kolíše od 8 m³. ha^-1 v severských krajinách po 15 m³. ha^-1 v juhovýchodnej Európe. Správa z rakúskej NIL uvádza, že medzinárodne ekologicky žiadaná hodnota odumretého dreva je od 20-40 m³. ha^-1, pričom v optimálnom prípade by mal byť podiel odumretého dreva na celkovej zásobe 10%. Z toho odvodzujú optimálne hodnoty pre Rakúsko vo výške 33 m³. ha^-1.

 

Aj podľa týchto kritérií je na Slovensku priemerne dostatok až nadbytok odumretého dreva, ktorý vzniká a ostáva aj pri bežnom obhospodarovaní (hospodárske lesy s podielom 2/3 u nás dominujú). Preto sa nejaví ako zvlášť žiaduce zvyšovať jeho množstvo ďalším úmyselným ponechávaním v lesoch. Preberané všeobecné európske požiadavky na manažment lesov týkajúci sa väčšieho ponechávania odumretého dreva, by sa na základe dostupných informácií z NIML a ostatných zdrojov nemali pre Slovensko nekriticky preberať. Naše porasty európske nároky na množstvo odumretého dreva v priemere všeobecne vysoko prekračujú. Skôr sa treba zamerať na analýzu stavu, kvality a štruktúry odumretého dreva s poukázaním na súvis s poškodením a odumieraním lesov. Presné informácie o zmenách (vzostupe alebo poklese) v množstve odumretého dreva v lesoch Slovenska za decénium by mal priniesť druhý cyklus NIML, pri ktorom sa plánuje terénny zber údajov na roky 2015-2016.

 Ing. Vladimír Šebeň, PhD.

Národné lesnícke centrum Zvolen