Príhovor

Píše Ing. Juraj Vanko, predseda Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska

Vážení priatelia,

aj vám sa stáva, že keď sa začne hovori o takých pojmoch ako sú verejnoprospešné funkcie lesov, alebo ich trvalo udržateľný rozvoj, zmocní sa vás pocit beznádeje a priam zúfalstva? A máte tiež často pocit, že tieto pojmy, ktoré sa donekonečna opakujú v takmer každom materiále pojednávajúcom o lesoch sa pomaly, ale isto stávajú bezobsažnou floskulou ?

Ako je možné, že základy na ktorých by malo stᝠcelé moderné lesníctvo v našich podmienkach takto neuveriteľne degradovali?

Bez toho, aby sme sa vyhli prílišnému zjednodušovaniu, je možné na tieto otázky odpoveda jednoznačne: za tento stav nesie zodpovednos štát, pretože ani po viac ako sedemnástich rokoch nedokázali jeho úradníci pochopi, že les je z ústavného hľadiska štandardným druhom vlastníctva a jeho vlastník nemôže žiadnu službu (verejnoprospešnú nevynímajúc) v podmienkach trhovej ekonomiky poskytova bezplatne, bez nebezpečenstva svojej ekonomickej likvidácie a ohrozenia ekologickej podstaty svojho vlastníctva.

Toto je základný problém vzahu štátu a vlastníkov lesov na Slovensku. Najvypuklejšie sa prejavuje v rezortoch pôdohospodárstva a životného prostredia, ale aj v iných rezortoch ovplyvňujúcich svojou legislatívou činnos vlastníkov lesov. Štát sa nesnažil koncepčne tento problém rieši a celá legislatíva, či už lesnícka, alebo ochranárska je založená na scestnom základe, ktorý ukladá vlastníkom lesov obhospodarova svoje lesy tak, aby posilňovali ich verejnoprospešné funkcie, ale bez akejkoľvek garancie, ktorá vlastníkom lesov zaručí, že na nákladoch, ktoré im pritom vznikajú sa bude podieľa aj štát.

Inak povedané: buď tvorcovia takejto koncepcie lesníckej a ochranárskej legislatívy naivne predpokladali, že táto činnos nevyvolá žiadne ekonomické archy, alebo celú archu financovania týchto celospoločenských záujmov v rozpore s dobrými mravmi cielene presunuli na plecia jednej skupiny občanov tohto štátu, ktorými sú vlastníci lesov.

Jedna i druhá možnos je zlá a vyvoláva oprávnenú nespokojnos vlastníkov lesov, ktorí začínajú by frustrovaní z toho, že o týchto problémoch všetci vedia, uznávajú ich naliehavos a potrebu rieši, ale nikto sa o ich skutočne seriózne riešenie doteraz nepokúsil. Dôsledky tohto stavu nie je zatiaľ príliš vidie. Vlastníci lesov však s plnou vážnosou varujú, že synergický účinok takých faktorov ako sú drastické obmedzenia ich práv ochranou prírody, reštrikčná lesnícka legislatíva, poškodzovanie lesov priemyselnými exhalátmi, obmedzovanie vlastníckych práv vlastníkmi líniových stavieb a verejné využívanie lesov bez prijatia účinných opatrení na ich zmiernenie povedie nielen k strate ich ekonomickej sebestačnosti , ale najmä k vážnemu narušeniu lesných ekosystémov našej krajiny a tým k definitívnemu vyprázdneniu pojmu „verejnoprospešné funkcie lesov“.

V minulosti nebola táto agenda predmetom záujmu žiadnej politickej strany a neexistoval žiadny oficiálny vládny dokument, ktorý by dával nádej na riešenie týchto závažných problémov. A to možno aj preto, že lesnícka pospolitos ju nedokázala dostatočne jasne a dôrazne pred verejnosou prezentova.

A čo dnes?

Súčasná vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala väčšinu týchto problémov rieši, čo je zásadná zmena oproti minulosti dosiahnutá aj v dôsledku predvolebných aktivít združení vlastníkov lesov. Vieme, že naplnenie tohto programu nebude jednoduché, ale práve preto musíme vláde neustále pripomína, že vypracovanie a schválenie Národného lesníckeho programu, novej lesníckej, poľovníckej a ochranárskej legislatívy, odstránenie diskriminácie vlastníkov a obhospodarovateľov lesov v daňových záležitostiach a vytvorenie legislatívnych a finančných predpokladov na hradenie ujmy vznikajúcej vlastníkom lesov v dôsledku obmedzenia vlastníckych práv nie je len v záujme vlastníkov lesov, ale je predovšetkým záujmom celospoločenským.

Nájdeme dostatok odvahy, argumentov a trpezlivosti, aby sme to dokázali?

Lesu zdar!