Je naivné čaka, kedy sa situácia zmení sama... To už môže by neskoro!

Duchaplne odpoveda na otázku "Kam kráčaš slovenské lesníctvo?" nie je možné bez vyčerpávajúcej odpovede na podobnú otázku „Kam kráčaš slovenská spoločnos?“ Píše Ing. Ján Švančara, Lesy SR, š.p., Banská Bystrica.

 

 

Vieme dostatočne jasne zadefinova požiadavky spoločnosti na hospodárenie v lesoch?

Podľa platnej legislatívy je požiadavka spoločnosti nejednoznačná a v niektorých prípadoch protichodná – schizofrenická. Citova jednotlivé protichodné paragrafy zákona o lesoch a zákona o ochrane prírody nemá zmysel. Teda odvodi požiadavku spoločnosti od platnej legislatívy stráca v takomto prípade racionálne jadro.

Čo teda je, alebo by malo by, smerodajným pre odborné hospodárenie v lesoch s podtitulom odpovede na úvodnú otázku?

Na prvý pohľad skôr filozofická než odborná téma, mohla by však uspokoji našu zvedavos a nastavi zrkadlo našej morálnej a intelektuálnej úrovni.

Je to tvorba nového zákona o ochrane prírody, ktorý stojí na prežitých a vyspelou Európou dávno zabudnutých princípoch, ktoré boli a sú príčinou hynutia smrečín na Slovensku, poškodzovania a zničenia chránených biotopov a pôvodcom nevyčísliteľných škôd spôsobených daňovým poplatníkom? Sú to požiadavky drevospracujúceho priemyslu, ktorý výšku ročnej ažby odvádza od potreby spracovateľských kapacít svojich firiem, celospoločensky hrozí zvýšením nezamestnanosti najmä v hladových dolinách Slovenska a tvrdo sa dožaduje obmedzenia exportu dreva ako suroviny, aj keď ten je v rámci štátnych lesov zanedbateľný (iba 2,47 % za prvý až tretí štvrrok 2011!)? Alebo sú to silné ekonomické skupiny, ktoré v rámci krátkodobého, niekoľkoročného obdobia sú schopné zabezpeči extrémny zisk aj na úkor budúcich generácií bez ohľadu na trvaloudržateľnos hospodárenia a tým aj plnenia celospoločenských funkcií lesa? Môže da odpoveď na túto otázku politika štátu zameraná na legislatívnu povinnos lesného hospodára postara sa bez akýchkoľvek dotácií o neštátne neodovzdané lesy, o drobné vodné toky a ešte splni odvody do štátneho rozpočtu?

Odpovede na uvedené otázky tvoria základ – podstatu smerovania slovenského lesníctva. V tomto momente nastupuje (mala by nastúpi) morálna a intelektuálna sila spoločnosti – celého národa. Tu by sme ako historicky jediní odborní lesní hospodári očakávali nie medializovanie spôsobom, ako lesníci chcú vykráda neštátne lesy, ako nechcú participova na tzv. novej legislatíve o ochrane prírody a ako sa zubami nechtami bránia odovzda do štátu to, čo zarobili na predaji dreva, ale skôr potrebu a podporu odborného hospodárenia v lesoch. Uvedomelý, inteligentný národ len zdravým sedliackym rozumom mal už dávno vedie, že lesy plnia nielen ohodnotiteľnú úlohu producenta dreva, ale takto získané prostriedky treba do lesa vráti, aby mohol aj naďalej plni najmä ostatné požiadavky spoločnosti, ktoré nevieme ohodnoti, alebo ktorých cena je nevyčísliteľná.

Je na škodu lesníkov v najširšom chápaní (školstvo, odborné a vedecké inštitúcie), že nevedia dostatočne jasne, jednoducho a účelne sprostredkova širokej verejnosti základné informácie o svojej činnosti, čo v protiklade s mediálnou demagógiou je voda na mlyn rôznym extrémistom, takzvaným ochranárom, pseudoekonómom atakďalej, ktorí túto situáciu dokážu zneuži a dokonale spochybni to, na čom už minimálne 350 rokov celé lesníctvo stojí. Nevyhnutnos trvaloudržateľného hospodárenia poznala už Mária Terézia a z dôvodov jej zabezpečenia prijala prvé zákony na odborné hospodárenie v lesoch. Nezostáva nám nič iné, len dobehnú zameškané, alebo necha pôsobi súčasné sily aj naďalej. V prípade pokračovania doterajšej politiky odsudzovania a spochybňovania lesného hospodára zostáva jediná cesta – cesta návratu do obdobia pred uplatnením prvých lesných zákonov, teda do obdobia, kedy riziko negatívnych účinkov z dôvodu nehospodárenia v lesoch bude veľmi vysoké, a tým aj kvalita, úroveň života a životného prostredia budú priamo ohrozené, alebo devastované.

Nedovoľme extrémistom uzatvori dynamiku prírody do skleníka bezzásahovosti

 

Naivné čakanie na dobu, kedy sa situácia sama zmení, alebo ju zmenia umelým zásahom politici, je strateným časom. Príklady zo súčasnosti (Šumava) nám hovoria jasnou rečou – najskôr sa musí zmeni národ,  potom sa k nemu priklonia politici (rozhoduje voličská základňa) a zmení sa aj mediálna politika. Nečakajme na poučenie z vlastných chýb, skúsme, ak je ešte čas, vráti sa z cesty podceňovania a spochybňovania odborného hospodárenia v lesoch. Nič iné, lepšie, účinnejšie a trvalo udržateľné sme zatiaľ neobjavili. Neriskujme zmenu obhospodarovateľa našich lesov, ako je to v zámeroch navrhovaného zákona o ochrane prírody. Nedovoľme extrémistom uzatvori dynamiku prírody do skleníka bezzásahovosti. Nedajme sa oklama prísľubom krátkodobých ekonomických zázrakov, radšej skúsme použi jednoduchý sedliacky rozum proti masovej mediálnej demagógii. Prečo sa nik nespýta redaktora jednostranne orientovaného článku, na základe čoho štátni lesníci obhospodarujú neštátne neodovzdané lesy? Prečo sa daňový poplatník nespýta, či nie je protiústavné na jeho úkor zabezpečova hospodárenie v lesoch súkromných vlastníkov? Prečo drevospracujúci priemysel tak, ako bojuje za naplnenie plánovaných ažieb v týchto lesoch nebojuje aj za nezmyselne zakázanú ažbu v smrečinách devastovaných podkôrnym hmyzom? Prečo sme ochotní viac veri demagogickým, jednostranne orientovaným mediálnym informáciám o preažbách bez toho, aby sme poznali platnú legislatívu a povinnosti z nej plynúce pre lesného hospodára.

Nie je problémom neodbornos, ale neakceptovanie odbornosti

 

Odpoveď na jednu, v podstate jednoduchú otázku, sa zmenila na celú sériu nevyriešených problémov, ktoré sú z veľkej väčšiny oveľa zložitejšie a preto uspokojivú odpoveď v súčasnosti nemožno poskytnú. Odpoveda môžeme len výzvou, apelom na nás všetkých. Ak táto spoločnos nevie (a to je fakt), čo má očakáva od odborného hospodárenia v lesoch, musia jej to poveda odborníci – v prvom rade vzdelaní a na skúsenosti bohatí lesníci. Najkomplikovanejšia je však úloha, aby sme aj pri lesníckych neodborníkoch na rozhodujúcich pozíciách riadenia štátu dokázali zabezpeči využívanie vedeckých poznatkov a získaných skúseností. Problematická nie je samotná neodbornos – každý nemôže by lesníkom, problémom je neakceptovanie odbornosti ako všeobecne platnej, principiálnej podstaty našej existencie.