Kam kráčaš slovenské lesníctvo?

Redakcia LES&Letokruhy uverejnila v roku 2011, č. 9-10 výzvu na diskusiu k téme: „Kam kráčaš slovenské lesníctvo?“

Zároveň v tomto čísle sme uverejnili tri ažiskové príspevky týkajúce sa uvedenej problematiky. V ďalších dvoch číslach nášho časopisu (č. 11-12, 2011, č. 1-2, 2012) sme uverejnili 15 diskusných príspevkov k tejto téme. Z toho zo štátnych lesov bolo 6 respondentov, z neštátnych lesov 5, štátnej správy 2 a po 1 z príspevkovej a zo záujmovej organizácie. Redakcia stručne zhrnula názory respondentov a spracovala rámcový návrh ďalšieho riešenia uvedenej problematiky.

V čom respondenti vidia hlavné problémy lesníctva?

Mohli by sme ich rozdeli do dvoch hlavných oblastí:
1. vo vnútri odvetvia lesníctva,
2. vo vzahu k externému prostrediu.

Vo vnútri odvetvia lesníctva viacerí respondenti poukazovali najmä na nejednotnos v lesníckej komunite. Táto bráni zásadným spôsobom rieši problémy tohto odvetvia. Nejde len o rozdielnos názorov, ale často aj o malú ochotu hľada spoločné postupy, najmä spája sa v záujme spoločného cieľa. Problémom je skutočnos, že aj napriek značnému zblíženiu neštátneho a štátneho sektoru, pretrváva tu určitá nedôvera. Na túto skutočnos poukazovali  respondenti z neštátnych lesov, najmä vlastníci týchto lesov. Z diskusie vyplynulo, že si treba ujasni v čom sú rozdiely medzi štátnymi a neštátnymi lesmi. Identifikova rozporné oblasti, hľada spoločné riešenie. Ak sú tieto riešenia mimo kompetencie týchto dvoch sektorov treba predklada spoločné návrhy vládnucim štruktúram štátu, respektíve iným rezortom a subjektom.

Respondenti z neštátneho sektoru poukazovali na to, že sa očakáva  korektný prístup od štátnych lesov, najmä pri vydávaní neštátnych lesov pôvodným vlastníkom, pri vydávaní lesných ciest, pri obhospodarovaní súkromného nevydaného majetku a podobne.

Vo vzahu k externému prostrediu dochádzalo v názoroch väčšiny respondentov tak v štátnom ako aj neštátnom sektore k vzájomnej zhode. Poukazovalo sa najmä na nepriaznivý vplyv na lesy a lesné hospodárstvo zo strany environmentálnych hnutí, či politiky životného prostredia v rámci ochrany prírody. Okrem iného aj na to, že tieto subjekty negatívne ovplyvňujú verejnú mienku. Taktiež kriticky poukazovali na nedostatočnú činnos lesníckej komunity smerom k verejnosti. V tomto smere kritizovali aj slabú aktivitu lesníckej infraštruktúry.

Osobitnú pozornos respondenti venovali ekonomickej stabilite lesného hospodárstva, zvl᚝ diverzifikácii tovarov a služieb. Väčšina sa prikláňa k návrhom, ktoré odzneli v úvodných vystúpeniach Novotného, Midriaka, Krečmera, vrátane oprávnenej požiadavky odvetvia lesníctva, aby sa zabezpečilo financovanie environmentálnych  služieb. Väčšina respondentov sa prikláňa k organizačnému splynutiu štátnej správy lesného hospodárstva a ochrany prírody, respektíve k prevzatiu kompetencie ochrany prírody na lesných pozemkoch odvetvím lesníctva.

Zo stanovísk respondentov podľa jednotlivých sektorov, či skupín organizácií vyplynulo:

Niektorí zamestnanci  štátnych lesov označili diverzifikáciu tovarov a služieb ako „beh na dlhé trate“. Potvrdzujú potrebu zlepši prácu s verejnosou. Zhodujú sa pokiaľ ide o negatívny vplyv na lesy a lesné hospodárstvo zo strany ochrany prírody. Poukazujú na nepriaznivý zdravotný stav smrečín a na jeho príčiny. Drevinu smrek považujú z ekonomického hľadiska aj naďalej za veľmi významnú.
Niektorí priznávajú úpadok lesného hospodárstva. Poukazujú na nevyváženú dotačnú politiku v porovnaní s poľnohospodárstvom a životným prostredím (napríklad v poľnohospodárstve existujú priame platby, v lesnom hospodárstve nie). Ďalej vymenúvajú ďalšie možnosti získania finančných prostriedkov z iných zdrojov, napríklad v rámci obchodu s CO2. Upozorňujú na zaaženie organizácii lesného hospodárstva v dôsledku dane z lesných pozemkov. Odporúčajú zamera sa na rozvoj bioenergie. Niektorí sa nazdávajú, že musí existova spoločenská objednávka na celospoločenské - environmentálne služby. Pestovatelia pripomienkujú, že treba vytvára viacvrstvové lesné porasty. Ku vzahu k neštátnemu sektoru, či problémom, ktoré by sa mali v rámci spolupráce s nim rieši sa vyjadrujú len okrajovo (nedoriešené vlastnícke vzahy). Sú tej mienky, že prestáva existova problém „štátny a neštátny lesník“.

Respondenti z neštátneho sektoru poukazujú na príčiny rozporov v lesníckej komunite. Zdôrazňujú potrebu riešenia vzahu štátneho a neštátneho sektoru. Rozdielne majú názory na integráciu štátnej správy so životným prostredím. Podporujú diverzifikáciu tovarov a služieb, návrhy na zmeny vo financovaní lesníctva. Rovnako ako respondenti zo štátneho sektoru upozorňujú na negatívny vplyv ochrany prírody na hospodársku činnos neštátnych lesov, na nedoriešené vzahy z inými odvetviami, s aktivitami iných subjektov na pozemkoch neštátnych lesov. Konštatujú, že nie sú doriešené ujmy v dôsledku ochrany prírody, líniových stavieb, ropovodov atď. Predkladajú konkrétne návrhy na riešenie problémov súkromných vlastníkov a spoločenstiev v oblastiach tvorby legislatívy, odbornej spôsobilosti vlastníkov lesov, usporiadania užívacích práv k lesným pozemkom a k združovaniu vlastníkov lesných pozemkov.

Zamestnanci štátnej správy lesného hospodárstva poukazujú na príčiny nízkeho zapájania sa pracovníkov lesnej prevádzky do verejných diskusií. Analyzujú situáciu v neštátnom sektore lesného hospodárstva. Charakterizujú postavenie odvetvia lesného hospodárstva vo vládnucich štruktúrach štátu. Osobitnú pozornos venujú súčasnej situácii v príprave zákona o ochrane prírody a krajiny. Aby sa zmenila pozícia lesníctva navrhujú, okrem iného, realizova opatrenia v práci s verejnosou, v ekonomickej a vo vlastnej stavovskej.
Príspevok respondenta z príspevkovej organizácie kriticky hodnotí súčasnú situáciu v lesníctve na Slovensku. Konštatuje, že lesné hospodárstvo sa nemôže orientova len na jeden účel – produkciu dreva, ale aj na zabezpečovanie environmentálnych služieb. Tieto služby musí ich užívateľ plati tak, ako iné výrobky. Odporúča využi predvolebné obdobie na propagáciu oprávnených požiadaviek lesného hospodárstva.

Respondent zo záujmovej organizácie potvrdzuje príčiny súčasného nepriaznivého stavu (nejednotnos lesníckeho stavu, negatívny vplyv straníckej politiky na lesníctvo, problematické vzahy s vonkajším prostredím). Navrhuje zblíženie štátneho a neštátneho sektoru, spracovanie spoločného postupu obidvoch sektorov. Taktiež riešenie vzahu lesného hospodárstva s ochranou prírody.

Záver a rámcový návrh ďalšieho riešenia problematiky

Celkove možno poveda, že výzva redakcie LES&Letokruhy uverejnená v roku 2011 na diskusiu k téme: „Kam kráčaš slovenské lesníctvo?“ sa stretla s pozitívnym ohlasom. Respondenti nemali zásadné výhrady k obsahu uverejnených troch ažiskových príspevkov a v nich uvedených záveroch. Takmer všetci  súhlasili s tým, že lesníctvo na Slovensku prežíva zlomové obdobie, keď sa rozhoduje o jeho budúcnosti. Aby sa jeho marginalizácia zastavila treba prija zásadné opatrenia, ktoré povedú k zmene pozície tohto odvetvia v hospodárskych a environmentálnych štruktúrach štátu. Okrem iného treba vysvetľova verejnosti a  vládnucim štruktúram štátu význam lesov a lesníctva pre spoločnos. Ďalej, že základnou úlohou lesníctva je zabezpečova dlhodobý rozvoj lesov tak, aby trvalo i v ďalekej budúcnosti plnili svoje poslanie.
    V ďalšom postupe redakcia  časopisu LES&Letokruhy požiada kompetentné lesnícke inštitúcie, či rozhodujúce subjekty (MPRV SR - Sekcia lesného hospodárstva a spracovania dreva, Rada združení neštátnych vlastníkov lesov Slovenska, Slovenská lesnícka komora, Lesy SR, š.p., Národné lesnícke centrum, Technická univerzita LF Zvolen atď.), aby zaujali oficiálne stanovisko k problémom, ktoré boli predmetom diskusie. Taktiež, aby navrhli  spôsob ako odstráni existujúce problémy a nastúpi cestu rozvoja. Takto spracované materiály by mali slúži ako podklad pre formuláciu návrhov zásad novej štátnej lesníckej politiky po voľbách 2012. 

        Redakcia