Chceme sa naozaj rozplynú do iných odvetví?
Na otázku „Kam kráčaš slovenské lesníctvo“ je veľmi krátka a jasná odpoveď: tam, kam ho nasmerujú lúdia žijúci týmto odvetvím a jej predstavitelia. Píše Ing. Marián Guniš, prednosta Obvodného lesného úradu Ružomberok.
Ak by som však chcel predpoveda vývoj na základe doterajších prežitých udalosti za posledné desaročie, asi by som skonštatoval vývoj smerujúci do zabudnutia a rozplynutia. Isteže, môj názor je veľmi subjektívny, každodenne vyhodnocovaný tým, čo vidím a počujem ( alebo čo nevidím a nepočujem), ale negatívnych príkladov svojho zmyslového, zrakovo - sluchového vnímania mám veľmi veľa.
Asi zle počujem, ak v hlavných večerných televíznych správach na napadnutie lykožrútom je podávaný najlepší liek na tuto skutočnos - nič nerobenie. A už vôbec nepočujem reakciu z lesníckej verejnosti o škodlivosti takéhoto vyjadrenia a popretie postupov, ktoré sa učia na všetkých stupňoch lesníckeho školstva. Postupov, ktoré sú v dejinách lesníctva až po súčasnos najlepšou vedeckou alternatívou pre ochranu lesa. Alebo azda zle počujem, keď v médiách sú spracovatelia náhodných ažieb v záujme ochrany lesa, nazývaný vrahovia stromov. Nič nerobi v napadnutých lesných ekosystémoch sa tu podáva ako nedotknutos panenskej prírody, miesto poukázania na zánik takýchto systémov. Možno aj zle vidím, ak vyhodnotenie moderných družicových multispektrálných snímok v teréne sa považuje pri posudzovaní stavu lesa div nie za škodlivé, nevierohodné a nedostatočné. Z roka na rok počúvam o dôležitosti mimoprodukčných funkcii lesa a jej ekonomického vyhodnotenia a medzitým už spoločnos obchoduje s emisiami a skleníkovými plynmi, ale so zdravotnou, vodohospodárskou, pôdoochrannou a inými dôležitými funkciami lesa sa nedeje vôbec nič.
Takmer každý mesiac počúvam o ekologických problémoch vo všetkých mienkotvorných masmédiách, ale na problémy v lesníctve počujem len populistické a neodborne osočovania. S rozumnými a odbornými argumentáciami, prípadne s vysvetľovaním pre širokú verejnos sa stretávam len v úzkych odborných kruhoch. A mohol by som pokračova ďalej, lebo takýchto príkladoch - počutého a videného, som zažil oveľa, oveľa viac.
Ak chceme otoči vývoj nášho lesníctva musíme okamžite zača kona minimálne v 3 rovinách: verejnej, ekonomickej a vo vlastnej stavovskej.
V prvej rovine musíme konečne poukáza, že úspešne hospodárenie v lesoch v prospech všetkých musí ma odborné základy a nie populistické vyhlásenia neodborných a masmédiami podporovaných skupiniek. Angažovanie sa vo veciach verejných nemôže predsa znamena popretie odbornosti, praxe, vedy a skúsenosti( napríklad zdravie je naša najväčšia priorita a cez to všetko, nezakladáme nezávisle organizácie v mene presadzovania si svojich postupov a príkazov pri liečení vírusových, srdcovocievnych alebo onkologických ochorení - spoliehame sa predsa na odbornos a skúsenosti lekárov, či nie?). Je paradoxom, že lesníci ako tvorcovia viacerých generácii lesných ekosystémov sú teraz posudzovaní ako ich ničitelia, s úmyslom zobra im ich prácu a rozhodovanie a da ju „zodpovedným“ ochrancom prírody. V práci s verejnosou sme úplne zaspali a učičíkanie sa našimi odbornými znalosami a pravdou, nás odsunulo v očiach verejnosti už ani nie na druhú, ale tretiu koľaj.
Najväčší paradox všetkých moderných ekonomických teórií
V druhej ekonomickej rovine musíme už konečne presta teoretizova a zača v praxi presadzova práva vlastníkov na ekonomické vyčíslenie mimoprodukčných funkcii lesa, vo vzahu ku všetkým užívateľom týchto funkcii. V dnešných trhových podmienkach a sile kapitálu sú hodnoty vytvorené obhospodarovateľmi lesov zhodnocované úplné niekým iným - čo je asi najväčším paradoxom všetkých moderných ekonomických teórii.
V poslednom rade si musíme pozameta pred vlastným prahom. To, že v práci s verejnosou na všetkých úrovniach sme pohoreli, som už spomínal. Je však ďaleko horšie, že sme nejednotní, nespája nás spoločný cieľ, vkradla sa medzi nás letargia a bezmocnos. Stratili sme úctu ku skutočným autoritám a každý sa hrá len na svojom piesočku bez ohľadu na dobro ako celku a získanie nadhľadu nad spoločnou vecou. A pritom za výsledky generácie našich predchodcov – lesníkov sa naozaj nemusíme hanbi! Je jasné, že ostala – našastie - v našom lesníctve prevaha dobrých vecí a samotných ľudí a že moje zhodnotenie je tak trochu jednostranné a veľmi krátke. Ak však nebudeme poukazova na nedobré stránky nášho života a nebudeme sa snaži ich odstráni v súlade s odbornými, verejne prospešnými a našimi stavovskými princípmi, tak sa naozaj rozplynieme do iných odvetví a lesníctvo ako také skončí tak, ako väčšina z nás isto nechce.
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
