Aké sú dopady návrhu zákona o ochrane prírody na lesy Slovenska?

... alebo, keď vysoké sumy z verejných zdrojov získané od daňových poplatníkov nevyužíva „ochrana prírody" na zlepšovanie stavu slovenských lesov, ale skôr naopak.

Národnú sústavu chránených území (CHÚ) v súčasnosti tvorí 9 národných parkov (NP), 14 chránených krajinných oblastí (CHKO) a vyše 700 maloplošných chránených území (MCHÚ), medzi ktoré patria: národné prírodné rezervácie (NPR), prírodné rezervácie (PR), národné prírodné pamiatky (NPP), prírodné pamiatky (PP) a chránené areály (CHA). Aktivity človeka v CHÚ obmedzuje zákon o ochrane prírody a krajiny prostredníctvom ustanovení o stupňoch územnej ochrany (stupne ochrany (SO) 1 až 5).

Okrem národnej sústavy CHÚ vzniká na Slovensku aj Európska sústava chránených území - NATURA 2000, ktorá pozostáva z území európskeho významu (ÚEV) a chránených vtáčích území (CHVÚ). Členským štátom EÚ ju nariaďuje Európska komisia prostredníctvom smerníc o vtákoch a o biotopoch. Obidve smernice sa transponovali do platného zákona o ochrane prírody a krajiny.

 

Celková výmera CHÚ národnej i európskej sústavy na lesných pozemkoch Slovenska je 1,103 mil. ha, čo predstavuje 57 % ich výmery. Obidve sústavy sa popri tom navzájom vo veľkom rozsahu prekrývajú (14 % území NATURA 2000 je mimo národnej sústavy CHÚ). V CHVÚ je 41 území a ich celková výmera, vrátane nelesných pozemkov je 1, 373 mil. ha, čo predstavuje 28 % územia SR. V ÚEV je 382 lokalít o celkovej výmere 573 tis. ha.

V dlhodobej praxi sa preukázalo, že zabezpečovanie ochrany prírody prostredníctvom týchto dvoch sústav má mnoho nedostatkov. Národná sústava CHÚ sa formovala v spoločensko-ekonomických podmienkach socializmu. Obmedzenia v CHÚ vtedy umožňovali citlivé hospodárske využívanie lesov. Za MCHÚ sa vyberali najmä odľahlé, neprístupné a nesprístupnené lokality so saženými podmienkami na hospodárske využitie. Problém vlastníckych vzahov prakticky neexistoval, pretože všetky lesy boli v užívaní štátnych organizácií a poľnohospodárskych družstiev. Vzah medzi lesníctvom a ochranou prírody nebol antagonistický.

V zmenených spoločensko-ekonomických podmienkach (po roku 1989) sa zásadne zmenila aj viac-menej formálna ochrana prírody uplatňovaná za socializmu. Hlavnou príčinou boli nové, ale, žiaľ, nesprávne nastavené zákony o ochrane prírody a krajiny z rokov 1994 a 2002. Nové demokratické usporiadanie otvorilo priestor v ochrane prírody pre rôzne „zelené“ mimovládne organizácie, ktorých neodborným názorom vo veľkom rozsahu podľahli aj orgány a odborné organizácie ochrany prírody. V týchto podmienkach sa vypuklo prejavili všetky negatíva predchádzajúceho benevolentného prístupu k vyhlasovaniu CHÚ. Ekonomicky neúnosným bremenom sa stala najmä ich neprimerane a neodôvodnene vysoká výmera.

Obidva uvedené zákony o ochrane prírody a krajiny (č. 287/1994 Z.z. a č. 543/2002 Z.z.) boli postavené na základe filozofickej a politickej koncepcie environmentalizmu a koncepcie bezzásahovosti (ochrany prírodných procesov) v CHÚ. „Ochranu prírody“ ponímajú výhradne negatívne, to znamená obmedzujú ju na vydávanie zákazov a obmedzujúcich podmienok, proti ľudským aktivitám, respektíve na povoľovanie výnimiek a udeľovanie súhlasov. Takmer vôbec nepožadujú opatrenia, ktoré by sa mali vykonáva v prospech zachovania alebo zlepšenia stavu predmetu ochrany v lesných CHÚ. Jednotlivé ustanovenia týchto zákonov sú formulované príliš všeobecne, nejednoznačne a nekonkrétne, čím umožňujú ich rozdielny výklad, presadzovanie skupinových, či rezortných záujmov a obštrukcie. Ustanovenia často nekorešpondujú s potrebami biotopov a druhov, na ochranu ktorých boli vyhlásené CHÚ. Neumožňujú efektívnu ochranu skutočných prírodných hodnôt, čím spôsobili, a naďalej aj spôsobujú, veľké škody celej spoločnosti, vlastníkom i obhospodarovateľom lesov. Uplatňovaním bezzásahového režimu v CHÚ došlo k poškodeniu a v niektorých prípadoch až k zničeniu desiatok tisíc hektárov ekologicky hodnotných segmentov kultúrnej krajiny. Rozpad lesných ekosystémov, najmä smrekových, dosiahol efekt veľkoplošnej ekologickej katastrofy.

 

V uvedenom právnom stave sa vysoko nad rámec požiadaviek EÚ začala na Slovensku realizova aj európska sústava CHÚ NATURA 2000. Bez akýchkoľvek pochýb možno konštatova, že jej formovanie sprevádza veľa neodbornosti a povyšovania skupinových, rezortných, ale aj nadnárodných záujmov, nad celospoločenské a národné záujmy. Rovnako ako v prípade národnej sústavy CHÚ, i tu dochádza k uprednostneniu kvantity ochrany pred jej kvalitou. Nesporným dôkazom tohto tvrdenia je, že na Slovensku bolo do území NATURA 2000 zahrnutých až 48,8 % lesných pozemkov, čo je viac ako dvojnásobok priemeru členských štátov EÚ 27. Tento podiel zaraďuje Slovensko, po Bulharsku a Cypre, na tretie miesto v celej EÚ.

 

Chránené vtáčie územia sa vytvárali tak „veľkoryso“, že v rámci nich sa nachádza 20-90 % takých území, ktoré do nich nepatria, sú jalové, čiže mimo jestvujúcich hniezdnych areálov druhov vtákov, pre ktoré sa vyhlásili. Výber území európskeho významu, to znamená biotopov druhov živočíchov a rastlín sa tiež neuskutočnil na základe nevyhnutných odborných podkladov, preto sme napríklad povinní vymedzova tieto územia na ochranu lesov, ktoré sú u nás bežné, napríklad na ochranu bučín.

 

Ministerstvo životného prostredia SR návrhy území NATURA 2000 nikdy nepredložilo na nezávislú oponentúru príslušným vedecko-výskumným inštitúciám a neprihliadalo sa ani na názory oponentov. Nezabezpečili sa tak základné predpoklady dosiahnutia kvality ochrany území, ktoré sú toho hodné a optimalizácie spoločensko-ekonomických dopadov ich ochrany. Toto spôsobuje Slovensku obrovské škody a riziká už dnes a určite ich bude spôsobova aj v budúcnosti. Sú to najmä problémy spojené s investičnou výstavbou, napríklad diaľníc, rozvojom regiónov a obcí, majetková ujma vznikajúca vlastníkom a obhospodarovateľom lesov, nutnos posudzovania vplyvov na životné prostredie na vyše jednej štvrtine územia Slovenska, hrozby pokút za porušenie smerníc od Európskeho súdneho dvora a podobne.

 

Aké sú hlavné príčiny súčasného stavu?

 

Stav lesov (lesných ekosystémov) na Slovensku v čase formovania CHÚ bol natoľko priaznivý, že až 57 % z nich bolo zaradených do kategórií CHÚ. Zachovanie lesných ekosystémov s prírode blízkou štruktúrou a dobrým zdravotným stavom umožnila primeraná intenzita a spôsoby obhospodarovania a starostlivosti o lesy, vyvíjané a uplatňované generáciami lesníkov. Napriek uvedenému, v dôsledku niekoľko 100-ročného využívania lesov, majú slovenské lesy zmenenú štruktúru, ktorá sa výrazne líši od pralesov, či prírodných lesov. Sú to lesy umelé, kultúrne s málo diferencovanou priestorovou a vekovou štruktúrou, v dôsledku čoho stratili schopnos samoregulácie. Bez vykonávania lesoochranných a pestovno-ažbových opatrení postupne degradujú a rozpadajú sa. Tieto štrukturálne zmenené lesné ekosystémy majú z hľadiska produkcie dreva a plnenia ostatných mimoprodukčných funkcií veľmi vysokú hodnotu, avšak ich prírodné hodnoty nie sú ničím výnimočné. Dajú sa dosiahnu bežným obhospodarovaním, preto ich vyhlasovanie za CHÚ je kotraproduktívne.

 

(viac v aktuálnom vydaní časopisu LES a Letokruhy)

 

Ing. Martin Moravčík, CSc.
Národné lesnícke centrum  Zvolen